REBRÍČEK: Slovákov v sporení predbehla takmer celá EÚ. Naši susedia skončili medzi najlepšími

Slováci si síce aj napriek rastúcim cenám stále dokážu odložiť časť svojich príjmov, v európskom porovnaní však patria takmer na úplný chvost.

Podľa analýzy Euronews vychádzajúcej najmä z údajov OECD dosiahla čistá miera úspor domácností na Slovensku len 2 %, čo je jedna z najnižších hodnôt v celej Európe. Horšie skončilo už len Lotyšsko, kde domácnosti neušetrili prakticky nič, a Grécko, ktoré sa dokonca dostalo do záporných čísel. To znamená, že tamojšie domácnosti v priemere míňali viac, ako zarobili.

Susedom sa darí šetriť viac

O to výraznejšie pôsobí porovnanie s našimi susedmi. Až dvaja z nich sa dokonca nachádzajú v prvej trojke. Najvyššiu čistú mieru úspor zaznamenali Maďarsko a Švédsko, kde si domácnosti odložili približne 14,7 % disponibilných príjmov. Hneď za nimi skončilo susedné Česko s hodnotou okolo 13,7 %.

V prvej desiatke krajín s najvyššími úsporami sa okrem Česka nachádzajú najmä ekonomicky silné štáty západnej a severnej Európy. Dominujú krajiny ako Holandsko, Luxembursko, Francúzsko či Rakúsko. Priemerná čistá miera úspor domácností v Európskej únii dosiahla 8,1 %.

zdroj: OECD

Výpočet miery úspor je zložitý

Ekonómovia však upozorňujú, že samotná výška úspor ešte automaticky neznamená vyššiu životnú úroveň či finančný komfort domácností.

„Výpočet miery úspor domácností je veľmi zložitý a porovnávanie medzi krajinami je ešte zložitejšie,“ povedal pre Euronews Business Michael Haliassos, profesor na Goetheho univerzite vo Frankfurte.

Upozornil, že porovnávanie úspor medzi krajinami je komplikované aj preto, že presné údaje o príjmoch a výdavkoch domácností sa zbierajú veľmi ťažko.

Podľa neho ľudia často neuvádzajú svoje skutočné príjmy úplne presne, napríklad pre obavy z daňových úradov alebo ochrany súkromia. Rovnako problematické je aj meranie spotreby domácností, keďže prieskumy nedokážu vždy zachytiť všetky výdavky. Navyše, jednotlivé krajiny používajú pri zbere údajov odlišné metodiky, čo sťažuje priame porovnanie výsledkov.

Viacerí analytici tiež upozorňujú, že práve obavy z budúcnosti a dozvuky inflačnej krízy spôsobujú, že ľudia viac šetria a menej míňajú, čo následne brzdí spotrebu aj ekonomický rast (Maďarsko malo jednu z najvyšších inflácií v EÚ).

Nedávna štúdia odhalila, že takmer dve tretiny Európanov sporia z preventívnych dôvodov, pričom odchod do dôchodku je dominantným motívom pre polovicu z nich. 

zdroj: AI

Slabé úspory môžu Slovákov dobehnúť

Na problém nízkej miery úspor upozornila aj VÚB banka vo svojom aprílovom ekonomickom mesačníku. Podľa analytikov môže dlhodobo slabé sporenie negatívne ovplyvniť finančnú stabilitu slovenských domácností v budúcnosti.

„Úspory slovenských domácností najprv rekordne klesli v inflačnej kríze rokov 2022 – 2023, keď si rodiny žijúce na Slovensku znížili tvorbu úspor kvôli tomu, aby si udržali aspoň akú-takú mieru reálnej spotreby tovarov a služieb,“ uviedli odborníci banky pre TASR.

Podľa nich zohralo úlohu aj predzásobovanie domácností pred zvýšením sadzieb dane z pridanej hodnoty (DPH) od začiatku tohto roka. Napriek tomu však analytici upozorňujú, že slovenské domácnosti aktuálne nezažívajú mimoriadne zlú ekonomickú situáciu. Trh práce zostáva silný a nezamestnanosť sa pohybuje na historicky nízkych úrovniach.

Priemerná reálna mzda na Slovensku vlani vzrástla o 3,8 %, hoci stále nedosahuje úroveň spred inflačného šoku z rokov 2022 až 2023.

Ako dopadla tisícka na bežnom účte v roku 2025? Investovanie by jej dalo náskok pred infláciou

Peniaze ležia na účtoch a strácajú hodnotu

Analytici VÚB zároveň upozorňujú, že problémom nie je len nízka výška úspor, ale aj spôsob, ako s nimi Slováci narábajú. Za štvrtý štvrťrok minulého roka patrilo Slovensku v objeme finančných aktív na obyvateľa druhé najhoršie miesto v EÚ po Rumunsku. Priemerný objem finančných aktív dosahoval približne 21-tisíc eur na obyvateľa.

Takmer polovicu svojho finančného majetku pritom slovenské domácnosti držia v hotovosti alebo na bežných účtoch, kde peniaze prakticky nezarábajú.

„Keďže bežná inflácia sa u nás pohybuje v rozmedzí 2 až 3 % ročne, takto uložené úspory obyvateľom spolu s časom reálne strácajú na hodnote,“ upozornila VÚB banka.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika