Prach po psovi nie je len špina: Štúdia ukázala, ako mikróby z tvojho miláčika chránia pľúca bábätka
- Vedci skúmali vplyv psov na zdravie detí
- Výsledky naznačujú súvis, ktorý nečakáš
- Mikróby v prachu môžu zmeniť imunitu
Pes je pre mnohých ľudí plnohodnotným členom rodiny. Prináša spoločnosť, pohyb a množstvo nezabudnuteľných zážitkov. Nový výskum však naznačuje, že jeho vplyv môže byť oveľa väčší.
Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní
Startitup, odkaz sa otvorí v novom okneVedci z Fínskeho inštitútu pre zdravie a sociálne zabezpečenie zistili, že konkrétne baktérie a huby spojené so psami, ktoré sa nachádzajú v domácom prachu, môžu súvisieť s lepším zdravím dýchacích ciest detí počas prvého roka života.
Vedci sledovali stovky novorodencov
Výskumníci sledovali 368 novorodencov vo Fínsku. Ich rodičia zaznamenávali, či deti počas prvého roka života prekonali zápal stredného ucha, horúčku alebo potrebovali antibiotiká. Zároveň uvádzali, či mala rodina doma psa.
Keď mali deti približne dva mesiace, tak vedci odobrali vzorky prachu z podlahy obývačky. Chceli tak zistiť, akým baktériám a hubám sú deti v domácom prostredí vystavené.
Výsledky následne porovnali s výskytom rôznych respiračných infekcií. A práve tu sa objavilo zaujímavé spojenie.
Psie mikróby môžu hrať dôležitú úlohu
Výskum ukázal, že baktérie a huby spojené so psami v domácom prachu mohli vysvetliť až štvrtinu súvislosti medzi chovom psa a nižším výskytom infekcií dýchacích ciest počas prvého roka života.
Neznamená to však, že vedci dokázali, že pes priamo zabraňuje respiračným ochoreniam. Štúdia bola pozorovacia. Výskumníci sledovali existujúce podmienky a pomocou štatistických metód hľadali súvislosti.
Preto zatiaľ nevedia potvrdiť, že práve prítomnosť psa spôsobuje nižší výskyt infekcií. Výsledok je však podľa nich dostatočne zaujímavý na ďalší výskum.
Imunitný systém sa môže učiť vďaka mikróbom
Podľa EPA sa už dlhšie vie, že si ľudia v domácnosti navzájom odovzdávajú množstvo mikroorganizmov. Podobné procesy môžu prebiehať aj medzi človekom a psom.
Jedným z možných vysvetlení je takzvaná hypotéza „starých priateľov“. Podľa štúdie z National Library of Medicine ide o myšlienku, že kontakt s mikroorganizmami, s ktorými ľudia počas evolúcie žili dlhodobo, môže pomáhať správnemu fungovaniu imunitného systému.
Výskum z roku 2025, ktorý bol publikovaný na portáli Science Direct, naznačil, že vyrastanie s domácimi zvieratami môže u ľudí žijúcich v mestách súvisieť s ochranou pred miernym chronickým zápalom.
Neznamená to, že pes nás automaticky chráni pred astmou
Obraz však nie je úplne jednoznačný. Ďalšia štúdia, ktorá bola publikovaná na portáli Jaci Global, sledovala 99 389 detí, ktoré boli narodené vo Švédsku a diagnostikované s astmou priniesla komplexnejší výsledok.
U detí, ktoré už mali astmu a alergiu, nebola dlhodobá expozícia psom spojená so zvýšeným rizikom stredne ťažkej alebo ťažkej astmy. Súvisela však s mierne vyšším rizikom zhoršenia príznakov.
Keď deti prestali byť vystavené psom, tak výsledky astmy sa výrazne nezmenili. Aj preto vedci upozorňujú, že pes nemusí byť rozhodujúcim faktorom.
Prvé roky života môžu byť kľúčové
Fínski výskumníci napriek tomu upozorňujú na význam prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Mikrobiálne prostredie počas detstva môže zohrávať dôležitú úlohu pri vývoji imunitného systému a pes je jeho súčasťou.
Respiračné infekcie v ranom detstve sú zároveň podstatným faktorom pre vznik astmy. Ak by sa niektorým z nich dalo predchádzať vďaka mikroorganizmom, ktoré sú spojené so psami, tak by sa teoreticky neskôr dalo ovplyvniť aj riziko vzniku astmy.
Kontakt s prírodou aj trocha špiny
Podľa prednostky Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty UK, profesorky Adriány Liptákovej, potrebuje detský imunitný systém kontakt s prírodou, so zvieratami a áno, aj s trochou špiny, aby fungoval správne. V rozhovore pre reláciu Na zdravie vysvetlila, prečo majú psy v mestách pozitívny vplyv na zdravie detí.
„Psíkovia sú ten pozitívny element, ktorý v mestách podľa mňa výrazne pomáha k tomu, aby nám nestúpal tak veľký počet detí, ktoré majú alergie,“ hovorí.
Mechanizmus je podľa nej jednoduchý – Pes sa pri prechádzke dotýka trávy a rôznych povrchov vonku, čím na labkách prináša domov širšie spektrum mikroorganizmov, s ktorými prichádza do kontaktu aj dieťa. Tento kontakt funguje ako prirodzený „tréning“ imunitného systému, podobne ako pobyt v prírode.
Mikrobiologička preto jednoznačne podporuje canisterapiu aj bežné držanie psov v rodinách s deťmi žijúcich v mestskom prostredí. Ako sama zhŕňa: „dieťa potrebuje trošku špiny.“
Pes možno ovplyvňuje zdravie viac, ako si myslíme
Nový výskum tak prináša zaujímavý pohľad na spolužitie ľudí so psami. Nejde len o prechádzky, pohyb alebo psychickú pohodu. Do hry môžu vstupovať aj mikroorganizmy, ktoré si človek a jeho pes v spoločnej domácnosti navzájom odovzdávajú.
Vedci zatiaľ nedokážu povedať, že pes priamo chráni deti pred infekciami alebo astmou. Výsledky však naznačujú, že mikrobiálne prostredie domácnosti môže byť dôležitejšie, ako sme si doteraz mysleli.
A možno práve pes, ktorý každý deň behá po byte neovplyvňuje len to, koľko chlpov po ňom nájdeme na gauči.
Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní
Startitup, odkaz sa otvorí v novom okneČítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: Wiley, EPA, National Library of Medicine, Science Direct, Jaci Global