Slováci strávia v práci 36 rokov, Holanďania 44. Experti upozorňujú na rozdiel, ktorý Slovensko vyjde draho

Slovenská ekonomika dnes pôsobí zvláštne pokojne. Počet pracujúcich stagnuje, ekonomika rastie len o desatiny percenta, Slováci strávia na trhu práce kratší čas ako ľudia vo väčšine západnej Európy a verejný dlh sa približuje k hranici 100 miliárd eur.

To už nie je súbor izolovaných slabín, ale obraz krajiny, ktorá síce navonok nepôsobí tak, že je v kríze, no dlhodobo míňa čas aj finančný priestor na zmenu.

Pozreli sme sa preto na niekoľko ukazovateľov, pri ktorých Slovensko zaostáva za susedmi aj vyspelejšou časťou Európy.

Dáta Štatistického úradu SR, Eurostatu, OECD a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ukazujú, že najväčším problémom nemusí byť dnešok, ale tempo, akým sa k nám približujú účty za slabý rast, krátky pracovný život a drahší štátny dlh.

Zamestnanosť stagnuje, naši susedia idú naplno

Rast počtu pracujúcich býva prvým predpokladom rastu ekonomiky. A práve v tomto ukazovateli Slovensko zaostáva. V 2. štvrťroku 2026 u nás podľa Štatistického úradu SR pracovalo približne 2,428 milióna ľudí, čo je prakticky rovnako ako v rovnakom období predchádzajúceho roka.

Register zamestnanosti pritom v úvode roka medziročne ubral takmer 19-tisíc pracujúcich a slabne najmä priemysel a stavebníctvo.

Ešte výraznejší je rozdiel voči okoliu. Miera nezamestnanosti sa na Slovensku pohybuje okolo 5,4 %, kým podľa Eurostatu bola v polovici roka 2026 v Poľsku okolo 3 %, v Česku okolo 3,1 % a v Nemecku okolo 3,9 %. Inými slovami, v susednom Poľsku aj Česku je nezamestnanosť takmer o polovicu nižšia ako na Slovensku. 

Každý percentuálny bod pritom predstavuje zhruba 25-tisíc ľudí v pracovnom pomere. Ak by sme sa chceli dostať na úroveň zamestnanosti Česka, hovoríme rádovo o desaťtisícoch ľudí navyše. Bez nich sa ťažko naštartuje aj samotný rast ekonomiky, upozorňujú analytici z Dát bez pátosu. 

Ekonomika rastie tempom slimáka

Slovenská ekonomika síce rastie, no veľmi pomaly. V 2. štvrťroku 2026 vzrástol hrubý domáci produkt v stálych cenách medziročne len o 0,7 %, čo je najpomalšie tempo za štyri kvartály. V reálnom vyjadrení pribudlo za celý štvrťrok približne 187,5 milióna eur pridanej hodnoty. Investície pritom medziročne klesli a rast ťahala najmä spotreba.

Ako to ilustruje samotná stránka Dáta bez pátosu, keď túto sumu rozrátaš na 2,4 milióna pracujúcich a približne 64 pracovných dní v štvrťroku, vyjde z toho niečo cez jedno euro pridanej hodnoty navyše na jedného človeka a jeden pracovný deň oproti roku predtým.

„Rast počtu pracujúcich je prvý predpoklad rastu ekonomiky. Slovensko tento predpoklad nespĺňa,“ píšu analytici v komentári. Na dobiehanie najvyspelejších krajín je takéto tempo málo.

Dlh mieri k 100 miliardám a úrok bude čoraz drahší

Najvážnejšie číslo sa však týka dlhu Slovenskej republiky. Hrubý verejný dlh dosiahol podľa RRZ na konci roka 2025 historicky najvyššiu úroveň 61,4 % HDP. Bez ďalšej konsolidácie má podľa prognózy rady rásť k 66,7 % v roku 2027 a k zhruba 74 až 75 % HDP v roku 2029.

V absolútnych číslach je to ešte názornejšie. Ako sme písali, štátny dlh sa má k hranici 100 miliárd eur priblížiť už v roku 2027. Deficit verejných financií sa po dočasnom zlepšení v roku 2026 má od roku 2027 opäť dostať nad 5 % HDP a do roku 2029 vyšplhať k 9,3 až 9,6 miliardy eur ročne. Len aby vláda splnila vlastné ciele, bude musieť pri budúcoročnom rozpočte nájsť opatrenia za približne 1,2 miliardy eur.

Osobitnou položkou sú rastúce úroky. RRZ odhaduje, že náklady na obsluhu dlhu porastú v rokoch 2026 až 2029 každoročne približne o 0,2 % HDP. Zároveň platí, že ak by vláda dodržala pôvodne plánovanú konsolidáciu, do konca roka 2030 by mohla na úrokoch ušetriť viac než 1,3 miliardy eur ročne a dlh by bol nižší približne o 30 miliárd eur.

Práve úroky sú podľa viacerých analytikov tým, čo môže verejné financie v budúcnosti najviac zaťažiť. Na tieto riziká upozorňuje aj analytik Ivan Bosnák, ktorý sa profesijne venuje riadeniu cashflow. Podľa neho žije štát aj verejnosť v očakávaní, že „nejako bude“, pričom bez zásadných reforiem sa hospodárenie môže dostať do vážnych problémov okolo roku 2030.

V tomto období väčšinu zdrojov pohltia úroky, dôchodky, dávky a opravy chátrajúcej infraštruktúry. Je to jeho odhad, ktorý sa opiera sa o rovnaké trendy, na ktoré poukazuje aj rozpočtová rada.

Vláda vidí situáciu optimistickejšie

Vláda paradoxne poukazuje aj na pozitívne čísla. Nezamestnanosť zostáva z historického pohľadu nízka, niektoré potraviny medziročne zlacneli a schodok štátneho rozpočtu sa má v roku 2026 dočasne zmenšiť. Premiér zároveň očakáva, že slovenská ekonomika dokáže rásť rýchlejšie než priemer Európskej únie.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však upozorňuje, že toto zlepšenie nemusí vydržať. Ak štát neprijme trvalé opatrenia, bude si musieť ďalej požičiavať čoraz viac peňazí a verejný dlh bude rásť. Problémom je aj takzvaná dlhová brzda, teda súbor pravidiel, ktoré majú vládu nútiť šetriť pri príliš vysokom zadlžení.

RRZ tvrdí, že vláda k týmto pravidlám pristupuje príliš formálne a ich účinok sa v praxi oslabuje. Rozdiel medzi oboma pohľadmi je teda pomerne jednoduchý. Vláda upozorňuje na to, čo sa zlepšilo dnes, zatiaľ čo rozpočtová rada varuje pred tým, čo môže prísť o niekoľko rokov.

Aby krajina dlhodobo bohatla, potrebuje najmä tri veci: viac ľudí, ktorí pracujú, dlhší čas strávený na trhu práce a vyššiu produktivitu. Produktivita pritom neznamená, že ľudia majú pracovať rýchlejšie alebo dlhšie. Ide o to, aby za rovnaký čas vytvorili vyššiu hodnotu, napríklad vďaka lepším technológiám, vzdelaniu alebo práci v odvetviach s vyššou pridanou hodnotou.

Slovensko má problém vo všetkých troch oblastiach. Počet pracujúcich výraznejšie nerastie, ľudia u nás zostávajú ekonomicky aktívni kratšie než v mnohých európskych krajinách a výkon ekonomiky na jedného pracovníka sa zvyšuje pomaly.

Ak sa to nezmení, štát bude mať čoraz väčší problém financovať dôchodky, zdravotníctvo, školstvo aj samotné splácanie dlhu. Čím viac bude dlh rásť, tým viac peňazí pôjde len na úroky a tým menej ich zostane na služby a investície, ktoré ľudia reálne využívajú.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy

Zdroje: RRZ, archív Startitup