Pasca v moderných domoch: Horúčavy odhalili slabiny novostavieb. Architekti varujú pred obrovskou módnou chybou

  • Horúčavy odhaľujú slabinu moderných domov
  • Mnohé budovy nemusia byť bezpečné
  • Vedci už hľadajú nové riešenia
Gemini_Generated_Image_out6voout6voout6
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Extrémne počasie už nie je len otázkou toho, čo sa deje vonku. Vlny horúčav, prudké ochladenia či výpadky elektriny čoraz viac ukazujú problém, ktorý sa nachádza priamo v miestach, kde trávime väčšinu života. A to v našich domoch a budovách.

Odborníci upozorňujú, že mnohé moderné stavby neboli navrhnuté na podmienky, ktoré dnes prináša meniaca sa klíma. Na problém upozornil portál Earth.com.

Ľudia podľa odborníkov trávia približne 90 percent života v budovách. Steny, strechy a okná tak fungujú ako akási „tretia koža“, ktorá nás má chrániť pred vonkajším prostredím. Problém je, že táto ochrana nemusí v extrémnych situáciách fungovať tak, ako by mala.

Teploty dosahujú extrémy už aj u nás

Téma sa dostáva do popredia aj na Slovensku. Koncom júna krajinu zasiahli rekordné horúčavy, keď meteorológovia namerali v Kamenici nad Hronom až 41,3 stupňa Celzia. Krátko po extrémnych teplotách prišli na východ Slovenska silné búrky, krúpy a prudké ochladenie.

V priebehu menej ako hodiny klesla v Michalovciach teplota o viac ako 16 stupňov. Takéto rýchle zmeny počasia predstavujú skúšku nielen pre ľudí, ale aj pre budovy.

Podľa článku portálu Earth.com mnohé súčasné domy a kancelárie jednoducho neboli navrhnuté na extrémy, ktoré budú v budúcnosti čoraz častejšie. Problémom sú najmä budovy, ktoré sa počas horúčav rýchlo prehrievajú a teplo v nich zostáva aj po západe slnka.

Domy, ktoré prehrievajú svojich obyvateľov

Autori knihy Adaptive Thermal Comfort: At the Extremes Susan Roaf, Fergus Nicol a Michael Humphreys pre Earth.com upozorňujú, že časť modernej výstavby už dnes nezvláda meniace sa podmienky.

„V skutočnosti mnohé moderné budovy, a najmä domy, už v rôznych smeroch zlyhávajú. Počas extrémnych udalostí sa prehrievajú. Počas výpadkov elektriny niektoré budovy dokonca nezostávajú obývateľné,“ uviedli odborníci.

Riziko pritom nie je iba otázkou pohodlia. Počas extrémnych horúčav môže byť prehriaty interiér zdravotným problémom, najmä pre seniorov, malé deti alebo ľudí so zdravotnými komplikáciami.

Veľké sklá a klimatizácia problém nevyriešia

Odborníci upozorňujú, že časť modernej architektúry vytvorila budovy, ktoré sú príliš závislé od technológií. Veľké presklené plochy, otvorené dispozície či nedostatočné prirodzené vetranie môžu počas horúčav spôsobiť, že sa interiér začne meniť na skleník.

Problémom sú aj budovy v mestách, kde sa teplo počas dňa nahromadí v betóne a v noci sa uvoľňuje len pomaly. Takéto prostredie zvyšuje takzvaný efekt mestského tepelného ostrova.

Autori knihy zároveň upozorňujú, že riešením nemôže byť iba čoraz väčšie používanie klimatizácií. „Spôsob, akým dnes meriame a navrhujeme budovy pre klímu, nefunguje. Vedie nás k novej generácii neprispôsobivých a tepelne nebezpečných budov, ktoré potrebujú tak veľa energie na zachovanie obývateľnosti, že si ich budú môcť dovoliť iba tí najbohatší,“ uviedli.

Porovnanie prístupov: Technologický vs. Adaptívny dom

Ako hovoria autori knihy Adaptive Thermal Comfort Susan Roaf, Fergus Nicol a Michael Humphreys, súčasný spôsob navrhovania budov prestáva fungovať. Smerujeme k stavbám, ktorých prevádzku si v budúcnosti zaplatia len tí najbohatší.

Vlastnosť domu Technologický dom (Súčasný extrém) Adaptívny dom (Budúcnosť podľa expertov)
Riešenie horúčav Výkonnejšia klimatizácia a neustály odber prúdu. Vonkajšie tienenie, prirodzené prúdenie vzduchu a nočné vetranie.
Architektúra Obrie okná, betón, minimum zelene v okolí, fixné dispozície. Správna orientácia na svetové strany, presahy striech, vegetácia.
Materiály Ľahké konštrukcie s nízkou tepelnou zotrvačnosťou. Materiály so schopnosťou akumulovať chlad/teplo a uvoľňovať ho postupne.
Správanie pri výpadku prúdu Rýchla neobývateľnosť – interiér sa okamžite prehrieva. Autonómna udržateľnosť – stavba vďaka prírodným princípom drží teplotu.

Budovy sa majú viac prispôsobiť prírode

Odborníci preto hovoria o zmene prístupu. Namiesto stavieb, ktoré sa úplne izolujú od vonkajšieho prostredia a spoliehajú sa iba na vykurovanie či chladenie, by mali vzniknúť budovy, ktoré dokážu lepšie využívať prirodzené podmienky.

Ide napríklad o správnu orientáciu domu, tienenie okien, prirodzené prúdenie vzduchu, vhodnú izoláciu či materiály, ktoré dokážu ukladať teplo a postupne ho uvoľňovať.

Susan Roaf, profesorka architektonického inžinierstva na Heriot-Watt University, tvrdí, že samotné výkonnejšie klimatizačné zariadenia nie sú riešením.

„Potrebujeme radikálne nové myslenie. Potrebujeme budovy, ktoré dokážu fungovať na miestnej energii, využívať prirodzené vetranie, slnečné zisky v zime a ochladzovanie v lete, čím výrazne znížia spotrebu energie aj emisie,“ uviedla.

Podľa nej už dnes existuje nová generácia architektov, ktorí vytvárajú budovy schopné udržať príjemnú teplotu bez neustáleho spoliehania sa na klimatizáciu.

Aj majitelia starších domov môžu znížiť riziko prehrievania. Pomôcť môže vonkajšie tienenie okien, kvalitnejšia izolácia strechy, využívanie nočného vetrania alebo výsadba zelene v okolí domu.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta

Zdroje: Earth.com, Redakcia Startitup

Najnovšie videá

Trendové videá