Stres z práce vedie k vyhoreniu aj zdravotným problémom. Vedci odhalili najväčší štít, ktorý chráni telo

Keď sa hovorí o zvládaní pracovného stresu, rady bývajú často podobné: mal by si viac športovať, zdravo jesť, obmedziť alk*hol a dopriať si dostatok oddychu.

Nová štúdia publikovaná vedcami z kanadských univerzít však naznačuje, že nie všetky zdravé návyky chránia človeka pred stresom rovnako. Informuje o tom ScienceAlert.

Výskumníci analyzovali údaje od 2 871 pracujúcich Kanaďanov počas desaťročného obdobia. Skúmali, či päť bežných návykov mimo práce, a to kvalita spánku, strava, pohyb, konzumácia alk*holu a fajčenie, dokáže zmierniť negatívny vplyv dlhodobého pracovného stresu na zdravie.

Najvýraznejší ochranný efekt mal podľa výsledkov kvalitný spánok. Vedci tvrdia, že práve spánok pomáha telu aj psychike zvládať dlhodobú záťaž, podporuje regeneráciu, koncentráciu aj emocionálnu stabilitu. Podľa autorov štúdie nejde len o jeden zo zdravých návykov, ale o „základný zdroj“, od ktorého závisia aj ďalšie oblasti života.

Potrebuješ balans všetkých piatich

Pozitívny efekt mala aj kvalitná strava. Ľudia, ktorí sa stravovali lepšie, znášali dlhodobý pracovný tlak priaznivejšie a mali menej zdravotných problémov spojených so stresom.

Prekvapením boli výsledky pri cvičení. Hoci pravidelný pohyb bol spojený s lepším celkovým zdravím, neukázalo sa, že by výrazne tlmil samotné dôsledky pracovného stresu. Vedci upozorňujú, že cvičenie je stále veľmi prospešné, no jeho ochranný efekt proti chronickému stresu nemusí byť taký silný, ako sa často predpokladá.

Štúdia sa venovala aj alk*holu, kde boli výsledky najkontroverznejšie. Ľudia s nižšou konzumáciou alkoholu mali síce celkovo lepšie zdravie, no vzťah medzi pracovným stresom a zhoršeným zdravotným stavom bol u nich paradoxne výraznejší než pri ľuďoch, ktorí pili častejšie.

Pozor na toxické pracovné prostredie

Autori však zdôrazňujú, že to neznamená, že alk*hol chráni pred stresom. Skôr môže ísť o dôsledok iných faktorov, ktoré výskum nedokázal úplne zachytiť.

Vedci zároveň upozorňujú, že žiadne individuálne návyky nedokážu úplne vykompenzovať toxické pracovné prostredie. Dlhodobé nadčasy, neustála dostupnosť cez e-maily či nereálne pracovné očakávania podľa nich vedú k vyhoreniu, úzkostiam, depresii aj zvýšenému riziku srdcovo-cievnych ochorení či cukrovky 2. typu.

Autori preto apelujú aj na zamestnávateľov. Firmy by podľa nich nemali prenášať zodpovednosť za zvládanie stresu iba na zamestnancov, ale vytvárať zdravšie pracovné podmienky: napríklad obmedzením komunikácie po pracovnej dobe, lepším plánovaním zmien či podporou reálneho oddychu počas práce.

Odborníci čoraz viac hovoria aj o sile meditácie

Téma spánku a mentálnej odolnosti v dnešnej dobe rezonuje mnohými mladými ľuďmi. V nedávnom článku sme informovali aj o výskumoch renomovaného psychiatra a neurovedca Richarda J. Davidsona, ktorý tvrdí, že už päť minút meditácie denne môže výrazne znížiť stres, úzkosť aj problémy so spánkom.

Davidson prirovnáva mozog k svalu, ktorý sa dá pravidelným tréningom meniť a posilňovať. „Je to niečo ako posledné ťažké opakovania pri silovom tréningu alebo pálenie, ktoré cítite počas kardia, ktoré pochádza z laktátu,“ tvrdí.

Podľa jeho výskumov krátka každodenná meditácia dokáže meniť fungovanie mozgu, podporovať neuroplasticitu a dokonca znižovať hladiny zápalových markerov v tele. Odborník upozorňuje, že cieľom meditácie nie je „vyprázdniť si hlavu“, ale naučiť mozog lepšie zvládať tlak a nepríjemné emócie.

Dr. Davidson k tomuto fenoménu uvádza aj trefnú vetu: „Stav po meditácii nastavuje tvoju štartovaciu čiaru pre všetko, čo bude nasledovať.“

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy