Slovákov čakajú nepríjemné zmeny, upozorňuje Kažimír. Jedny uvidia v obchode a druhé v banke
- ECB reaguje na zdražovanie v eurozóne
- Priprav sa na zmeny cien v obchodoch, ale aj pri hypotéke
- Guvernér naznačil ďalší postup v boji s infláciou
Zdražovanie sa v podobe inflačných tlakov v eurozóne podľa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Petra Kažimíra nekončí. Napriek nedávnemu zvýšeniu úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou (ECB) zostáva podľa neho riziko ďalšieho rastu cien vysoké. Dôvodom sú najmä pretrvávajúce dôsledky energetickej krízy a ich postupné prenikanie do celej ekonomiky. Pre domácnosti to však znamená aj predpoklad vyšších úrokov najmä na hypotekárnych úveroch.
Kažimír zároveň nevylučuje ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb v nasledujúcich mesiacoch, uvádza vo svojom komentári.
Vyššie ceny energií sa prenášajú do zdražovania v celej ekonomike
ECB minulý týždeň prvýkrát od septembra 2023 pristúpila k zvýšeniu úrokových sadzieb. Depozitná sadzba sa zvýšila o štvrť percentuálneho bodu na 2,25 %. Podľa Petra Kažimíra išlo o nevyhnutný krok v reakcii na rastúce inflačné riziká.
„Naša práca ešte nie je hotová,“ uviedol guvernér NBS v rozhovore pre agentúru Bloomberg, informuje NBS. Zároveň upozornil, že cenové tlaky sa už neobmedzujú iba na energie, ale postupne zasahujú širšie spektrum tovarov a služieb.
Podľa Kažimíra sa situácia začala globálnym energetickým šokom, ktorý najskôr zasahoval len niektoré podniky. Dnes sa však vyššie náklady na výrobu a dopravu premietajú do fungovania celej ekonomiky.
„Vyššie ceny energií s nami pravdepodobne zostanú dlhšie, ako mnohí predpokladali,“ skonštatoval. Aj prípadné zlepšenie geopolitickej situácie podľa neho neprinesie okamžitý návrat k nízkej inflácii.
Guvernér upozornil, že ani oznámená mierová dohoda medzi USA a Iránom nedokáže zo dňa na deň odstrániť škody spôsobené konfliktom na Blízkom východe. Obnovenie produkčných kapacít a dodávok energií si bude vyžadovať čas.
„Čím dlhšie budú pretrvávať problémy s dodávkami ropy a plynu z Perzského zálivu, tým väčšie je riziko, že sa bude zdražovanie prejavovať v mnohých tovaroch a službách,“ upozornil Kažimír.

ECB nevylučuje ďalšie zvyšovanie sadzieb
Podľa najnovších prognóz ECB zostane jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa ceny energií a potravín, nad dvojpercentným cieľom minimálne do roku 2028. Práve tento ukazovateľ považujú centrálni bankári za dôležitý pri hodnotení dlhodobých cenových tlakov.
„Inflačný výhľad sa od marca 2026 jednoznačne zhoršil. Tlak cien energií presakuje do celej ekonomiky. Vidíme to v jadrovej inflácii a to je nebezpečné,“ povedal Kažimír.
Hoci sa podľa neho zatiaľ výraznejšie neprejavujú sekundárne efekty v podobe prudkého rastu miezd alebo cien služieb, existuje riziko, že sa objavia v nasledujúcich mesiacoch. Zdražovanie teda môže mať svoje ďalšie následky v ekonomike.
„Zatiaľ to nie je vidno, no môže to prísť. Vzniká to nenápadne a ak nezasiahneme včas, mohlo by to skutočne doraziť,“ uviedol v komentári zverejnenom Národnou bankou Slovenska.
Otázkou podľa neho nie je len to, či ECB sadzby zvýši ešte raz, ale aj to, akú úroveň bude potrebné dosiahnuť na návrat inflácie k dvojpercentnému cieľu, tvrdí Sme.
„Potrebujeme nájsť nové vhodné miesto. V ľudskej reči to znamená nastaviť úrokové sadzby tak, aby bola menová politika dostatočne prísna a po určitom čase vrátila infláciu naspäť na želané úrovne,“ vysvetlil.
Rozhodnú nové inflačné údaje
Kažimír odmietol špekulovať, či by ďalšie zvýšenie sadzieb mohlo prísť už na júlovom zasadnutí ECB alebo až v septembri 2026. Zdôraznil, že rozhodovanie bude závisieť od nových ekonomických údajov. Tie zachytia zdražovanie a jeho výšku v súčasnej podobe.
„Júnové inflačné čísla, najmä jadrová inflácia, môžu byť rozhodujúce. Je dôležité rozhodovať sa od zasadnutia k zasadnutiu,“ povedal.
Finančné trhy aktuálne počítajú s minimálne jedným ďalším zvýšením sadzieb. Niektoré ekonomické inštitúcie predpokladajú dokonca viacero krokov v priebehu nasledujúcich mesiacov. A na to budú reagovať aj banky výškou úrokových mier, upozorňuje TA3.
Zdražovanie hrozí, ale európska ekonomika zostáva odolná
Napriek sprísňovaniu menovej politiky Kažimír nevidí zásadné riziko pre hospodársky rast eurozóny. Ekonomika podľa neho síce rastie pomalším tempom, no zostáva dostatočne odolná. „Rast je síce pomalší, no vplyv na to majú aj dlhodobé štrukturálne problémy,“ uviedol.
Guvernér zároveň naznačil, že osobne podporuje rýchlejšie a rozhodnejšie kroky v boji proti inflácii. „Osobne sa prikláňam k tomu, aby sme konali rázne hneď na začiatku,“ povedal.
Podľa jeho slov zostáva hlavným cieľom ECB ochrana cenovej stability. Budúce rozhodnutia budú závisieť od vývoja inflácie, cien energií a celkového stavu ekonomiky. Jedno je však podľa Kažimíra isté: centrálna banka nebude na rast cien reagovať pasívne.
„Nech sa stane čokoľvek, určite nebudeme sedieť so založenými rukami. Budeme konať dôrazne a primerane.“
Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy
Zdroje: NBS, NBS, Sme, TA3