Trumpovo dobrodružstvo v Perzskom zálive posiela účet aj na Slovensko. Otázkou nie je či, ale koľko zaplatíme (Analýza)

Autor komentára je bývalý slovenský diplomat, generálny tajomník Medzinárodnej energetickej charty, akademik a veľvyslanec Urban Rusnák. Vyštudoval Moskovskú univerzitu ropy a plynu a doktorát z verejnej správy a politických vied získal na Inštitúte sociálnych vied Ankarskej univerzity.

Vojenský konflikt na Blízkom východe vyvolal najrozsiahlejšie fyzické prerušenie dodávok v dejinách globálneho energetického systému. Rozhodnutie Teheránu zablokovať Hormuzský prieliv, cez ktorý za bežných okolností preteká približne štvrtina celosvetového námorného obchodu s ropou a pätina skvapalneného zemného plynu (LNG), paralyzovalo medzinárodné trasy a spustilo kaskádu ekonomických dôsledkov. Prepojenosť súčasnej svetovej ekonomiky spôsobuje, že napätie v Perzskom zálive nezostáva lokálnym problémom, ale pretavuje sa do konkrétnych finančných záťaží pre koncových spotrebiteľov v strednej Európe vrátane Slovenska.

Hoci sa vojenský konflikt odohráva tisíce kilometrov od slovenských hraníc, prenosové mechanizmy cez komoditné burzy, kurzové zmeny, nárasty marží a núdzové regulačné opatrenia znamenajú, že slovenský spotrebiteľ sa bude musieť priamo podieľať na platení tohto globálneho účtu.

Finančné zneužitie vojny

Konflikt v roku 2026 sa líši od predchádzajúcich ropných šokov z rokov 1973, 1979 či 1990 predovšetkým svojím rozsahom a mierou zapojenia finančných špekulácií. Kým minulé krízy vyradili z trhu maximálne 4 % až 6 % globálnej ponuky, uzavretie Hormuzského prielivu znamenalo okamžitý výpadok takmer 20 % morského exportu ropy a viedlo k prepadu globálnej ponuky o 10,1 milióna barelov denne (mb/d) už v marci 2026, ako píše Federal Reserve Bank of Dallas.

Tento bezprecedentný výpadok sprevádzal nový fenomén: premena geopolitických informácií na vysoko lukratívny obchodný artikel. Regulačné orgány v USA začali vyšetrovať podozrivé obchody s ropnými futures (termínované kontrakty, pozn. red.), ktoré realizovali subjekty s prístupom k informáciám o politických krokoch americkej administratívy.

Podľa organizácie Progressive International v priebehu prvého štvrťroka 2026 prebehlo na účtoch prepojených s prezidentom USA Donaldom Trumpom vyše 3 600 obchodov v hodnote stoviek miliónov dolárov, pričom len tesne pred jeho verejným vyhlásením o mierových rokovaniach s Iránom prebehli obchody s futures v objeme 580 miliónov dolárov za jedinú minútu. Táto finančná inštrumentalizácia vojny viedla k extrémnemu nesúladu medzi cenami fyzických dodávok a cenami na termínových trhoch, čo ešte viac skomplikovalo nákupy pre európske rafinérie.

zdroj: Magnific.com/jcomp, SITA

Finančné trhy znásobili dosahy konfliktu

Z makroekonomického hľadiska kríza vytvorila riziko, že ekonomika bude stagnovať a ceny budú ďalej rásť.

Agentúra Fitch znížila prognózu globálneho hospodárskeho rastu na rok 2026 na 2,4 % a zároveň zvýšila odhad priemernej ceny ropy Brent na 87 dolárov za barel. Eurozóna čelí rastúcej inflácii, ktorá v máji 2026 dosiahla 3,2 %, čo vyvíja tlak na Európsku centrálnu banku (ECB), aby udržiavala vysoké úrokové sadzby napriek slabému hospodárskemu rastu. Každé posilnenie amerického dolára voči euru pôsobí ako multiplikátor zdražovania pre všetkých európskych dovozcov ropy a plynu.

Z diplomatického zápisníka Rusnáka: Praskajúce prímerie v Perzskom zálive. Kúpi si Trump iba 60 dní času? (KOMENTÁR)

Strategické rezervy ropy a logistická asymetria v Európe

Reakcia Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) na prerušenie dodávok z Perzského zálivu bola blesková a zahŕňala historicky najväčšie koordinované uvoľnenie núdzových ropných rezerv v objeme 400 miliónov barelov, z čoho USA prispeli objemom 172 miliónov barelov zo svojich strategických zásob (SPR). Napriek tejto intervencii klesli globálne zásoby medzi marcom a májom 2026 o viac ako 250 miliónov barelov, čo vyvoláva obavy z dosiahnutia kritických minimálnych hodnôt pred vrcholom letnej motoristickej sezóny.

Podľa platnej legislatívy EÚ musia členské štáty udržiavať núdzové zásoby ropy minimálne na 90 dní priemerného čistého dovozu alebo 61 dní domácej spotreby. V máji 2026 sa väčšina štátov pohybovala v bezpečnom pásme 85 až 105 dní pokrytia, no medzi krajinami existuje hlboká asymetria v umiestnení týchto rezerv a ich logistickej zraniteľnosti. Zraniteľnosť jednotlivých európskych ekonomík závisí od ich geografickej polohy a prístupu k alternatívnym trasám. Európski producenti ako Veľká Británia profitujú z domácej ťažby v Severnom mori a priameho napojenia na Atlantik. Najviac na kríze zarába Nórsko, ktoré ako kľúčový exportér (pokrýva 12 % dovozu ropy do EÚ), ťaží z maximálnych predajných cien a využíva krízu na nátlak na Európsku komisiu, aby zrušila moratórium na novú ťažbu v Arktíde.

zdroj: Urban Rusnák

Európsky súboj o plyn a deštrukcia priemyselného dopytu

Zemný plyn sa v priebehu jari 2026 stal hlavným ekonomickým bojiskom medzi Európou a Áziou. Európska únia ukončila vykurovaciu sezónu 2025/2026 s mimoriadne vyčerpanými zásobníkmi, ktoré na začiatku apríla dosahovali priemernú úroveň len 29,55 %. Slovensko patrilo podľa poľského štátneho výskumno-analytického inštitútu Institute of Central Europe IES  k najviac zasiahnutým krajinám s počiatočnou naplnenosťou na úrovni iba 23,02 % (cca 0,8 miliardy kubických metrov), kým Česká republika mala 28,64 % a Nemecko 28,86 % (v druhej polovici mája 2026).

K napätiu prispieva aj rozsiahla plánovaná letná údržba na nórskych plynovodoch v máji tohto roka, čo obmedzilo potrubný export do EÚ. Celkový nárast cien plynu zdržiava načasovanie nábehu nových LNG projektov v USA, Kanade a Senegale, ktoré prakticky kompenzovali doterajší výpadok plynu z Perzského zálivu. V prípade pokračovania výpadku budeme ešte svedkami ďalšieho nárastu cien koncom leta 2026.

Účet pre slovenských spotrebiteľov: Adresná pomoc a uskladňovacie povinnosti

Čítaj viac z kategórie: Názory a komentáre