Slováci majú najmenšie úspory v celej EÚ: Peniaze na účtoch nedosahujú ani polovicu toho, čo majú susedia

Prečo si Slováci napriek rokom rastu nedokážu odložiť peniaze bokom? Je za tým naozaj lajdáctvo, alebo nízke platy? Túto debatu rozprúdil podnikateľ Milan Dubec, ktorý na sociálnej sieti zverejnil dáta Eurostatu o úsporách domácností. Pod jeho príspevkom sa však strhla výmena názorov s ekonómom, ktorá ukazuje, že jednoduchá odpoveď na túto otázku neexistuje.

Dáta: Slovensko je na chvoste EÚ

Začnime tým, čo hovoria čísla. Podľa Eurostatu mali slovenské domácnosti v roku 2024 finančné aktíva len dvojnásobne vyššie než ich dlhy.

Ide o najnižší pomer v celej Európskej únii. Pre porovnanie, vo väčšine krajín boli úspory aspoň trojnásobkom dlhov a Taliansko a Maďarsko na špici dosiahli pomer 6,7-násobku. Inak povedané, Slováci majú nielen málo, ale to málo im navyše ukrajujú dlhy.

Potvrdzuje to aj ďalší ukazovateľ. Finančné aktíva slovenských domácností dosahovali len 90,1 % HDP, čo bola tretia najnižšia hodnota v EÚ, pričom priemer EÚ bol až 219,2 %. Nižšie skončilo len Rumunsko.

Podnikateľ: Nenaučili sme sa sporiť

Práve z týchto dát vychádza Milan Dubec. Podľa neho je problém v návykoch a vo finančnej gramotnosti Slovákov.

„My Slováci máme najmenej nasporené zo všetkých ľudí v EÚ,“ napísal Dubec s tým, že ani 35 rokov po páde komunizmu sme sa nenaučili odkladať si peniaze bokom a investovať tak, aby postupne pracovali za nás.

Poukázal aj na to, koľko času venujeme práci v porovnaní so starostlivosťou o vlastné peniaze. Bežný Slovák podľa neho odrobí okolo 1 700 hodín ročne, no tomu, ako so zarobenými peniazmi naložiť ďalej, nevenuje takmer žiadny čas.

Za najväčší paradox označil bývanie. Mnohí ľudia po revolúcii získali vlastné bývanie, nemuseli splácať hypotéku ani platiť nájom, a aj tak si nič nenasporili. „Kam sa teda tie peniaze stratili?“ pýta sa Dubec.

Ekonóm oponuje: Chýba kontext príjmov

S takýmto čítaním dát však ostro nesúhlasí ekonóm Ján Košč. Podľa neho ide o čiernobiely záver, ktorý ignoruje to najdôležitejšie, a teda príjmy.

„Pozrieť sa na jeden graf a urobiť na jeho základe jednoduchý záver, bez toho, aby sme zohľadnili kontext, je blbosť,“ odkázal Košč.

Upozornil, že namiesto úspor sa treba pozrieť aj na podiel miezd na hrubom domácom produkte (HDP) či na pridanej hodnote. A dáta mu dávajú za pravdu.

Podľa Eurostatu patrí Slovensko medzi osem krajín EÚ, kde je disponibilný príjem domácností na obyvateľa o vyše 20 % nižší než priemer EÚ. Ťažko si pritom odkladať bokom, keď je príjem, z ktorého sa sporí, nízky.

Košč svoj argument podoprel analýzou Konfederácie odborových zväzov s názvom Sen o bohatstve. Tá dlhodobo poukazuje na to, že slovenskí zamestnanci dostávajú z vytvorenej hodnoty menší podiel, ako by zodpovedalo ich výkonu.

Čo z toho vyplýva

Z debaty vyplýva triezvy záver. Nízke úspory Slovákov nie sú len otázkou disciplíny, ani otázkou výšky výplaty, ale kombináciou oboch. Bez vyšších miezd a väčšieho podielu zamestnancov na vytvorenej hodnote sa priestor na sporenie zásadne nezväčší.

Zároveň ani rast príjmov sám osebe nezaručí vyššie úspory, ak peniaze ďalej nepracujú.

Pre bežného človeka je odkaz menej ideologický a viac praktický. Časť riešenia je v rukách štátu a zamestnávateľov prostredníctvom vyšších miezd, časť však aj v rukách samotných ľudí prostredníctvom toho, ako so svojimi peniazmi narábajú.

Bohatstvo Slovákov je v tehlách

Časť odpovede na Dubcovu otázku, kam sa peniaze stratili, je prozaická. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou mierou vlastníckeho bývania v Európskej únii (93 %), pričom väčšina ľudí býva vo vlastnom, nie v nájme.

To znamená, že veľká časť majetku Slovákov nie je na účtoch, ale je doslova zamurovaná v nehnuteľnostiach. Práve preto vyzerá Slovensko slabo v štatistikách finančných aktív, hoci v takzvanom nefinančnom bohatstve, teda v hodnote bývania, je na tom podstatne lepšie. Nevýhodou je, že takýto majetok je nelikvidný, čiže v prípade núdze sa z neho nedá zaplatiť živobytie. 

Druhý problém sa týka toho, ako Slováci so svojimi úsporami narábajú. Tie zvyčajne ležia v hotovosti a na bežných či sporiacich účtoch s nízkym alebo nulovým výnosom.

Pre porovnanie, domácnosti v bohatších krajinách EÚ držia oveľa väčšiu časť majetku v akciách a investičných fondoch, ktoré dlhodobo zarábajú. Práve tu je jadro Dubcovho argumentu o tom, že peniaze majú pracovať.

Keď úspory iba ležia na účte a inflácia sa pohybuje nad 4 %, ako to bolo v posledných rokoch, ich reálna hodnota každý rok klesá.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy