Firma zaplatí za zamestnanca 2 000 eur, na účet mu príde len 1 170 eur. Slovensko patrí k najslabším v EÚ

Slovenskí zamestnanci dostávajú v čistom jedny z najnižších miezd v Európskej únii. Upozornil na to analytik inštitútu INESS Robert Chovanculiak, podľa ktorého je Slovensko v čistých mzdách štvrté od konca a horšie sú na tom už len Rumunsko, Bulharsko a Maďarsko.

Na prvý pohľad to vyzerá ako ďalší smutný rebríček, no skutočný príbeh je inde. Slovenskí zamestnávatelia totiž platia za prácu sumu, ktorá sa pohybuje takmer v strede rebríčka EÚ. Rozdiel medzi tým, čo odíde z vrecka firmy, a tým, čo skončí na účte zamestnanca, sa stráca v daniach a odvodoch.

Čisté mzdy patria k najnižším v EÚ

To, že Slováci zarábajú málo, potvrdzujú aj oficiálne čísla. Podľa údajov OECD dosiahla priemerná ročná hrubá mzda na Slovensku v roku 2025 približne 19 590 eur. Je to menej než v Česku, Poľsku, Maďarsku, Portugalsku, Grécku či pobaltských krajinách, teda aj v krajinách, ktoré sme dlhé roky vnímali ako porovnateľné alebo dokonca slabšie.

Podobný obraz ponúka aj minimálna mzda. Tá je na Slovensku v roku 2026 na úrovni 915 eur a v rámci EÚ patrí do spodnej tretiny rebríčka.

Slovensko medzičasom predbehlo aj susedné Česko a výrazne mu ušlo Poľsko, kde je minimálna mzda nad úrovňou 1 100 eur.

Z krajín V4 je na tom horšie už len Maďarsko. Keď sa na mzdy v Európe pozrieme cez mapy a porovnania, ktoré pravidelne zostavujú napríklad Euronews či Visual Capitalist, Slovensko sa stabilne ocitá v slabšej polovici kontinentu, výrazne pod úrovňou západnej a severnej Európy.

Je potrebné povedať, že nominálne mzdy nehovoria celý príbeh. Po prepočte na takzvanú paritu kúpnej sily, ktorá zohľadňuje nižšie ceny tovarov a služieb u nás, sa odstup od bohatších krajín zmierňuje. Aj po tomto očistení však Slovensko zostáva v spodnej časti rebríčka, takže nejde len o štatistický efekt drahšieho Západu.

Cena práce je o 42,7 % vyššia ako čistá mzda

Druhá strana rovnice je o tom, koľko musí firma reálne zaplatiť, keď niekoho zamestná. Hovoríme o takzvanej celkovej cene práce, teda o hrubej mzde plus odvodoch, ktoré platí zamestnávateľ navyše nad rámec hrubej mzdy.

Práve tá je na Slovensku oveľa vyššia, než sa na prvý pohľad zdá. Podľa správy OECD Taxing Wages, ak bezdetný zamestnanec zarába priemernú hrubú mzdu okolo 1 524 eur mesačne, zamestnávateľ za neho v skutočnosti zaplatí približne 2 060 eur. Zamestnanec však po odpočítaní odvodov a dane dostane na účet len zhruba 1 170 eur.

Inými slovami, kým firma vynaloží vyše dvetisíc eur, človeku ostane sotva 1 170 eur. Slovenský zamestnávateľ tak platí podobne ako český a viac ako portugalský, poľský či chorvátsky zamestnávateľ, no jeho zamestnancovi z tejto sumy zostane menej. 

Kam sa stráca rozdiel: Daňovo-odvodový klin

Rozdiel medzi cenou práce a čistou mzdou pohlcuje takzvaný daňovo-odvodový klin. Je to odborný pojem, ktorý vyjadruje, akú časť z celkových nákladov na zamestnanca tvoria dane a odvody, teda zjednodušene rozdiel medzi tým, čo stojí práca firmu, a tým, čo z nej zamestnanec naozaj dostane.

Podľa OECD dosahuje tento klin pri bezdetnom zamestnancovi s priemernou mzdou na Slovensku až 42,7 %, zatiaľ čo priemer krajín OECD je 35,1 %. Pre porovnanie, Poľsko, ktoré vychádzalo z podobnej štartovacej pozície ako Slovensko, má klin nižší, približne na úrovni 34 až 35 %, teda blízko priemeru OECD, takže vytváranie pracovných miest je tam menej nákladné.

Obraz zdaňovania miezd je zložitejší

Samotné % však môže zvádzať k zjednodušeniam a časť ekonómov varuje pred zveličovaním. Ekonóm Ján Košč z portálu ePráca Online upozorňuje, že obľúbené tvrdenie o „druhom najvyššom zdanení práce v EÚ po Francúzsku“ dáta nepotvrdzujú.

Odvoláva sa pritom na analýzu ekonóma Antona Marcinčina, podľa ktorej je Slovensko z pohľadu verejných príjmov niekde okolo priemeru OECD aj EÚ, keďže výnosy z dane z príjmu a odvodov u nás dosahujú približne 18,8 % HDP, čo je prakticky rovnako ako v Česku či Estónsku a menej ako v Rakúsku, Slovinsku alebo Taliansku.

Kľúčové je, akého zamestnanca si vyberieme. Podľa Košča majú rodiny s deťmi na Slovensku jeden z najnižších daňových klinov v Európe, len 30 až 33 %, kým európsky priemer je 38 až 40 %.

Slobodný zamestnanec s priemernou mzdou má klin okolo 43 %, čo je približne na úrovni priemeru EÚ, no podľa Košča to nie je druhý najvyšší, ale až siedmy najvyšší klin v Únii. Najhoršie sú na tom slobodní ľudia s nízkou mzdou, ktorých zaťaženie patrí medzi najvyššie v EÚ.

Z uvedeného vyplýva dôležitá informácia: máme vysoké daňové zaťaženie, no nie pre všetkých, keďže najviac dolieha na bezdetných ľudí s nízkymi príjmami, neplatí však plošne. 

„Slovensko nie je žiadna daňovo-odvodová apokalypsa. Je to krajina, kde rodiny s deťmi majú relatívne nízke zaťaženie, bezdetní s nízkymi mzdami relatívne vysoké a kde najväčší problém nie je klin, ale nízke mzdy,“ zhŕňa Košč.

Podľa neho je skutočným problémom slovenského modelu zle nastavený daňový mix, najmä relatívne vysoké zdanenie nízkych príjmov a nízke zdanenie tých vysokých. Netreba zabúdať ani na to, že dane a odvody nie sú len stratou z výplaty, ale financujú zdravotníctvo, dôchodky, školstvo či bezpečnosť.

Prečo je dôležitá štruktúra, nielen výška

Špecifikom Slovenska nie je len výška zaťaženia, ale predovšetkým jeho štruktúra. Významná časť nákladov neleží priamo na zamestnancovi, ale na zamestnávateľovi.

Podľa OECD tvoria odvody zamestnávateľa na Slovensku približne 24,4 % celkových nákladov práce, kým priemer OECD je okolo 13,5 %.

Slovenské firmy tak za pracovné miesto platia takmer dvojnásobok toho, ako je bežné vo vyspelých ekonomikách. 

Pre zamestnanca je pritom táto časť do veľkej miery neviditeľná, lebo ju na výplatnej páske priamo nevidí. Vníma najmä svoju hrubú a čistú mzdu, no už menej to, koľko za neho firma odvedie navyše.

Práve táto neviditeľnosť časti odvodov spôsobuje, že debata o mzdách sa u nás točí najmä okolo toho, čo príde na účet, a oveľa menej okolo toho, koľko zamestnanie reálne stojí.

Porovnanie so susedmi a regiónom

Pri pohľade na regióny sa ukazuje, že rozdiely existujú aj medzi krajinami s podobnou minulosťou. Poľsko dlhodobo a systematicky znižuje bariéry pre tvorbu pracovných miest aj prostredníctvom nižšieho zaťaženia práce, čo mu pomáha pri investíciách aj raste miezd. Česko sa pohybuje niekde medzi Slovenskom a Poľskom.

Aj porovnania miezd, ktoré zostavujú medzinárodné prehľady na základe dát Eurostatu a OECD, ukazujú podobný vzorec.

Krajiny strednej a východnej Európy sa stále snažia zbaviť nálepky lacnej pracovnej sily, pričom rozhoduje najmä produktivita ekonomiky, štruktúra priemyslu a podiel lepšie platených odvetví.

Slovensko je dodnes výrazne naviazané na výrobu a montáž, teda na pozície, ktoré nie sú odmeňované tak štedro ako napríklad technológie či služby s vysokou pridanou hodnotou. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo aj pri relatívne vysokej cene práce zostávajú samotné mzdy nízke.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy