Slováci zarábajú v priemere 1 611 eur mesačne, naši susedia o 400 eur viac. Nové čísla odhalili priepastné rozdiely vo výplatách

Priemerná mzda síce opäť stúpla, no medzi finančníkom v Bratislave a čašníkom na východe zíva priepasť, ktorá sa stále nezužuje. Aké veľké rozdiely vlastne sú?

Štatistický úrad SR zverejnil dáta o mzdách za 1. štvrťrok 2026. Priemer rastie už desať kvartálov po sebe, no priemerné číslo zakrýva obrovské rozdiely medzi odvetviami aj regiónmi.

Priemerná mzda prekročila 1 600 eur

Priemerná nominálna mesačná mzda v slovenskom hospodárstve dosiahla podľa Štatistického úradu SR v 1. štvrťroku 2026 úroveň 1 611 eur. Medziročne vzrástla o 6,1 %, čo v hrubom znamená priemerné zlepšenie o 93 eur.

Po zohľadnení inflácie sa mzdy reálne zvýšili o 2,3 %. Tempo rastu sa na začiatku roka zrýchlilo nad hranicu 6 %, pričom nominálny aj reálny rast si mzdy udržali už desiaty štvrťrok po sebe.

Hrubé mzdy medziročne stúpli v 18 z 19 odvetví hospodárstva. Reálne, teda po očistení o infláciu, si však polepšili zamestnanci len v 13 odvetviach, takže v šiestich z nich rast nestačil pokryť zdražovanie.

Od finančníkov po čašníkov: Priepasť medzi odvetviami

Najväčšie rozdiely sú medzi jednotlivými sektormi. Najvyššiu priemernú mzdu nad 3-tisíc eur si počas prvého tohtoročného štvrťroka vyplácali zamestnancom vo finančných a poisťovacích službách.

Na opačnom konci rebríčka zostali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách s priemernou mzdou 963 eur. Ako jediné odvetvie neprekročili hranicu tisíc eur, takže rozdiel oproti špičke je viac než trojnásobný.

Najvýraznejšie, až dvojciferne, rástli mzdy v školstve. Vo vzdelávaní priemerná mzda vzrástla o 14,5 % na 1 582 eur, čo súviselo s plošnou valorizáciou platov. Napriek skoku tak školstvo stále zostáva pod priemerom celého hospodárstva.

Zamestnávateľsky najsilnejšie odvetvia si udržali reálny rast. V priemysle dosiahla priemerná hrubá mzda 1 721 eur (nominálny rast 6 %, reálny 2,2 %), v obchode 1 518 eur (nominálny rast 4,5 %, reálny 0,8 %). Jediným odvetvím s poklesom hrubých miezd bola ťažba a dobývanie.

Ako sme na tom v porovnaní s Českom

Pohľad za hranice ukazuje, že Slovensko za Českom zaostáva. Český štatistický úrad zatiaľ údaje za 1. štvrťrok 2026 nezverejnil, posledný potvrdený údaj je za 4. štvrťrok 2025.

Vtedy priemerná hrubá mzda v Česku dosiahla 52 283 korún, čo je v prepočte aktuálnym kurzom približne 2 100 eur. Slovenský priemer za rovnaké obdobie pritom zaostával, hoci je potrebné dodať, že štvrtý štvrťrok v Česku jednorazovo nadnášajú koncoročné odmeny.

Podľa odhadov českých analytikov mzdový rast pokračoval aj na začiatku roka 2026 tempom okolo 7,2 %, takže priemer sa mal udržať nad hranicou 50-tisíc korún, teda zhruba nad úrovňou 2-tisíc eur. Aj pri opatrnom porovnaní tak český zamestnanec v priemere zarába citeľne viac než slovenský, pričom rozdiel sčasti zmierňuje odlišná cenová hladina a daňovo-odvodové zaťaženie.

Reálne výplaty rastú, no nie všade rovnako

Súhrnný obraz je teda zmiešaný. Najvýraznejšie reálne polepšili zamestnanci vo vzdelávaní (rast o 10,4 %), v ostatných odvetviach s kladným výsledkom sa reálny rast pohyboval od 0,8 % v obchode po 5,4 % v poľnohospodárstve a lesníctve.

Naopak, reálna hodnota zárobkov klesla v šiestich sektoroch. Najviac v ťažbe a dobývaní (o 3,7 %) a v informáciách a komunikácii (o 3,4 %), mierny reálny pokles zaznamenali aj zamestnanci vo verejnej správe, v oblasti nehnuteľností, v administratívnych službách a v energetike.

Pre bežného zamestnanca z toho plynie jednoduchý záver. To, či si jeho výplata reálne polepšila alebo pohoršila, dnes závisí menej od celoštátneho priemeru a oveľa viac od toho, v ktorom odvetví a v ktorom kraji pracuje.

Pracovných miest ubúda, najmä vo výrobe

Kým mzdy rastú, počet pracujúcich klesá. Podľa Výberového zisťovania pracovných síl dosiahol počet pracujúcich na Slovensku v 1. štvrťroku 2026 viac ako 2 milióny 585-tisíc osôb. Medziročne to predstavuje pokles o necelé percento, teda takmer o 19-tisíc ľudí.

Mierny úbytok pracujúcich pokračoval už štvrtý štvrťrok po sebe. Miera zamestnanosti, teda podiel pracujúcich na počte obyvateľov, sa znížila len mierne o 0,1 percentuálneho bodu na 77,8 %.

„Opatrenia pomôžu, ale skôr limitovane.“ Analytici hodnotia plán vlády na oživenie ekonomiky a upozorňujú na chýbajúce reformy

Najvýraznejšie ubúdajú miesta vo výrobe. Vo výrobných odvetviach zamestnanosť klesla o 3 %, čo je takmer 29-tisíc osôb. Najviac to poznamenalo priemysel, ktorý je lídrom slovenskej ekonomiky podľa počtu zamestnaných. Prišiel o vyše 21-tisíc pracujúcich (o 3,3 %), pričom zamestnával 623-tisíc ľudí.

Druhé najviac zasiahnuté bolo stavebníctvo, ktoré stratilo 12,6-tisíca pracujúcich (o 4,9 %). Tento takmer dvojročný trend úbytku vo výrobe čiastočne tlmil iba rast v poľnohospodárstve a lesníctve, kde pribudlo 5,2-tisíca osôb.

Služby rastú, no obchod prepúšťa

Pokles vo výrobe sčasti vykryli služby, v ktorých dnes pracuje vyše 1,6 milióna ľudí. Ich počet medziročne mierne stúpol o 8-tisíc pracujúcich, teda o 0,5 %.

Ťahúňom bolo školstvo, kde pribudlo takmer 20-tisíc pracovníkov (rast o 9,5 %). Výrazne rástli aj odborné, vedecké a technické činnosti, kam patria právne, účtovnícke či reklamné služby, s prírastkom 13,6-tisíca osôb (o 14,1 %).

Nie všetky služby si však viedli dobre. Veľkoobchod a maloobchod, ktorý je druhým najväčším zamestnávateľom na Slovensku s vyše 320-tisíc pracujúcimi, stratil 13,8-tisíca ľudí (o 4,1 %). Odliv pracovníkov z obchodu pokračoval už tretí štvrťrok po sebe.

Ubúdalo aj v doprave a skladovaní (o 6,9-tisíca osôb) a v ubytovaní a stravovaní (o 3,9-tisíca osôb). Celkovo zamestnanosť medziročne klesla v 10 z 18 sledovaných odvetví.

Banská Bystrica stráca, Trnava a Prešov pridávajú

Z regionálneho pohľadu sa počty pracujúcich znížili v šiestich z ôsmich krajov. Najvýraznejší percentuálny pokles, o 9,5-tisíca osôb (o 3,3 %), zaznamenal Banskobystrický kraj. Pracovalo v ňom 281-tisíc ľudí, čo bolo najmenej za štyri roky.

Opačným príbehom sú Trnavský a Prešovský kraj, jediné dva regióny s rastom. V Trnavskom kraji pribudlo najviac, a to 7,1-tisíca zamestnaných (o 2,5 %), zatiaľ čo Prešovský kraj dosiahol s necelými 360-tisíc pracujúcimi svoj dlhodobý rekord.

Miera zamestnanosti zostala najvyššia v Bratislavskom kraji (83,6 %), najnižšiu opakovane vykázal Košický kraj (71,8 %). Prešovský kraj sa zároveň dostal na svoju historicky najvyššiu hodnotu 73,8 %.

Rastie aj počet ľudí, ktorí za prácou cestujú do zahraničia. V 1. štvrťroku 2026 ich bolo 124-tisíc, najviac za posledné tri a pol roka, pričom väčšina pracovala v stavebníctve a priemysle.

Ako zarábajú Poliaci: Priemerná mzda prekonala 2 000 eur

Pre porovnanie, poľský trh práce prechádza dynamickým vývojom a v roku 2026 sa základné finančné podmienky pre zamestnancov opäť posunuli nahor.

Od 1. januára 2026 je hrubá minimálna mzda v Poľsku stanovená na 4 806 zlotých (PLN), čo pri aktuálnom kurze predstavuje približne 1 125 eur.

V čistom tak poľský pracovník na najnižšej garantovanej pozícii dostane okolo 820 až 840 eur. V porovnaní so slovenskou minimálnou mzdou, ktorá pre rok 2026 dosahuje úroveň 816 eur v hrubom, tak poľské minimum slovenské mzdové dno výrazne predbieha – poľský zamestnanec s minimálnou mzdou zarobí v hrubom o vyše 300 eur viac ako Slovák.

Priemerné zárobky atakujú dvojtisícovú hranicu

Priemerná mesačná mzda v poľskom hospodárstve sa podľa odhadov a dát tamojšieho štatistického úradu (GUS) pre rok 2026 pohybuje v rozmedzí 8 700 až 8 900 PLN. V prepočte na eurá ide o sumu od 2 040 do 2 080 eur, čo Poľsko posúva do tesného závesu za český priemer (približne 2 100 eur).

V porovnaní so slovenským priemerom (1 611 eur) vzniká priepastný rozdiel viac ako 400 eur v neprospech našich zamestnancov. Aj poľský mzdový medián, ktorý očisťuje štatistiku o extrémne vysoké platy a drží sa na úrovni okolo 1 640 až 1 710 eur (7 000 – 7 300 PLN), bez problémov prekonáva slovenskú priemernú nominálnu mzdu.

Najlepšie platené sektory vykazujú v oboch krajinách podobné trendy, no koncové sumy hrajú v prospech nášho severného suseda. Kým slovenskí finančníci vedú domáci rebríček s platom mierne nad 3 000 eur, ich poľskí kolegovia v bankovníctve inkasujú v priemere 2 800 až 3 160 eur a tamojší IT sektor dosahuje až 3 500 eur.

Najväčšie rozdiely sú však v stredne platených a nízkopríjmových odvetviach. Najväčšie prekvapenie prináša porovnanie gastrosektora a hotelierstva. Kým na Slovensku toto odvetvie ako jediné nedokázalo prekročiť hranicu 1 000 eur, v Poľsku zarábajú zamestnanci v gastronómii v prepočte vyše 1 500 eur, čo takmer kopíruje slovenský celonárodný priemer.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy