Bitcoin je vzácne aktívum: Nemá majiteľa, firmu ani žiadneho CEO. Nepatrí ani medzi bežné kryptomeny (ROZHOVOR)

Bitcoin (BTC) fascinuje a zároveň aj rozdeľuje ľudí už viac ako pätnásť rokov. Pre jedných je symbolom budúcnosti financií a digitálnym zlatom, pre druhých stále predstavuje príliš rizikovú a nepredvídateľnú investíciu. Po rekordnom raste prišiel výrazný pokles ceny, ktorý opäť otvoril otázky, či má Bitcoin miesto v investičnom portfóliu bežného človeka, alebo ide len o špekuláciu pre odvážnych.

Ako Bitcoin vlastne funguje, čím sa odlišuje od ostatných kryptomien, aké sú jeho najväčšie riziká a komu môže dávať zmysel? O tom sme sa zhovárali s odborníkom na Bitcoin Imrichom Bábicsom, ktorý vysvetľuje, prečo sa podľa neho na Bitcoin oplatí pozerať skôr ako na dlhodobé aktívum než ako na nástroj rýchleho zbohatnutia.

• Prečo odborník prirovnáva Bitcoin k zlatu?
• Pre koho je Bitcoin vhodná investičná príležitosť?
• Kto by doň nemal určite investovať?
• Koľko % nášho celkového portfólia má tvoriť BTC?
• Prečo ho nevidí ako konvenčnú kryptomenu?

Keď poviete bežnému človeku slovo Bitcoin, často si predstaví riziko, špekuláciu alebo niečo príliš technické. Ako by ste Bitcoin vysvetlili človeku, ktorý o ňom doteraz počul len z titulkov?

Bitcoin si predstavte ako digitálne zlato – vzácne aktívum, ktoré nikto nevlastní a nikto ho nemôže potajomky vyrobiť viac. Jeho celkové množstvo je pevne stanovené na 21 miliónov a toto pravidlo sa nedá zmeniť rozhodnutím žiadnej banky či vlády. To je jadro celej veci.

Titulky väčšinou riešia cenu, lebo tá sa neustále hýbe a dobre sa o nej píše. Podstatou však nie je špekulácia, ale to, že po prvýkrát existuje vzácne aktívum, ktoré si viete uložiť sami, bez prostredníka, a nikto vám jeho hodnotu nemôže zriediť. Technológia v pozadí je síce zložitá, ale používať ju dnes dokáže ktokoľvek – rovnako ako nemusíte rozumieť tomu, ako funguje internet, aby ste poslali e-mail. Vnímam ho ako digitálnu obdobu zlata pre 21. storočie.

V čom je podľa vás Bitcoin iný ako ostatné kryptomeny a tokeny?

Pri väčšine ostatných projektov existuje konkrétny tím alebo firma, ktorá ich vytvorila, drží veľkú časť tokenov a rozhoduje o celkovom smerovaní. To z nich robí skôr technologické startupy alebo cenné papiere ako skutočne nezávislé aktívum.

Bitcoin nemá majiteľa, nemá firmu a nemá žiadneho CEO. Satoshi Nakamoto, jeho tvorca, zmizol a nikdy nepredal svoje mince. Práve táto absencia šéfa je jeho najväčšou silou – nie je koho podplatiť, prinútiť alebo vypnúť. Zároveň je najstarší, najbezpečnejší a najviac decentralizovaný. Pre mňa je preto v úplne inej kategórii ako zvyšok trhu. Ten považujem za technológiu a špekuláciu, zatiaľ čo Bitcoin za vzácne aktívum, ktoré za sedemnásť rokov neprestalo fungovať ani na jediný deň.

Prečo podľa vás Bitcoin nie je len technologická novinka, ale aj téma o peniazoch, sporení a dôvere v dnešný finančný systém?

Pretože Bitcoin nevznikol ako hračka pre programátorov, ale ako priama reakcia na finančnú krízu v roku 2008. Otázka, ktorú kladie, je veľmi ľudská: čo sa deje s hodnotou našich úspor a kto o nej rozhoduje?

Keď centrálne banky tlačia nové peniaze, naše úspory potichu strácajú kúpnu silu – nevidíte to síce na výpise z účtu, ale jasne to cítite na cenách v obchodoch. Bitcoin je aktívum, ktorého množstvo je vopred dané, a preto sa naň mnohí pozerajú ako na ochranu pred týmto znehodnocovaním.

To z neho robí skôr nástroj na dlhodobé uchovanie hodnoty než na rýchle zbohatnutie. Súvisí to najmä s dôverou – nemusíte veriť inštitúciám, spoliehate sa na matematické pravidlá, ktoré si viete sami kedykoľvek overiť.

Často sa o Bitcoine hovorí ako o digitálnom zlate. Kde podľa vás toto prirovnanie sedí a kde už nie?

Prirovnanie sedí v tom najdôležitejšom: sú vzácne, nedajú sa donekonečna vyrábať a slúžia ako uchovávateľ hodnoty mimo dosahu bánk. Bitcoin má dokonca ešte tvrdší limit ako fyzické zlato – zlato sa stále ťaží viac, no Bitcoinu nikdy nebude viac ako 21 miliónov.

Kde prirovnanie prestáva platiť, to je praktická stránka veci. Zlato nepošlete cez hranice v telefóne, neoveríte jeho pravosť za pár sekúnd a nerozdelíte ho jednoducho na drobné. Bitcoin toto všetko dokáže.

Na druhej strane, zlato má za sebou tisíce rokov, kým Bitcoin svoju históriu ešte len píše. Beriem ich teda skôr ako príbuzných, nie ako dvojčatá – majú podobnú logiku, no inú zrelosť a vlastnosti.

Bitcoin mu zmenil život: Ťažiar investoval smiešne tri stovky a získal odmenu 230 000 eur

Prečo by mal človek vôbec uvažovať o Bitcoine popri tradičných aktívach, ako sú zlato, akcie, nehnuteľnosti alebo hotovosť?

Začnem u nás doma. Slováci patria v rámci EÚ k najkonzervatívnejším v investovaní – v objeme finančného majetku na osobu sme na chvoste, po boku krajín ako Rumunsko či Bulharsko.

Sme národ sporiteľov, nie investorov; peniaze najradšej nechávame ležať na bežných účtoch. A zaujímavé je, že ani Nemci, ktorí majú jednu z najvyšších mier úspor v Európe (okolo 20 %), na tom nie sú o nič lepšie – väčšinu majetku držia v hotovosti a na vkladoch.

Presne v tom je problém. Pri dnešnej inflácii a postupnom oslabovaní eura peniaze na účte každý rok potichu chudobnejú. Investovanie už dnes nie je voľba, ale nutnosť. Kto vlastní reálne aktíva (akcie, nehnuteľnosti, zlato), ten bohatne, a kto drží len hotovosť, zaostáva. Práve preto má zmysel zvážiť aj Bitcoin.

Nie je potrebné ho brať  ako náhradu zlata či nehnuteľností, ale ako ďalšie vzácne aktívum, ktoré je ľahko prenosné, deliteľné a matematicky obmedzené. Vnímam ho ako rozumnú poistku pre scenár, v ktorom tradičné peniaze strácajú dôveru.

Čo je podľa vás najväčšie riziko Bitcoinu pre bežného človeka?

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny