Za socializmu boli potraviny o 250 až 300 % drahšie ako dnes. Keď nastal problém, prestali monitorovať ceny (EKONÓMKA)

„Za socializmu bolo lepšie,“ – veta, ktorú počúvame pri rodinných stoloch, v diskusiách a často ju čítame aj v komentároch pod článkami. Jedni si spomínajú na istotu práce, lacné potraviny a pridelené byty. Druhí pripomínajú nedostatok, poradovníky, znečistené ovzdušie, obmedzené možnosti a ekonomiku, ktorá za Západom čoraz viac zaostávala.

Lenže dá sa minulosť porovnávať s dneškom iba cez cenu mlieka alebo spomienku na „istejšie časy“? A čo všetko do životnej úrovne naozaj patrí – mzdy, bývanie, zdravie, kvalita potravín, sloboda, životné prostredie, možnosť podnikať či rozhodovať o vlastnom živote?

O tom, čo si pri socializme často idealizujeme, čo bolo reálne horšie a v čom majú dnešní mladí ľudia naozaj náročnejšiu štartovaciu pozíciu, sme sa zhovárali s makroekonómkou Zuzanou Múčkou, vedúcou oddelenia makroekonomických analýz a prognóz v Rozpočtovej rade. V rozhovore vysvetľuje, prečo nestačí pozerať sa len na ceny, ako sa zmenilo bývanie, práca aj podnikanie a či má Slovensko šancu priblížiť sa životnej úrovni západnej Európy.

• Skutočne sa za socializmu žilo lepšie?
• Ktoré faktory najlepšie porovnávajú kvalitu socialistického života s tým dnešným?
• Ako na tom bolo bývanie, mzdy, cestovanie či pracovné ponuky?
• Prečo mnohí Slováci po Nežnej revolúcii „neustáli“ prechod od socializmu k počiatočnému kapitalizmu?

Mnohí ľudia dnes hovoria, že „za socializmu bolo lepšie“. Ako sa na toto tvrdenie pozeráte ako makroekonómka?

Na to, či bolo lepšie alebo horšie, sa dá pozerať z viacerých strán. Jedna téma sú ľudské práva a slobody, druhá životná úroveň, tretia ekonomický rast. Potom je tu miera rovnosti, solidarita, zdravie, dostupnosť zdravotníctva, školstvo, dĺžka života alebo životné prostredie.

Životná úroveň nie je len otázkou platov alebo cien v obchodoch. Nestačí povedať, že mlieko stálo dve koruny. Treba sa pýtať, či bolo dostupné, či platy zodpovedali práci a či sme žili v zdravej spoločnosti. Či bola zdravá pôda, vzduch a voda. Preto sa nedá hodnotiť iba podľa cien potravín.

Ktorý ukazovateľ najlepšie vystihuje, ako sme sa odvtedy posunuli?

Bez diskusie – čo sa týka miery slobody, dodržiavania ľudských práv, hodnoty človeka – je to dnes neporovnateľne lepšie.

A to je v skutočnosti kľúčové, miera dodržiavania ľudských práv je dnes na neporovnateľne vyššej úrovni lepšia. To, čo dnešná mladá generácia vníma ako samozrejmosť – cestovanie, možnosť sebarealizácie a vlastnej kariéry, sloboda prejavu, občianske, politické a náboženské práva – to nebola samozrejmosť ako dnes, ale nedosiahnuteľná méta.

Pokiaľ ste nemali tie správne známosti, stranícku knižku, a zároveň šťastie. Veľká časť ľudí, ktorí sa ju pokúsili dosiahnuť, boli perzerkvovaní – dlhoročným väzením či dokonca smrťou, vysťahovaním, zbavením všetkého majetku, znemožnením normálneho fungovania v spoločnosti.

A to nielen oni, ale aj ich rodinní príslušníci. Keby sa aj nič iné, okrem, týchto ľudsko-právnych ukazovateľov, neposunulo k lepšiemu, aj tak je to výhra normálnej, otvorenej spoločnosti nad dogmou, ktorá potláčala základné ľudské práva a slobody.

Dôvodom je aj zlepšenie životného prostredia. Československo malo obrovský problém so znečisteným ovzduším. Priemysel bol ťažký, ekologické normy sa v praxi veľmi neriešili a vymáhateľnosť pravidiel bola slabá. Výsledkom bola napríklad dvojnásobná úmrtnosť na choroby spôsobené časticami v ovzduší oproti Rakúsku. Až dnes sa v niektorých ukazovateľoch dostávame na úroveň, ktorú malo Rakúsko už pred desaťročiami.

Životné prostredie sa pri porovnávaní socializmu a dneška spomína málokedy. Bolo to také vážne?

Áno. Ľudia si často pamätajú, že všetko bolo zelenšie, ale ovzdušie bolo veľmi znečistené. Legislatíva síce bola, ale aj v dôsledku absencie osobnej zodpovednosti, súkromného vlastníctva a nízej vymožiteľnosti práva jej implementácia a dodržiavanie v praxi zaostávalo. Fabriky nikto nenútil vážne riešiť emisie, bezolovnatý benzín nebol štandard a to, čo sa vypúšťalo do vody, sa príliš neriešilo.

Veľký problém predstavovali aj podzemné a povrchové vody. Do prostredia sa dostávali priemyselné odpady, používali sa iné hnojivá a spôsob práce s odpadom bol veľmi obmedzený. V podstate sa najmä skládkovalo.

Znečistenie životného prostredia bolo dokonca jedným z podnetov spoločenských zmien. V roku 1987 vznikla iniciatíva Bratislava nahlas, ktorá pomenovala ekologické problémy v Bratislave. Aj to ukazuje, že táto téma mala veľký spoločenský význam.

Ľudia často hovoria, že za socializmu bola lepšia životná úroveň. Čo ukazujú ekonomické dáta?

Treba rozlišovať medzi spomienkou a ekonomickou realitou. Pred socializmom sme boli v niektorých ukazovateľoch porovnateľní s Rakúskom. Keď sa pozrieme na HDP na hlavu, vstupovali sme do obdobia socializmu na podobnej úrovni.

Za 40 rokov sa však trajektória výrazne zmenila. Rakúsko aj Nemecko rástli oveľa rýchlejšie. Ich HDP na hlavu sa posunulo výraznejšie ako naše. My sme síce tiež rástli, ale pomalšie. Vznikla strata, ktorú sme potom po roku 1989 museli dobiehať.

Propaganda hovorila, že Západ nám závidí. V skutočnosti sa nám západné krajiny ekonomicky vzďaľovali.

Už na začiatku svojej vlády komunisti – popri kolektivizácii a znárodňovaní – prostredníctvom menovej reformy obrali ľudí o ich posledné majetky, či úspory. Tieto nakradnuté zdroje následne použili na financovanie zbrojenia a ťažkého strojárstva. Toto boli dominanty československej ekonomiky a na budovanie ľahkého priemyslu, výrobu spotrebných tovarov akosi neostávali zdroje.

Ak sa aj niečo kvalitnejšie vyrobilo, išlo to na export, za čo sa získali cenné valuty (silná zahraničná mena) na nákup nevyhnutných vstupov do zbrojárskeho či ťažkého priemyslu. Aj toto bol jeden z dôvodov, prečo naša životná úroveň zaostávala.

Socializmus vs. kapitalizmus: Analytici porovnali ceny, mzdy a dĺžku života pred a po Nežnej revolúcii

Bolo zdravotníctvo za socializmu lepšie, keď bolo „zadarmo“?

Nadviazala by som na rozlišovanie medzi spomienkami a realitou. Spomienky, ktoré sa k nám dostávajú, sú pravdepodobne od ľudí, ktorí mali to šťastie a boli počas svojho aktívneho života vcelku zdraví. Nie sú od ľudí, ktorým sa zdravotná starostlivosť nedostala, hoco na Západe by k nej prístup mali.

Socializtické zdravotníctvo bolo totiž orientované na prevenciu, no v primeranom riešení štandardných civilizačných ochorení zlyhávalo. Výsledkom bol neprimeraný počet takzvaných odvrátiteľných úmrtí. U žien si to možno prestaviť v podobe nezachytených nádorov krčku maternice, u mužov napríklad nedostatočnými postupmi v prípade infarktu myokardu.

Ekonomika neslobody a nedostatku sa totiž prejaví aj v zdravotníctve, kde chornicky chýbalo všetko – lieky, prístroje, postupy, skúsenosti, know-how. Ak aj niečo k dizpozícii bolo, tak sa k tomu dalo dostať len cez tie správne známosti, či úplatky.

Dostupnosť je jedna vec, kvalita druhá. Oproti prvej Československej republike bolo zdravotníctvo formálne bezplatné, čo ľudia vnímali pozitívne. Otázka je, aký bol rozsah služieb, kvalita liečby a prístup k moderným liekom.

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory