Získala 15 miliónov na batérie z elektromobilov. Dnes je firma z Dubnice v konkurze, štát si od nej pýta 2,2 milióna eur

Dubnická spoločnosť ZTS – Výskum a vývoj získala v roku 2022 od štátu takmer 15 miliónov eur na unikátny európsky projekt regenerácie batérií z elektromobilov. O necelé štyri roky neskôr je firma v konkurze. Návrh na súd podali samotní zamestnanci, ktorým prestali chodiť výplaty.

Štát si zároveň cez Ministerstvo financií SR od firmy nárokuje na vyše dva milióny eur.

Súd nečakal: Firma nepreukázala, že dokáže platiť

Okresný súd Žilina rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti ZTS – Výskum a vývoj. Konanie sa začalo už vo februári 2026. Súd dal firme priestor, aby preukázala svoju platobnú schopnosť.

Tá to v stanovenej lehote nedokázala. „Dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil,“ uvádza súd v odôvodnení. Následne ustanovil správcu konkurznej podstaty.

Ide o firmu s takmer tridsaťročnou tradíciou. Nadväzuje na históriu niekdajších Závodov ťažkého strojárstva v Dubnici nad Váhom. Vývojové stredisko tam vzniklo už v roku 1964. Spoločnosť sa dlhé roky špecializovala na zariadenia pre vodné elektrárne a jadrovú energetiku. V roku 2022 však upútala pozornosť úplne iným projektom.

Mzdy nechodili: Na súd sa obrátili sami zamestnanci

Návrh na konkurz nepodala firma. Podala ho jej bývalá zamestnankyňa. Postupne sa k nej pridali ďalší veritelia vrátane bývalých pracovníkov. Dôvod bol jednoduchý. Firma im dlhovala mzdy. Podľa súdu mali zamestnanci voči spoločnosti neuhradené pohľadávky. ZTS – Výskum a vývoj zároveň čelila viacerým exekučným konaniam.

Spoločnosť sa medzitým výrazne zmenšila. V čase, keď získala európsku dotáciu, mala podstatne viac zamestnancov. Dnes podľa databázy FinStat zamestnáva len niekoľko pracovníkov.

Vyhlásenie konkurzu má pre zamestnancov aj jeden praktický rozmer. Na nevyplatené mzdy si môžu uplatniť nárok z garančného poistenia Sociálnej poisťovne. To slúži presne na situácie, keď zamestnávateľ skončí v platobnej neschopnosti.

Majetok firma má, peniaze nie

Zaujímavé je, že súd konkurz nezastavil pre nedostatok majetku. Práve naopak. Identifikoval viacero pozemkov a výrobnú halu v Dubnici nad Váhom. Podľa poslednej účtovnej závierky firma vykazovala majetok takmer 23,8 milióna eur. To podľa súdu stačí na pokrytie nákladov konkurzného konania.

Hospodárenie firmy sa pritom prudko zhoršilo. Po rekordných výnosoch v roku 2023 prišiel zlom. V roku 2024 tržby klesli na približne 1,5 milióna eur. Čistá strata presiahla tri milióny eur. Firma postupne prestala platiť odvody aj dane.

Z eurofondového projektu až po zoznamy dlžníkov

V roku 2022 sa ZTS – Výskum a vývoj zaradila medzi 42 projektov európskej iniciatívy IPCEI European Battery Innovation. Od Ministerstva hospodárstva SR získala nenávratný finančný príspevok takmer 14,9 milióna eur.

Cieľom bolo postaviť v Dubnici nad Váhom automatizovanú linku na regeneráciu použitých batérií z elektromobilov. Regenerované články mali predĺžiť životnosť batérií a poslúžiť v energetických úložiskách.

Predstavitelia firmy vtedy projekt predávali ako krok k energetickej nezávislosti a k cirkulárnej ekonomike. Predseda predstavenstva Stanislav Králik v septembri 2022 pre agentúru TASR uvádzal, že recyklácia vyradených lítium-iónových batérií je nákladná a ich inovácie to majú zmeniť.

Iniciatíva IPCEI European Battery Innovation patrí medzi dôležité projekty spoločného európskeho záujmu. Európska únia prostredníctvom nej podporuje vznik vlastného batériového reťazca.

Cieľom je znížiť závislosť Európy od dovozu surovín a hotových batérií z Ázie. Regenerácia a recyklácia použitých batérií má v tomto reťazci svoje miesto. Vracia do obehu cenné kovy ako lítium, nikel či kobalt. Slovensko sa do iniciatívy zapojilo viacerými projektmi a dubnická firma priniesla jeden z nich.  

O niekoľko rokov neskôr je obraz iný. Podľa aktuálnych zoznamov dlžníkov firma dlhuje Sociálnej poisťovni vyše 266-tisíc eur. Finančnej správe SR dlhuje na dani vyše 46-tisíc eur. Všeobecnej zdravotnej poisťovni dlhuje vyše 34-tisíc eur a poisťovni Union ďalších takmer 16-tisíc eur. Len na týchto zoznamoch tak figuruje s dlhom cez 360-tisíc eur.

Najväčšia suma sa však objavuje inde. V Centrálnom registri pohľadávok štátu eviduje Ministerstvo financií SR voči firme pohľadávku vyše 2,2 milióna eur.

Pochádza zo správneho konania a v registri sa objavila v máji 2026. Z verejne dostupných údajov nie je zrejmé, čoho presne sa pohľadávka týka. Nedá sa preto potvrdiť, či súvisí so samotnou dotáciou na batériový projekt.

Za firmou stojí muž z čias Devín banky

Prípad púta pozornosť aj kvôli osobe vlastníka. Konečným užívateľom výhod je podľa Registra partnerov verejného sektora podnikateľ Štefan Košovan. ZTS – Výskum a vývoj je dcérskou spoločnosťou firmy STM Power. Tá sa od roku 2023 nachádza v reštrukturalizácii.

Okolo STM Power vybudoval Košovan skupinu firiem zameraných najmä na energetické a vodohospodárske projekty. ZTS – Výskum a vývoj bola jej súčasťou. Problémy materskej firmy sa tak prepojili s osudom dcéry. Už pri vstupe do reštrukturalizácie pritom STM Power dlhovala štátu na odvodoch a daniach desaťtisíce eur.

Košovanovo meno sa v slovenskom biznise objavuje od 90. rokov minulého storočia. Pôsobil v dozornej rade Devín banky. Tá skrachovala v roku 2001 a zaradila sa medzi najväčšie finančné kolapsy v novodobej histórii Slovenska.

Banku kritizovali pre kontroverzné obchody okolo deblokácie ruského dlhu. Neskôr sa Košovan stal generálnym riaditeľom Slovenských elektrární. Aj toto jeho pôsobenie sprevádzali spory okolo verejných tendrov a hospodárenia štátneho podniku.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy