Slovák vytváral postavy pre Tima Burtona aj Netflix: „Musel som vykročiť z komfortnej zóny a vystaviť sa riziku“

Keď v seriáli Wednesday vycerí zuby vlkolak, alebo sa v Black Mirror rozbehne robotická dvojníčka Miley Cyrus, málokoho napadne, že tvar tých bytostí mohol vzniknúť v rukách Slováka. Marián Grolmus je sochár. Jeho modely a postavy sa objavili vo filmoch Tima Burtona aj Wesa Andersona a diela, na ktorých pracoval, stáli v londýnskom White Cube, newyorskom Pace či u Madame Tussaud.

Cesta z domáceho ateliéru do najtvrdšej konkurencie na svete nebola naplánovaná. Bola to séria rozhodnutí vykročiť z bezpečia a znova a znova si získavať dôveru, projekt po projekte. Práve to podľa Grolmusa rozhoduje o tom, či vás niekto odporučí ďalej.

V rozhovore hovorí bez príkras o tom, ako sa slovenský umelec vôbec dostane k Hollywoodu, prečo je táto tvorba finančne divoká jazda a čím sa líši prístup k umeniu vonku a doma. Otvorene sa dotýka aj toho, prečo od nás talenty odchádzajú a čo by dnes poradil sám sebe, keby začínal odznova.

• Ako sa slovenský sochár dostane do Hollywoodu?
• Aké je to tvoriť pre Tima Burtona a Wesa Andersona?
• Dá sa takouto tvorbou dlhodobo uživiť?
• Čím sa líši prístup k umeniu vonku a u nás?
• Ktorý projekt ho posunul na svetovú úroveň?
• Kedy uvažoval, že s umením skončí?
• Musí slovenský umelec odísť, aby dostal šancu?
• Ako vyzerá jeho bežný deň dnes?
• Čo by robil inak, keby začínal znova?
• Čo odkazuje mladým, ktorí sa boja, že sa umením neuživia?

Na úvod, ako by ste sa predstavili človeku, ktorý o vás počuje prvýkrát? Čo presne robíte a ako vyzerá vaša práca výtvarníka a sochára v praxi?

Som sochár. Vymýšľam a navrhujem plastiky, objekty, inštalácie, figúry, figurálne kompozície, portréty a charaktery. Často ich aj realizujem v 3D, alebo priamo v hline, bronze a iných materiáloch.

Vaša kariéra vás dostala až k hollywoodskym a netflixovým projektom. Ako sa slovenský umelec vôbec dostane k takýmto produkciám? Bol to plán, alebo séria náhod a príležitostí?

Plán to nebol, ale bolo treba vykročiť z komfortnej zóny a vystaviť sa riziku. Vycestovať a snažiť sa presadiť v jednej z najkonkurenčnejších metropol na svete. Ľudia vás odporučia niekomu, len ak vedia, že sa dá na vás spoľahnúť. Dôveru si získavate každý deň a pri každom projekte.

Pracovali ste s menami ako Tim Burton či Wes Anderson. Ako vyzerá spolupráca s takýmito režisérmi, akú mieru slobody má umelec a kde sa začína tvrdá produkčná realita?

Je to vždy tímová práca. Potrebujete odhadnúť, kedy je čas prihrať a kedy viesť samostatný útok, ak môžem použiť túto futbalovú analógiu. Ste v tíme pre svoje unikátne kvality. Vlastne všetci. Sú to všetko špičkoví profesionáli a veľa sa môžete od seba navzájom naučiť. Wes aj Tim majú svoju víziu a vedia, že ak niekto vytvorí kvalitu, treba ju použiť. Myslím, že ako skúsení autori počítajú s istými percentami kreativity, ktorá vzíde zo strany tímu. Je to neznámo, s ktorým počítajú a vedia ho využiť. Sám takto pristupujem aj k vlastným projektom.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Róbert Slovák (@panslovak)

Spomenuli ste projekty ako robotická verzia Miley Cyrus v Black Mirror či vlkolak v seriáli Wednesday. Čo presne bola vaša úloha, čo z toho divák vidí a čo zostáva „neviditeľnou“ prácou?

Pri bábike šlo o sochársku prácu v zmysle interpretácie 2D skice do 3D modelu. Až keď to videli v priestore, mohli posúdiť, ktoré detaily zostanú a ktoré treba zmeniť. Chceli experta, práve kvôli tomu, aby ušetrili čas. Vedeli, že mám vzdelanie a orientujem sa v dejinách umenia a v umeleckých štýloch.

Pri vlkolakovi som mal pomerne voľnú ruku. Namodeloval som ho v 3D a ponúkli mi aj realizáciu 1:1. Bohužiaľ som vtedy nemohol vycestovať.

Neviditeľnou prácou sú roky štúdia a pokusov a omylov a skúseností z menej viditeľných projektov.

Filmový priemysel pôsobí zvonku glamúrovo, no realita býva iná. Čo je na tejto práci najnáročnejšie, tlak, termíny, konkurencia alebo neistota projektov?

Myslím, že ste si na túto otázku už odpovedali sama. Platí všetko, čo ste spomenuli.

Dá sa takáto tvorba uživiť dlhodobo, alebo ide skôr o projektový spôsob života s veľkými výkyvmi príjmov?

To druhé.

Ako vyzerá finančná stránka takýchto zákaziek, ide o stabilný biznis model, alebo skôr o sériu jednorazových projektov?

Ide skôr o nárazové projekty s vysokým pracovným nasadením.

Po rokoch práce v zahraničí, v čom je podľa vás rozdiel medzi tým, ako sa pristupuje k umeniu a kreatívnej práci vo svete a na Slovensku?

V tom zahraničí, kde som pracoval ja, vedia, že investujú do budúcnosti. Vedia, že zvyšujú renomé vlastnej kultúry a tým aj kvalitu svojej krajiny a obyvateľstva. (Nechcem použiť slovo národ, v mene národa sa už toho v dejinách napáchalo dosť.)

Vytvárajú budúcnosť pre svoje deti. Okrem okamžitých príjmov to prináša hlavne dlhodobé príjmy cez turizmus, licencie a cenu práce. Uvedomujú si hodnotu tejto práce a náležite do nej investujú.

Naši poverenci, ktorých sme zamestnali, aby sa starali o krajinu, to nerobia. Neinvestujú do kultúry, vedy, vzdelania a zdravotníctva. Nevytvárajú budúcnosť pre deti. Ako tieto deti rastú, zisťujú to a odchádzajú.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy