Živnostníci majú nádej: V hre je návrh na zrušenie mikroodvodov, poznáme hranicu minimálneho príjmu

Živnostníci na základe opatrení prijatých v súvislosti s konsolidáciou verejných financií platia vyššie odvody, čiastočne aj dane. Problémom však je najmä to, že niektorí z nich musia platiť odvody, aj keď nemajú reálny príjem. Na stole je však nový návrh zákona, ktorý by to mohol zmeniť. Nízkopríjmovým živnostníkom by od júla 2026 nemusela automaticky vznikať povinnosť platiť sociálne odvody.

Skupina poslancov navrhuje zmenu pravidiel, ktoré začali platiť od januára 2026 v rámci konsolidačných opatrení. Tie zaviedli nový systém, podľa ktorého samostatne zárobkovo činným osobám äSZČO) vzniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie po uplynutí päťmesačných odvodových prázdnin bez ohľadu na výšku príjmu, píše portál Peniaze.

Živnostníci by nemuseli platiť mikroodvod

Práve tento mechanizmus chce poslanecký návrh upraviť. Podľa súčasného nastavenia musí živnostník po skončení odvodových prázdnin platiť takzvaný mikroodvod vo výške 131,34 eura mesačne aj vtedy, ak má z podnikania len nízke alebo nepravidelné príjmy. Pre časť drobných podnikateľov môže byť takáto povinnosť neprimeranou záťažou.

Navrhovaná zmena preto zavádza príjmový test. Povinné sociálne poistenie by nevzniklo tým SZČO, ktorých príjem z podnikania za sledované obdobie neprekročí 10,5-násobok životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Pri posudzovaní príjmov za rok 2025 ide o hranicu 2 876,90 eura ročne.

Ak by živnostník túto sumu neprekročil, sociálne odvody by platiť nemusel. Ak by jeho príjem hranicu presiahol, poistenie by vzniklo alebo pokračovalo podľa platných pravidiel. Pri príjme do 9 144 eur by išlo o mikroodvod 131,34 eura mesačne. Nad touto hranicou by SZČO platila klasické sociálne odvody, najmenej z minimálneho vymeriavacieho základu, uvádza Jaspis. 

Návrh zachováva päťmesačné odvodové prázdniny pre nové SZČO. Rovnako ostáva pravidlo, že ak od zániku posledného oprávnenia uplynulo viac ako 60 mesiacov, osoba sa považuje za novú SZČO. Ak uplynulo 60 mesiacov alebo menej, povinné poistenie vzniká odo dňa opätovného nadobudnutia postavenia SZČO.

Nové pravidlá v návrhu

Príjmový test sa má vykonávať pravidelne k 30. júnu. Pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania sa má posudzovanie presunúť na 30. september. Ak príjmy SZČO neprekročia stanovenú hranicu, podľa Hospodárskych novín povinné poistenie zanikne. Ak ju prekročia, poistenie bude pokračovať a vymeriavací základ sa upraví podľa dosiahnutého príjmu.

Prechodné ustanovenia majú riešiť už rok 2026. SZČO, ktorej k 30. júnu 2026 netrvalo povinné poistenie a k 1. júlu bude mať postavenie SZČO, bude povinne poistená len vtedy, ak jej príjem za rok 2025 presiahol 2 876,90 eura. Pri predĺženej lehote sa vznik poistenia posunie na 1. október 2026.

Naopak, SZČO, ktorej k 30. júnu 2026 povinné poistenie trvalo, bude pokračovať iba vtedy, ak jej príjem za rok 2025 presiahol rovnakú hranicu. Ak ju nepresiahol, poistenie jej zanikne. Pri predĺženej lehote by zánik nastal k 30. septembru 2026.

Američania sa zaujímajú o naše ropovody: Michelko reaguje na únik informácií po Ficovom rokovaní s Transpetrolom

Navrhovaná úprava reaguje na situáciu živnostníkov s vedľajšími, sezónnymi alebo občasnými príjmami. Ide najmä o ľudí, ktorí podnikajú popri zamestnaní, dôchodku, rodičovskej dovolenke alebo majú len nepravidelné zákazky. Pre nich môže byť mesačný mikroodvod výrazným fixným nákladom.

Zmena by preto znamenala návrat príjmovej hranice ako podmienky vzniku povinného sociálneho poistenia. Súčasný systém zavedený konsolidáciou by sa tým zmiernil pre najnižšie príjmové skupiny SZČO, no ostatné základné pravidlá by zostali zachované.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy