Zomrel „boh“ amerických financií. Legendárny Alan Greenspan sa dožil 100 rokov

Meno Alan Greenspan poznali prezidenti, investori aj centrálni bankári po celom svete. Muž, ktorý počas takmer dvoch desaťročí riadil menovú politiku Spojených štátov, sa dožil okrúhlych 100 rokov. O jeho úmrtí informoval web BBC.

Bývalý predseda amerického Federálneho rezervného systému (Fed) zomrel po komplikáciách súvisiacich s Parkinsonovou chorobou. Správu oznámila jeho manželka Andrea Mitchell, ktorá pôsobí ako korešpondentka NBC News.

Vo svojom vyhlásení uviedla, že Greenspan bol „obrovskou osobnosťou, ktorá desaťročia pomáhala formovať americkú ekonomiku pod prezidentmi oboch strán, no zároveň vždy otvorene priznával svoje chyby“.

Influential economist Alan Greenspan who headed Federal Reserve for nearly two decades dead at 100 https://t.co/YcILG7kB11 pic.twitter.com/ct6Z7FoLtN

— New York Post (@nypost) June 22, 2026

Dve desaťročia na čele Fedu

Greenspan stál na čele americkej centrálnej banky v rokoch 1987 až 2006. Funkciu prevzal po nominácii prezidentom Ronaldom Reaganom a zotrval v nej počas administratív republikánskych aj demokratických prezidentov.

Počas svojho pôsobenia dohliadal na najdlhšie obdobie nepretržitého ekonomického rastu v USA za niekoľko generácií. Funkcia predsedu Fedu býva často označovaná za druhú najvýznamnejšiu pozíciu v krajine po prezidentovi.

V médiách si vyslúžil prezývku „boh v stroji“ amerických financií. Počas výkonu funkcie sa vyhýbal rozhovorom a verejným vystúpeniam, no investori aj finančné trhy pozorne sledovali každé jeho vyjadrenie. 

Od hudby k ekonómii

Greenspan sa narodil 6. marca 1926 v New Yorku. Vychovávala ho matka, ktorá pracovala v obchode s nábytkom.

Skôr než sa vydal na ekonomickú dráhu, venoval sa hudbe. Študoval hru na klarinete na prestížnej Juilliard School a istý čas hrával v kapele jazzového saxofonistu Stana Getza. Neskôr koncertoval po Spojených štátoch s Henry Jerome Bandom.

Počas turné si zároveň rozširoval vedomosti z ekonómie a staral sa o účtovníctvo kapely. Ako 19-ročný nastúpil na Newyorskú univerzitu, kde študoval ekonómiu. Postupne sa stal zástancom voľného trhu a pracoval ako ekonomický konzultant aj člen predstavenstva banky JP Morgan.

Významný vplyv na jeho názory mala filozofka a spisovateľka Ayn Randová, s ktorou sa zoznámil v roku 1952. Greenspan prevzal jej presvedčenie, že spoločnosť funguje najefektívnejšie vtedy, keď jednotlivci sledujú vlastné záujmy.

V článku z roku 1966 označil sociálny štát za „nič viac než mechanizmus, prostredníctvom ktorého vlády konfiškujú bohatstvo produktívnych členov spoločnosti“.

Obdiv aj kritika

Po úspešnej predikcii hospodárskeho poklesu počas éry prezidenta Dwighta Eisenhowera sa Greenspan stal poradcom Richarda Nixona počas prezidentskej kampane v roku 1968. Neskôr viedol Radu ekonomických poradcov.

Sám Nixon bol podľa jeho neskorších spomienok „žiaľ paranoidný, mizantropický a cynický“, no Greenspanove výsledky v boji proti inflácii ocenili aj ďalší prezidenti.

Vo funkcii predsedu Fedu čelil viacerým ekonomickým otrasom vrátane burzového kolapsu v roku 1987, prvej vojny v Perzskom zálive, mexickej menovej krízy či globálnej finančnej krízy.

Kritici mu však vyčítali, že politika lacných úverov podporila technologickú bublinu konca 90. rokov a neskôr aj hypotekárnu krízu, ktorá v roku 2008 prerástla do globálneho finančného kolapsu.

Po vypuknutí krízy priznal, že príliš veril schopnosti finančného sektora regulovať sa bez zásahov štátu. Pred Kongresom v roku 2008 povedal: „Našiel som chybu. Neviem, aká je významná alebo trvalá. Táto skutočnosť ma však veľmi znepokojila.“

Po odchode z Fedu zostal aktívnym ekonomickým komentátorom. Kritizoval brexit, nesúhlasil s prístupom Donalda Trumpa počas jeho prvého funkčného obdobia a ešte vo vysokom veku verejne komentoval kroky administratívy prezidenta Joea Bidena.

Počas svojej kariéry získal Prezidentskú medailu slobody aj čestný rytiersky titul od britskej kráľovnej Alžbety II. Mnohí si ho budú pamätať ako človeka, ktorý výrazným spôsobom ovplyvnil podobu modernej americkej ekonomiky.

Výrok, ktorý otriasol trhmi

Alan Greenspan nebol len centrálnym bankárom, ale aj osobnosťou, ktorej výroky dokázali rozhýbať finančné trhy po celom svete. K jeho odkazu sa viažu viaceré momenty, ktoré sa do histórie ekonomiky zapísali dodnes, dodáva web CNBC.

Jednou z najznámejších viet, ktoré Greenspan vyslovil, bol pojem „iracionálne nadšenie“. Použil ho v televíznom prejave v decembri 1996, keď upozorňoval na riziká príliš vysokých cien aktív.

Povedal: „Ako vieme, kedy iracionálne nadšenie neprimerane zvýšilo hodnotu aktív?“ Investori si jeho slová vyložili ako varovanie pred nadhodnoteným trhom. Tokijská burza po prejave klesla o tri percentá a pokles zaznamenali aj ďalšie trhy.

Napriek tomu sa trhy neskôr zotavili a pokračovali v raste až do splasknutia technologickej bubliny v roku 2001.

Majster nejasných odpovedí

Greenspan sa preslávil aj komplikovaným spôsobom vyjadrovania, ktorý dostal prezývku „Fedspeak“. Jeho dlhé a zložité vety často mátali politikov aj novinárov. Po odchode z Fedu otvorene priznal, že išlo o zámer. V rozhovore pre CNBC vysvetlil: „Je to jazyk zámerného zahmlievania, aby som sa vyhol určitým otázkam.“

Dodal, že namiesto priameho odmietnutia odpovede radšej použil niekoľko čoraz komplikovanejších viet, po ktorých mal politik pocit, že odpoveď dostal.

Vplyvný hlas aj po odchode

Aj po skončení vo funkcii zostal vyhľadávaným poradcom a komentátorom. Kritizoval vysoké verejné výdavky, vyjadroval sa k politike prezidentov a verejne reagoval aj na útoky Donalda Trumpa voči Fedu.

Trumpove výroky o centrálnej banke odmietol slovami: „Mýli sa už len tým, že túto tému vôbec otvára.“

Greenspan si zároveň zachoval záujem o šport, hudbu a verejné dianie. Podľa jeho manželky Andrey Mitchell mal „iracionálne nadšenie“ pre baseball, tenis, golf aj jazz. Aj vo veku takmer sto rokov zostával aktívnou a rešpektovanou osobnosťou ekonomického sveta.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality