Mozog starne pomalšie, keď dostane konkrétne „palivo“. Nová štúdia prináša prekvapivé zistenia

Ľudské telo funguje ako prepojený systém, v ktorom tráviaci trakt a mozog neustále komunikujú. Ešte pred niekoľkými desaťročiami sa tieto orgány vnímali skôr oddelene, no výskum posledných rokov ukazuje, že medzi nimi existuje úzky vzťah.

Informácie si vymieňajú cez nervy, hormóny, imunitné signály aj látky, ktoré vznikajú činnosťou črevných mikroorganizmov.

Práve preto sa vedci čoraz viac zaujímajú o to, či môže spôsob stravovania ovplyvňovať aj zdravie mozgu. Nová prehľadová štúdia v odbornom časopise Translational Neurodegeneration, publikovaná cez Springer Nature, sa zamerala na ketogénnu diétu a jej možný význam pri ochoreniach, pri ktorých postupne odumierajú alebo slabnú nervové bunky.

Ide napríklad o Alzheimerovu chorobu, Parkinsonovu chorobu, sklerózu multiplex, Huntingtonovu chorobu či amyotrofickú laterálnu sklerózu.

Keď mozog hľadá iný zdroj energie

Ketogénna diéta je spôsob stravovania s vysokým podielom tukov a veľmi nízkym príjmom sacharidov. Nevznikla ako módny trend na chudnutie.

Americký lekár Russell Morse Wilder ju zaviedol už v 20. rokoch minulého storočia pri liečbe detí s epilepsiou, ktorým nezaberali bežné lieky. Dnes sa skúma aj v širších súvislostiach, píše portál Knowridge.

Za normálnych okolností telo čerpá energiu najmä z glukózy, teda cukru. Mozog je na stabilný prísun energie mimoriadne citlivý. Pri viacerých neurodegeneratívnych ochoreniach však mozgové bunky podľa vedcov postupne strácajú schopnosť glukózu efektívne využívať. Ak bunky nemajú dosť energie, horšie fungujú a ťažšie sa opravujú.

Pri ketogénnej diéte sa príjem sacharidov výrazne zníži. Telo preto začne viac využívať tuky a pečeň vytvára ketolátky, napríklad beta hydroxybutyrát, acetoacetát a acetón. Tieto látky sa vedia dostať aj do mozgu a nervovým bunkám môžu slúžiť ako náhradné palivo.

Menej zápalu a prirodzené upratovanie buniek

Autori štúdie upozorňujú, že ketolátky nemusia byť dôležité iba ako zdroj energie. Podľa doterajších výsledkov môžu ovplyvňovať aj procesy, ktoré sú pri ochoreniach mozgu poškodené. Jedným z nich je zápal. Dlhodobý zápal v nervovom systéme sa spája s postupným zhoršovaním viacerých diagnóz.

Ďalším problémom je oxidačný stres. Ide o stav, pri ktorom škodlivé molekuly poškodzujú bunky a tkanivá. Prehľadová štúdia uvádza, že ketogénna diéta môže tieto mechanizmy tlmiť a zároveň podporovať prácu mitochondrií, teda častí buniek, ktoré vyrábajú energiu.

Dôležitý je aj proces nazývaný autofágia. Dá sa predstaviť ako vnútorné upratovanie buniek. Organizmus počas neho odstraňuje poškodené časti buniek a nežiaduce nahromadené bielkoviny.

Pri neurodegeneratívnych ochoreniach sa v mozgu často ukladajú abnormálne bielkoviny, ktoré narúšajú jeho činnosť. Aktivácia týchto čistiacich mechanizmov preto patrí medzi oblasti, ktorým výskumníci venujú veľkú pozornosť.

Sľubné výsledky, no aj vážne otázky

Štúdia spomína aj črevný mikrobióm. V tráviacom trakte žijú bilióny mikroorganizmov, ktoré súvisia s imunitou, zápalom aj stavom črevnej bariéry.

Ketogénna diéta môže podľa doterajších poznatkov znižovať výskyt niektorých baktérií spájaných so zápalom a podporovať priaznivejšie prostredie v čreve. Keďže črevo a mozog spolu komunikujú, tieto zmeny môžu nepriamo ovplyvniť aj nervový systém.

Prvé klinické pozorovania priniesli povzbudivé výsledky. Pri Alzheimerovej chorobe sa uvádzalo zlepšenie pamäti, každodenného fungovania a kvality života.

Pri Parkinsonovej chorobe niektorí pacienti hlásili viac energie, menšiu únavu a lepšiu kontrolu pohybu. Pozitívne náznaky sa objavili aj pri skleróze multiplex a ďalších neurologických ochoreniach.

Napriek tomu nejde o jednoduché odporúčanie pre každého. Ketogénna diéta vylučuje alebo výrazne obmedzuje bežné potraviny, ako sú chlieb, ryža, cestoviny či sladkosti. V prvých dňoch a týždňoch sa môžu objaviť bolesti hlavy, nevoľnosť, únava alebo závraty, známe ako „keto chrípka“.

Autori preto zdôrazňujú opatrnosť. Veľká časť dôkazov stále pochádza zo štúdií na zvieratách alebo z menších klinických skúšaní. Ketogénna diéta môže byť zaujímavým doplnkovým prístupom, ktorý zasahuje energiu buniek, zápal, črevné prostredie aj ochranné mechanizmy neurónov.

Zatiaľ však nie je štandardnou liečbou neurodegeneratívnych ochorení a jej dlhodobá bezpečnosť musí byť overená vo väčších výskumoch.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy