Veľký omyl slovenských študentov: Promócie ani koniec augusta nerozhodujú, platiť musíš už deň po štátniciach
- Absolventi nevedia o tom, že im hrozí vysoký nedoplatok na poistnom
- Dátum promócie v tomto prípade nerozhoduje
- Pozor na termíny, ktoré nesmieš zmeškať
Absolventi musia po štúdiu myslieť aj na praktické veci, upozorňuje Všeobecná zdravotná poisťovňa. Koniec školy pre mnohých absolventov neznamená len štátnice, maturitu alebo promóciu. Znamená aj zmenu vo vzťahu k zdravotnej poisťovni, úradu práce a v niektorých prípadoch aj k Sociálnej poisťovni. Práve tu často vznikajú chyby, ktoré môžu mladých ľudí stáť desiatky až stovky eur.
Najčastejší problém sa týka zdravotného poistenia. Štát ho totiž neplatí za absolventov automaticky donekonečna. Pri vysokoškolákoch platí, že poistencom štátu sú len do dňa vykonania záverečnej štátnej skúšky.
Absolventi musia platiť
Nerozhoduje dátum promócie ani koniec akademického roka. Ak sa absolvent po štátniciach hneď nezamestná, nezačne podnikať alebo sa nezaeviduje na úrade práce, stáva sa samoplatiteľom.
To znamená, že zdravotné poistenie si musí hradiť sám. V roku 2026 predstavuje minimálny mesačný odvod samoplatiteľa 121,92 eura. Od januára 2027 sa má zvýšiť na 129,60 eura. Ak absolvent túto povinnosť nerieši niekoľko mesiacov, zdravotná poisťovňa mu neskôr môže doručiť výkaz nedoplatkov, uvádza portál Podnikajte.
Výhodným riešením je zápis do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Ak si absolvent vysokej školy podá žiadosť do desiatich kalendárnych dní od štátnej skúšky, úrad ho zaradí do evidencie spätne od nasledujúceho dňa po skúške. V takom prípade zaňho zdravotné poistenie platí štát a dlh mu nevznikne, ak dodrží túto lehotu.
Ak túto lehotu nestihne, do evidencie ho zaradia až odo dňa osobného podania žiadosti. Za obdobie medzi štátnicou a zápisom na úrade práce si bude musieť zdravotné poistenie doplatiť sám.
Maturanti sú na tom inak
Iné pravidlá platia pre absolventov stredných škôl. Za maturantov platí štát zdravotné poistenie najdlhšie do 31. augusta roka, v ktorom ukončili štúdium. Ak pokračujú na vysokej škole, zostávajú poistencami štátu a zdravotnej poisťovni spravidla nič neoznamujú. Údaje o štúdiu poisťovni elektronicky poskytuje štát.
Ak však maturant nepokračuje v štúdiu, nezamestná sa a nezačne podnikať, mal by sa zaevidovať na úrade práce. V prípade, že žiadosť podá do 10. septembra, úrad ho zaradí spätne od 1. septembra. Ak to neurobí, vznikne mu povinnosť platiť si zdravotné poistenie ako samoplatiteľ, uvádza Denník N.
Pozor na riziká
Pri Sociálnej poisťovni sú pravidlá odlišné. Absolvent po skončení školy nemá automaticky povinnosť prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne ani platiť sociálne odvody. Tie vznikajú až podľa toho, čo bude robiť ďalej.
Ak nastúpi do zamestnania alebo začne pracovať na dohodu, povinnosti zaňho vybavuje zamestnávateľ. Prihlási ho do Sociálnej poisťovne a odvádza poistné zo mzdy alebo odmeny. Ak absolvent začne podnikať ako živnostník, sociálne odvody mu nevznikajú okamžite. Povinné poistenie vzniká až neskôr podľa zákonných pravidiel a Sociálna poisťovňa mu vznik povinnosti oznámi.
Dôležité je aj to, že samotné štúdium nezakladá nárok na dávku v nezamestnanosti. Počas štúdia za študenta nikto neplatí poistenie v nezamestnanosti. Absolvent by mal nárok na dávku iba vtedy, ak predtým získal potrebné obdobie poistenia, napríklad dobrovoľným poistením.
Najväčšie riziko teda nevzniká pri Sociálnej poisťovni, ale pri zdravotnom poistení. Absolventi by si mali hneď po maturite alebo štátniciach ujasniť, či nastupujú do práce, pokračujú v štúdiu, začínajú podnikať alebo sa evidujú na úrade práce. Niekoľkodňové meškanie môže rozhodnúť o tom, či za nich poistné zaplatí štát, alebo si ho budú musieť doplatiť sami.
Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska
Zdroje: VšZP, Podnikajte, Denník N