Mladí Slováci odchádzajú kvôli politike, starších trápi zdravotníctvo: Čo poháňa frustráciu naprieč generáciami (ANALÝZA)

Téma odchodu mozgov, mladých talentov a celkového pohybu obyvateľstva patrí medzi najčastejšie námety pre verejnú debatu. No nie vždy sa jej dostáva potrebnej dávky kontextu.

Kým časť spoločnosti, analytici a prieskumy verejnej mienky varujú pred katastrofickým scenárom a postupným vyľudňovaním krajiny, vládni predstavitelia na čele s ministrom financií Ladislavom Kamenickým tvrdia, že tvrdé fakty hovoria o úplnom opaku.

Kde je teda pravda, čo o reálnom pohybe obyvateľstva hovoria najnovšie aj historické štatistiky a prečo sa sociologické prieskumy tak dramaticky rozchádzajú s realitou?

Dáta zo zdravotných poisťovní

Minister financií Ladislav Kamenický ostro reagoval na dlhodobé tvrdenia, že ľudia dnes hromadne utekajú zo Slovenska, pretože v ňom nevidia budúcnosť.

Podľa najnovších predbežných dát od zdravotných poisťovní, ktoré spracovalo Ministerstvo financií SR, sa v roku 2024 na Slovensko viac ľudí zo zahraničia vrátilo, ako zo Slovenska odišlo do cudziny. 

Minister na svojom profile na sociálnej sieti vyhlásil: „Dosť bolo klamstiev o tom, že ľudia dnes hromadne utekajú zo Slovenska! Fakty hovoria opak!“

Zároveň dodal, že ide o cielenú manipuláciu: „…mesiace všetkým tlačia do hláv lož, že dnes ľudia hromadne utekajú zo Slovenska do zahraničia, lebo vraj tu nie je budúcnosť a môže za to vláda: je to klamstvo, ako všetko, na čo sa dnešná protislovenská opozícia zmôže!“

Štatistiky ukazujú, že počet odchodov do zahraničia sa kontinuálne spomaľuje už od roku 2014. Ministerstvo financií SR zverejnilo konkrétne historické porovnanie: kým v roku 2014 odišlo zo Slovenska približne 51 200 ľudí a vrátilo sa 29 853 osôb, v roku 2023 sa počet odchodov a príchodov takmer vyrovnal.

Zo Slovenska vtedy odišlo 25 350 občanov a vrátilo sa 25 200. Najnovšie predbežné dáta za rok 2024 ukazujú ešte výraznejší zlom – počet odchodov klesol pod 20 000, zatiaľ čo na Slovensko sa vrátilo takmer 27 000 ľudí.

Rezort financií k tomu uviedol: „Údaje ukazujú, že od roku 2014 sa tempo odchodov postupne spomaľuje a v uplynulých rokoch sa počet Slovákov vracajúcich sa zo zahraničia vyrovnal počtu odchádzajúcich, prípadne ho mierne prevyšuje. Slovensko tak zaznamenáva pozitívne migračné saldo v oblasti pracovnej mobility.“

Tento vývoj podľa vládnych analytikov naznačuje, že podmienky na domácom trhu práce sú pre časť ľudí dostatočne atraktívne na to, aby sa rozhodli zostať alebo sa po období práce v zahraničí vrátiť späť.

Podľa ministra Kamenického stoja za týmto pozitívnym trendom tri ekonomické a spoločenské faktory:

• Prvým je stabilný trh práce: „Slovensko má nízku nezamestnanosť a najmä dostatok voľných pracovných miest a ten, kto chce, prácu si nájde a nemusí odchádzať od rodiny, čo je niekedy rozhodujúci faktor.“ Kým v roku 2014 dosahovala miera nezamestnanosti približne 13 %, v roku 2024 sa pohybovala okolo 5 %, čím sa Slovensko dostalo takmer o jeden percentuálny bod pod priemer Európskej únie.
• Druhým faktorom je pragmatické finančné zhodnotenie situácie samotnými občanmi. Minister podotýka: „Ľudia vedia počítať. Pracovať v zahraničí už nemusí byť pre každého také výhodné ako v minulosti a to najmä s ohľadom na relatívne vyššie životné náklady v zahraničí a znižujúce sa platové rozdiely.“
• Tretím argumentom má byť bezpečnosť doma v porovnaní s nepokojným svetom: „Dôvodom je určite aj bezpečnostná situácia, ktorá sa stáva najzákladnejšou ľudskou potrebou. Na Slovensku sa na rozdiel od mnohých krajín môžete pokojne a takmer bez strachu prejsť v noci po ulici.“

Čo hovoria prieskumy: Subjektívna frustrácia verzus tvrdá realita

Napriek jednoznačným trendom v reálnych registroch zdravotných poisťovní prinášajú sociologické prieskumy verejnej mienky diametrálne odlišný a podstatne temnejší obraz slovenskej spoločnosti.

Reprezentatívny prieskum agentúry NMS Market Research na vzorke 1 003 respondentov odhalil, že o odsťahovaní zo Slovenska v poslednom roku uvažovalo až 38 % obyvateľov. Pre 22 % je táto téma stále aktívna, pričom ďalších 16 % túto možnosť zvažovalo, no nakoniec sa rozhodlo zostať.

Najalarmujúcejšie rozdiely sa ukazujú pri pohľade na najmladšiu generáciu. Až dve tretiny mladých ľudí z Generácie Z vo veku 18 až 29 rokov za posledný rok uvažovali o tom, že odídu z krajiny.

Pre polovicu z nich, presne 47 %, je táto myšlienka stále aktuálna. S rastúcim vekom podiel ľudí zvažujúcich odchod prirodzene klesá. Zaujímavosťou je aj rodový rozdiel, keďže muži uvažujú o odchode častejšie ako ženy v pomere 26 % k 19 %.

Čo vlastne poháňa túto vlnu nespokojnosti? Podľa dát agentúry NMS ľudí vyháňa predovšetkým domáca politická klíma a finančné ohodnotenie.

Pre 56 % respondentov je hlavným dôvodom nespokojnosť so smerovaním Slovenska a pre 52 % nespokojnosť s vládou.

Polovica opýtaných zároveň uvádza zlé platové podmienky a nízku životnú úroveň. Silné zastúpenie majú aj systémové a inštitucionálne deficity štátu: 40 % uvádza vysokú úroveň korupcie, porovnateľné percento hovorí o nefunkčnom sociálnom systéme a nedôvere v právny systém.

Približne každý tretí človek poukazuje na nefunkčné štátne a verejné inštitúcie či nízku úroveň zdravotnej starostlivosti.

Spoluautorka prieskumu Denisa Lakatošová z NMS k tomu dodáva: „Prirodzene nachádzame v odpovediach ľudí z rôznych vekových generácií viaceré rozdiely, ktoré vyplývajú z ich životnej fázy a priorít. Mladšie generácie častejšie spomínajú okrem ekonomických faktorov aj dôvody naviazané na pracovné a vzdelávacie príležitosti. Staršie vekové ročníky častejšie hovoria o nedôvere v právny systém či o nízkej úrovni zdravotnej starostlivosti.“

Pokiaľ ide o vysnívané destinácie, absolútnym číslom jedna zostáva Česká republika, ktorú preferuje 23 % ľudí uvažujúcich o odchode, s odstupom nasledujú Rakúsko, Nemecko a Švajčiarsko.

Na tento rozpor medzi túžbami a realitou v minulosti ostro poukázali aj nezávislí ekonomickí analytici z platformy Dáta bez pátosu. Tí vo svojej analýze pripúšťajú, že naši západní susedia ponúkajú obrovské lákadlá, najmä „keď v Čechách rozumieme jazyku, keď neexistujú bariéry pri zamestnaní sa, keď si viete aj dlhodobo prenajať bývanie a keď všade na západ od Moravy zúfalo hľadajú ľudí“.

Zároveň však upozorňujú na hlbší štrukturálny a demografický problém Slovenska, ktorý presahuje rámec samotnej migrácie pracovníkov. Počet obyvateľov Slovenska od novembra 1989 mierne narástol, no od roku 2020 sústavne mierne klesá. Za posledných päť rokov klesol celkovo o 35-tisíc na úroveň 5,4 milióna obyvateľov. Hlavným vinníkom však nie je masový útek, ale prirodzená demografia: starí ľudia zomierajú a detí sa rodí čoraz menej.

Krajina rapídne starne a vyľudňuje sa, hoci produktívna časť populácie zatiaľ rastie na súčasných 2,6 milióna. Tento stav však podľa analytikov zachraňuje najmä dočasná pracovná sila zo zahraničia, ktorá už predstavuje vyše 130-tisíc pracovníkov.

Strašenie odchodom vytvára nebezpečnú pascu

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska