Každý Slovák dlhuje 15 500 eur. Štátne pôžičky nás vyjdú poriadne draho

Éra mimoriadne lacných peňazí sa skončila. Štáty, ktoré si počas rokov nízkych úrokových sadzieb zvykli financovať svoje dlhy relatívne lacno, dnes čelia podstatne vyšším nákladom. Problém sa netýka iba Spojených štátov či Francúzska. Čoraz viac ho cítime aj na Slovensku.

Výnos desaťročných slovenských štátnych dlhopisov sa podľa analytika Maximiliana Webera pohybuje tesne pod hranicou 4 % a do konca roka neočakáva jeho pokles pod 3,9 %. NBS pritom desaťročné vládne dlhopisy používa aj ako základný ukazovateľ dlhodobej úrokovej miery. O problematike informovala vo svojom týždenníku Slovenská sporiteľňa.

Vyšší výnos môže znieť ako problém finančných trhov, v skutočnosti však môže postupne zasiahnuť aj peňaženky bežných Slovákov. Čím drahšie si štát požičiava, tým viac peňazí musí v ďalších rokoch posielať na úhradu úrokov namiesto iných výdavkov.

Slovenský dlh sa za tri roky zvýšil o viac ako 20 miliárd eur

Rozsah problému ukazujú údaje Štatistického úradu SR. Verejný dlh Slovenska dosiahol na konci roka 2025 až 83,96 miliardy eur, teda 61,39 % hrubého domáceho produktu (HDP). Medziročne vzrástol o 6,22 miliardy eur a oproti roku 2022 bol vyšší až o 20,4 miliardy eur. V prepočte na každého Slováka, vrátane detí a dôchodcov, tak pripadá verejný dlh približne 15 500 eur.

Slovensko zároveň naďalej míňa viac, ako predstavujú jeho príjmy. Deficit verejnej správy za rok 2025 predstavoval 6,09 miliardy eur, respektíve 4,45 % HDP.

Práve kombinácia vysokého dlhu, pokračujúcich deficitov a drahšieho financovania predstavuje podstatu problému. „Keď boli dlhodobé výnosy naposledy na tejto úrovni, pomer dlhu k HDP bol v dotknutých krajinách nižší,“ upozorňuje analytik Maximilian Weber.

Štát si požičiava okrem iného aj vydávaním dlhopisov. Investori mu poskytnú peniaze a očakávajú za ne výnos. Ak trh začne požadovať vyšší výnos, nové financovanie a postupné refinancovanie starších dlhov štátu sa predražuje. Weber upozorňuje, že nejde iba o Slovensko. Výnosy rastú aj vo veľkých európskych ekonomikách.

„Od začiatku júla 2026 sa výnos desaťročných nemeckých štátnych dlhopisov zvýšil z 2,92 % na 3,26 %. Súčasné výnosy nemeckých dlhopisov predstavujú viac ako desaťročné maximum. Vzrástli aj výnosy v Taliansku a vo Francúzsku,“ vysvetľuje. Podľa neho za vývojom stoja najmä obavy o verejné financie a očakávania týkajúce sa úrokových sadzieb.

Vyššie úroky začnú ujedať z rozpočtu

Najväčší problém nepríde v jednom roku. Štát nemusí refinancovať celý svoj takmer 84-miliardový dlh naraz. Staršie dlhopisy však postupne dospievajú a vláda ich nahrádza novým financovaním. Ak nové peniaze získava za vyšší úrok, náklady na obsluhu dlhu postupne rastú.

„Ak chcú krajiny s vysokým dlhom pokračovať v rozpočtových deficitoch, ktoré v súčasnosti dosahujú, bude to znamenať, že väčšia časť ich rozpočtov pripadne na samotnú obsluhu dlhu v dôsledku vyšších úrokových sadzieb,“ upozorňuje Weber.

NBS už v júni 2026 upozorňovala, že slovenská ekonomika v roku 2026 takmer nerastie. Prognózovala rast HDP len približne o 0,5 %, rast cien okolo 4 % a deficit približne 4,5 % HDP. Slabý ekonomický rast situáciu komplikuje: krajina potrebuje ozdravovať verejné financie v období, keď ekonomika vytvára menej priestoru na rast daňových príjmov.

Účet za dlh zaplatia občania

Vyšší výnos slovenských dlhopisov neznamená, že občanovi zajtra príde faktúra za štátny dlh. Prenos funguje nepriamo.

„Buď niektoré časti rozpočtov týchto krajín budú musieť ustúpiť obsluhe dlhu, alebo budú tieto krajiny nútené zvýšiť daňové sadzby či nájsť iné zdroje príjmov na zníženie svojho dlhu,“ vysvetľuje Weber.

V praxi tak zostáva menej priestoru na zdravotníctvo, školstvo, infraštruktúru, sociálne opatrenia či investície. Druhou možnosťou sú vyššie príjmy štátu – teda nové alebo vyššie dane a odvody.

Treťou je ďalšie zadlžovanie, ktoré problém posúva do budúcnosti. Práve preto výnos slovenského dlhopisu tesne pod štyrmi percentami nie je iba údaj pre investorov. Je to aj cena, za ktorú si Slovensko kupuje čas na riešenie svojich verejných financií. Pritom platí, že čím dlhšie zostanú deficity vysoké, tým drahší môže byť tento čas.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika

Zdroje: NBS, ŠÚSR, SLSP