Expertka zo Stanfordu: Moja 85-ročná mama dokazuje, že dlhovekosť stojí na 5 návykoch. Jeden predlžuje život o 7,5 roka

Dr. Lucia Aronica patrí vo svete dlhovekosti medzi rešpektované mená. Pôsobí ako lektorka na Stanforde a venuje sa výskumu epigenetiky, teda oblasti, ktorá sa zaoberá životným štýlom a jeho vplyvom na aktivitu génov. Jej práca sa objavila aj v dokumente Netflixu You Are What You Eat: A Twin Experiment.

Dlhovekosť skúma každý deň, no jej najpresvedčivejší príklad nenachádza v laboratóriu, ale doma, u svojej 85-ročnej mamy Livie, ktorá býva v malom prímorskom mestečku na juhu Talianska.

„Nemá fitness náramok, nikdy sa neponárala do ľadovej vody a netuší, čo je biohacking. Napriek tomu patrí medzi najzdravších a najšťastnejších ľudí, akých poznám,“ uvádza Aronica pre CNBC.

Livia si svoj život postavila na piatich jednoduchých zásadách, vďaka ktorým si aj vo vyššom veku udržiava vitalitu a chuť žiť.

Dlhovekosť sa začína pri stole a pokračuje v krokoch

Jedno z jej najdôležitejších pravidiel sa začína pri stole. Na tanieri sa pravidelne objavuje olivový olej, listová zelenina pripravená s cesnakom, ryby a popoludní aj malý štvorček horkej čokolády ku káve.

„Jedlo je palivo a epigenetická informácia pre vaše telo. Mamin intuitívny stredomorský stôl bol vždy plný živín, ktoré podporujú gény prispievajúce k zdraviu a dlhovekosti,“ hovorí Aronica.

Stredomorský spôsob stravovania, založený na zelenine, strukovinách, ovocí, celozrnných potravinách, rybách, orechoch a kvalitnom olivovom oleji, patrí medzi najlepšie preskúmané stravovacie vzorce na svete. Štúdia publikovaná v New England Journal of Medicine ukázala nižší výskyt kardiovaskulárnych príhod u ľudí, ktorí jedli stredomorskú stravu doplnenú o extra panenský olivový olej alebo orechy.

So stravou prirodzene súvisí aj pohyb. Livia si viac než osem desaťročí nebudovala kondíciu cez prísne tréningové plány. Stavila na niečo oveľa jednoduchšie a udržateľnejšie: prirodzený pohyb. Na nákup chodila pešo, namiesto výťahu používala schody a starala sa o domácnosť.

V poslednom období začala spolupracovať aj s trénermi, aby si udržala svaly, silu a stabilitu. Práve svaly totiž rozhodujú o tom, ako dlho zostane človek samostatný, odolný a schopný zvládať každodenný život bez zbytočných obmedzení.

„Cvičenie mení expresiu viac ako 800 génov v našich svaloch, čo vedie k lepšej bunkovej regenerácii a väčšej metabolickej odolnosti. Výskum zároveň ukázal, že ľudia, ktorí kráčajú svižnejším tempom, majú tendenciu vykazovať známky pomalšieho biologického starnutia,“ vysvetľuje Aronica.

Postoj k starnutiu môže pridať roky života

Ďalšie pravidlo patrí medzi najdôležitejšie: zostať medzi ľuďmi. Livia nežije svoj život v ústraní. „Sociálna izolácia aktivuje zápalové gény, ktoré môžu viesť ku kardiovaskulárnym ochoreniam, kognitívnemu úpadku a zrýchlenému starnutiu. Blízke vzťahy tieto zápalové gény tlmia a chránia nás pred chronickými ochoreniami,“ hovorí Aronica.

Liviin svet držia pokope drobné prejavy spolupatričnosti. Každý večer vyráža na svoju passeggiatu, večernú prechádzku so susedom, počas ktorej deň prirodzene uzavrie rozhovorom a prítomnosťou druhého človeka. Často tiež trávi popoludnia s vnúčatami a učí ich recepty, ktoré kedysi dostala od svojej mamy.

S tým úzko súvisí aj zmysel života. Starobou sa život nekončí, iba mení svoju podobu. Livia pracovala viac ako tridsať rokov ako štátna úradníčka a do dôchodku odišla vo veku 58 rokov. Mala všetky dôvody spomaliť, no nikdy to neurobila.

„Výskum ukázal, že ľudia so silným pocitom zmyslu života mali epigenetický vek v priemere o 2,4 roka nižší ako tí, ktorým tento pocit chýbal,“ hovorí Aronica.

Posledný bod sa týka postoja k samotnému starnutiu. „Moja mama si svoje espresso vychutnáva pomaly. Do supermarketu sa oblieka tak, ako sa iní obliekajú na svadbu — kvet vo vlasoch si zladí s kabelkou, topánkami aj šatami. Miluje smiech so svojimi susedmi. A každé ráno nám zo svojho balkóna posiela fotografiu slnka vychádzajúceho nad oceánom. Je to jej každodenné ‚buongiorno‘ ľuďom, ktorých miluje,“ hovorí Aronica.

Výskum psychologičky Beccy R. Levy z Yale ukázal, že ľudia s pozitívnejším vnímaním vlastného starnutia žili v priemere o 7,5 roka dlhšie než ľudia s negatívnejším postojom. Tento údaj hovorí veľa. Spôsob, akým o starobe premýšľame, nevplýva iba na náladu, ale aj na to, ako sa staráme o svoje telo a či zo života postupne ustupujeme, alebo v ňom zostávame naplno prítomní.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing