Vedci odhalili vekový strop: Zatiaľ čo pečeň dokáže fungovať tisícročie, dva orgány nastavujú ľudskému telu neúprosnú brzdu

Predstav si, že by sme dokázali úplne eliminovať choroby a opotrebovanie tela. O tom, ako hlboko v tvojej DNA je zapísaný konečný limit tvojho života, informoval web Skoltech. Odborníci z ich Biomedicínskeho centra spolu s kolegami z inštitútu AIRI po prvýkrát presne kvantifikovali dopad somatických mutácií na celkovú dĺžku ľudského života.

Tieto náhodné chyby v genetickom kóde sa v tvojich bunkách hromadia počas celého života, pričom sa neprenášajú na ďalšie generácie. Postupne narúšajú ich správne fungovanie a prispievajú k rozvoju rôznych ochorení viazaných na pokročilý vek. Vedecká práca bola publikovaná v časopise npj Aging a finančne ju podporila Ruská vedecká nadácia.

Výskumníci vytvorili pokročilý viacstupňový matematický model, v ktorom krok za krokom vypínali jednotlivé procesy starnutia. Sledovali, čo sa stane s tvojím telom, ak jediným obmedzením zostanú spomínané genetické chyby.

Biologická brzda v tvojich orgánoch

Ukázalo sa, že medzi jednotlivými typmi tkanív v tvojom tele existujú obrovské rozdiely. Bunkové typy bez schopnosti delenia, ako sú srdcové kardiomyocyty a mozgové neuróny, sa ukázali ako hlavná prekážka.

Jedna z kľúčových autoriek štúdie a docentka v Biomedicínskom centre Skoltech Ekaterina Khrameeva k zisteniam uviedla: „Teraz už môžeme nielen povedať, že mutácie sú škodlivé, ale aj presne vyčísliť, do akej miery skracujú život, a porovnať ich podiel s ostatnými procesmi starnutia.“

Tieto mutácie samotné skracujú teoretický stredný vek z pôvodných 1 759 rokov pri teoreticky nestarnúcom tele na 156 rokov. Naopak, orgány s vysokou schopnosťou regenerácie, akým je napríklad pečeň, dokážu vďaka neustálej obnove buniek vedľajšie účinky genetických zmien účinne neutralizovať a fungovať tisíce rokov.

Integrovaný model všetkých životne dôležitých orgánov odhalil, že aj po odstránení všetkých ostatných vratných prejavov starnutia posúvajú somatické mutácie strednú dĺžku ľudského života na hranicu 146 až 194 rokov. To predstavuje približne dvojnásobok dnešného priemeru v rozvinutých krajinách.

Nové priority pre vedu

Samotné mutácie však vysvetliť celkovú úmrtnosť nedokážu. Spoluautor štúdie a vedecký pracovník Dmitrii Kriukov vysvetlil: „Naša štúdia ukazuje, že somatické mutácie významne prispievajú k starnutiu, no samy osebe nedokážu vysvetliť pozorovanú úmrtnosť. To znamená, že k obmedzeniu dĺžky života porovnateľnou mierou prispievajú aj iné mechanizmy starnutia – napríklad strata proteostázy, mitochondriálna dysfunkcia či epigenetické zmeny.“

Na obmedzení veku sa teda rovnakým dielom podieľajú aj iné faktory, napríklad poruchy proteostázy, mitochondriálna dysfunkcia či epigenetické zmeny.

Jeden z kľúčových autorov výskumu Evgeny Efimov k novému prístupu dodal: „Kľúčovým zistením štúdie je odhalenie výrazných rozdielov medzi jednotlivými typmi tkanív. Hlavným limitujúcim faktorom sa ukázali byť neuróny a kardiomyocyty, ktoré nemajú schopnosť delenia: ak vylúčime všetky ostatné príčiny starnutia, samotné somatické mutácie znižujú teoretickú mediánovú dĺžku života z 1 759 rokov (v prípade hypotetického ľudského organizmu, ktorý nestarne) na 156 rokov. Tkanivá s vysokou regeneračnou schopnosťou – napríklad pečeň – si pritom dokážu zachovať svoju funkciu celé tisícročia vďaka neustálej obnove buniek, čím účinne neutralizujú negatívny vplyv mutácií.“

Tento vedecký model umožňuje zoradiť jednotlivé mechanizmy podľa ich vplyvu a určiť jasné prioritné oblasti pre vývoj nových terapií. V budúcnosti plánujú autori do výpočtov zahrnúť aj ďalšie orgány, iné živočíšne druhy, skracovanie telomér či epigenetické posuny, aby vytvorili ucelenú teóriu ľudského starnutia.

Praktické kroky k dlhovekosti

Zatiaľ čo vedci posúvajú teoretické hranice ľudského veku v laboratóriách, ty máš reálnu dĺžku a kvalitu svojho života pevne vo vlastných rukách. Genetické predpoklady totiž ovplyvňujú celkovú dĺžku života len zhruba z 25 percent. O tom, ako môžeš tento potenciál naplno využiť vo svojom každodennom živote, informoval web Harvard Health.

Strava ako palivo pre bunky

To, čo si naservíruješ na tanier, priamo ovplyvňuje fungovanie tvojich buniek. Kvalitná strava im dodáva energiu, udržiava ich stabilné a podporuje imunitu v boji proti infekciám. Jedálniček s vysokým obsahom cukru a spracovaných potravín naopak zvyšuje riziko zápalov, rakoviny či srdcovocievnych ochorení.

Skvelou voľbou je napríklad stredomorská strava bohatá na zeleninu, ovocie, orechy, celozrnné potraviny a ryby. Výskumy ukazujú, že ľudia dodržiavajúci tento stravovací model majú o 23 percent nižšie riziko predčasného úmrtia. Rastlinné potraviny obsahujú antioxidanty ako beta-karotén, lykopén a vitamíny A, C a E, ktoré chránia bunky pred poškodením.

Pohyb a zdravé návyky

Pravidelná fyzická aktivita posilňuje srdce, pľúca a svaly. Odporúča sa dopriať si týždenne aspoň 150 minút mierneho pohybu, ako je rýchla chôdza, alebo 75 minút intenzívneho cvičenia.

K dlhšiemu životu ti výrazne pomôžu aj ďalšie rozhodnutia. Vyhýbaj sa fajčeniu, obmedz konzumáciu alkoholu na minimum a dopraj si sedem až deväť hodín kvalitného spánku denne. Nezabúdaj ani na dostatočnú hydratáciu, udržiavanie sociálnych kontaktov či pozitívny prístup k životu. Aj tieto faktory môžu prispieť k dlhšiemu a kvalitnejšiemu životu.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy