45-tisíc Slovákov si môže prilepšiť až o 35-tisíc eur: Analytik ukázal jednoduchý krok, ako na to (NÁVOD)

Finančnú rezervu a neskôr aj dlhodobý majetok si možno vybudovať aj s nižším nástupným platom – dôležité je začať čo najskôr. September patrí k mesiacom, keď tisíce absolventov stredných a vysokých škôl nastupujú do svojich prvých zamestnaní. Hoci ich úvodné platy zvyčajne neponúkajú priestor na veľké výdavky, odborníci sú presvedčení, že práve toto je ten správny čas na investovanie.

„Mladí ľudia môžu mať oprávnený pocit, že im z výplaty nič nezostane. Potom však príde rodina, deti a peňazí opäť nie je nazvyš. Takto zrazu človek zistí, že už nie je najmladší a s investovaním ešte stále nezačal, pretože na to nikdy nebol vhodný čas,“ hovorí investičný analytik Matúš Čarný zo spoločnosti FinGO.sk.

Práve časový faktor rozhoduje o tom, koľko sa z vloženej sumy v konečnom dôsledku zhodnotí. Dlhší investičný horizont totiž prináša výrazne vyšší výnos. Dve typické chyby však absolventov po nástupe do prvého zamestnania sprevádzajú najčastejšie: buď minú všetko, čo zarobia, alebo peniaze len ukladajú na bežný účet, kde ich reálnu hodnotu postupne oberá inflácia.

Finančná rezerva by mala byť prvým cieľom

Prvá výplata je každoročne témou pre desaťtisíce mladých ľudí. Staršie oficiálne prognózy trhu práce od ÚPSVaR počítali s tým, že v období rokov 2020 až 2025 príde na slovenský pracovný trh približne 270-tisíc absolventov stredných a vysokých škôl, teda v priemere okolo 45-tisíc ročne.

„Prvým finančným cieľom každého mladého človeka, ktorý začal zarábať, by nemalo byť nové auto či byt, ale vytvorenie finančnej rezervy. Jej odporúčaná výška zodpovedá približne šesťnásobku základných mesačných výdavkov, pričom peniaze musia byť okamžite dostupné.

Finančná rezerva má slúžiť výhradne na pokrytie nečakaných situácií, ako napríklad výpadok príjmu, pokazený spotrebič či neplánované zdravotné výdavky,“ vysvetľuje Čarný. Napriek tomu, ako ukázal prieskum, takouto polročnou rezervou disponuje menej ako polovica populácie.

„Absolventi po nástupe do práce najčastejšie robia dve zásadné chyby. Buď všetky zarobené peniaze minú na okamžitú spotrebu, alebo ich nechajú ležať na bežnom účte. Tam im z nich inflácia postupne ukrajuje,“ upozorňuje odborník. Finančná rezerva je podľa neho základná poistka, ktorú si dokáže mladý človek vybudovať aj z malých súm, ktoré si postupne odkladá z výplaty.

Dvojfázový plán pre absolventov

Podľa údajov z prieskumu má 13,3 % domácností po zaplatení všetkých povinných výdavkov k dispozícii menej než 100 eur, u 27,1 % domácností sa táto suma pohybuje medzi 101 a 300 eur. Spolu tak viac než 40 % ľudí zostáva mesačne s maximálne 300 eurami – a presne v tejto skupine sa po nástupe do prvého zamestnania nachádza aj väčšina absolventov. Pre nich sa odporúča nastaviť si dvojfázový finančný plán.

V prvej fáze ide o budovanie bezpečnostnej rezervy prostredníctvom konzervatívneho investovania. Peniaze v tomto štádiu nesmerujú na rizikovejšie trhy, ale do konzervatívnych ETF fondov. Cieľom nie je maximálny výnos, ale predovšetkým ochrana kapitálu pred inflačným znehodnotením a jeho okamžitá dostupnosť v prípade nečakaných výdavkov.

Po vytvorení polročnej rezervy prichádza druhá fáza. Ide o presmerovanie mesačných investícií do dynamickejších akciových ETF fondov. Práve tie v dlhšom horizonte prinášajú vyšší výnos a pomáhajú naplniť konkrétne životné ciele.

„Keď už má investor vytvorenú dostatočnú rezervu, môže sumu, ktorú si doteraz pravidelne odkladal, jednoducho presmerovať do investícií na nové finančné ciele,“ dopĺňa Čarný. Podľa neho nezáleží na tom, či človek začne s 20, 50 alebo 100 eurami, pretože investovanie je v tejto fáze predovšetkým o budovaní návyku.

„Keď si mladý človek hneď pri prvej výplate nastaví automatický trvalý príkaz, zvykne si hospodáriť s tým, čo mu po odložení peňazí zostane. Ak mu neskôr narastie plat, môže jednoducho zvýšiť investovanú sumu bez toho, aby výrazne menil svoj životný štandard,“ dodáva.

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny

Zdroje: ÚPSVaR, FinGO.sk