Mikroodvody pochovávajú podnikanie na Slovensku, varuje odborník. Tisíce ľudí ukončili svoje živnosti

Mikroodvody posúvajú slovenské podnikateľské prostredie do inej dimenzie. Od 1. júla 2026 sa na Slovensku začala ich uvedením do praxe nová kapitola pre drobných živnostníkov.

Podľa daňového a odvodového experta Jozefa Mihála nejde o dobrú správu. Na sociálnej sieti upozornil, že zavedenie takzvaných mikroodvodov môže znamenať koniec malého podnikania pre tisíce ľudí, ktorí si doteraz privyrábali popri zamestnaní, dôchodku, štúdiu alebo starostlivosti o deti.

Ide napríklad o prekladateľov, znalcov, sprostredkovateľov, výrobcov ľudovoumeleckých predmetov, hudobníkov, amatérskych športovcov, robotníkov v umeleckých profesiách či ľudí v slobodných povolaniach. Práve títo ľudia podľa neho la často nemajú veľké obraty, no svojou prácou dopĺňajú trh o služby, ktoré by inak chýbali.

Mikroodvody uvalili na nízky príjem vysokú záťaž

Mihál svoj príspevok začal stručne a tvrdo: „R.I.P.“ Podľa neho práve dnes ukončili svoje malé podnikanie tisíce drobných živnostníkov. Nehovorí pritom o veľkých firmách ani o ľuďoch s vysokými príjmami. Hovorí o tých, ktorí si cez živnosť privyrábali menšie sumy, často nepravidelne a v úzkych profesiách.

Problém mikroodvodov spočíva podľa kritikov v tom, že zasahujú aj ľudí, ktorí nepodnikajú vo veľkom. Mnohí živnostníci nemajú stabilný mesačný príjem. Niektorí vystavia faktúru len občas. Iní si cez živnosť dopĺňajú dôchodok, rodičovský príspevok alebo mzdu zo zamestnania. Pre takýchto ľudí môže byť aj relatívne malá povinná platba rozhodujúcim dôvodom, aby živnosť zrušili. Aktuálnu úpravu mikroodvodov uvádza na svojej stránke Sociálna poisťovňa. 

Mihál upozorňuje, že mikroodvody neprichádzajú samostatne. Podľa neho sa pridávajú k ďalšiemu zvyšovaniu daní a odvodov, k zhoršovaniu podnikateľského prostredia a k tlaku na takzvaných fiktívnych živnostníkov. V súčte to môže byť pre mnohých posledný dôvod, prečo si povedia, že pokračovať sa im už neoplatí.

Častá odpoveď znie: nech si založia jednoosobovú s. r. o. Mihál však pripomína, že to nie je riešenie pre každého. Pri malom obrate sa s. r. o. nemusí oplatiť. Prináša viac administratívy, účtovníctva, povinností a nákladov. Pre človeka, ktorý si privyrobí pár stoviek alebo niekoľko tisíc eur ročne, môže byť takýto krok zbytočne komplikovaný.

Štát riskuje viac, ako získa

Podľa Mihála je situácia jasná: „Namiesto podpory malého podnikania, napríklad zavedenia dobre nastavených daňových licencii, kopeme hrob sebe samým, našej ekonomike.“

Ak štát vytvorí prostredie, v ktorom sa malé podnikanie prestane oplácať, nemusí získať viac peňazí. Môže dosiahnuť opak. Časť ľudí živnosť zruší, časť prestane poskytovať služby a časť sa presunie do šedej zóny. Výsledkom môže byť menej ekonomickej aktivity, menej služieb a slabšia motivácia ľudí skúšať vlastné podnikanie.

zdroj: AI

Mihál zároveň upozorňuje na širší rozmer problému. „Cesta k vyšším dôchodkom, či materským a rodičovským dávkam nevedie cez ich populistické zvyšovanie nekryté ekonomickými výsledkami Slovenska. Naopak, ak sa desaťtisíce šikovných a podnikavých ľudí rozhodnú to tu zabaliť, padáme do priepasti všetci. Aj dôchodcovia, aj rodiny s malými deťmi, všetci,“ uviedol expert na svojej stránke. 

Malé podnikanie ako základ ekonomiky

Debata o mikroodvodoch preto nie je iba technickou otázkou odvodového systému. Je to otázka, aký typ ekonomiky chce Slovensko budovať. Či takú, ktorá podporuje aktivitu, samostatnosť a drobné podnikanie, alebo takú, ktorá aj malé privyrobenie si zaťaží natoľko, že sa človeku neoplatí ani začať.

Už za minulý rok Finstat konštatoval rekordný počet ukončených živností, a to viac ako 66-tisíc. Toto opatrenie môže spôsobiť, že daný trend bude pokračovať, prípadne sa ešte zrýchli. 

Veľké porovnanie daní: Česi aj Maďari odvádzajú štátu menej ako Slováci. Ktorá krajina EÚ kraľuje rebríčku?

Jozef Mihál pomenoval problém veľmi ostro. Podľa neho nejde o drobnú zmenu, ale o symbolický klinec do rakvy malého podnikania. A hoci štát môže argumentovať potrebou vyšších príjmov, základná otázka zostáva: čo sa stane, keď ľudia, ktorí majú chuť pracovať, tvoriť a podnikať, radšej skončia?

Ak sa malá živnosť stane administratívne a finančne nevýhodnou, Slovensko môže prísť o viac ako len o pár tisíc registrácií. Môže prísť o energiu ľudí, ktorí ešte stále verili, že vlastná práca sa oplatí.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska