Odborníci zhoršili prognózu Slovenska: Zaostávame, budeme potrebovať pracovníkov z tretích krajín

Slovenská ekonomika sa z útlmu tak skoro nedostane. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v aktualizovanej prognóze očakáva, že hrubý domáci produkt tento rok vzrastie len o 0,8 %. Bude to už druhý rok po sebe, keď rast nedosiahne ani jedno percento, a výrazne pod svojím potenciálom sa má ekonomika pohybovať až do konca aktuálnej dekády.

Kým vlani v tomto čase rozpočtová rada čakala na rok 2026 zhruba dvojnásobné tempo, dnes odhad znížila na polovicu.

Výkonnosť slovenskej ekonomiky tak tento rok dosiahne len na priemer eurozóny a výrazne bude zaostávať za susedmi z Vyšehradskej štvorky (V4).

Prečo slovenská ekonomika spomaľuje

Za slabým výkonom nestojí jediný faktor, ale ich súbeh. Novým vplyvom je podľa rozpočtovej rady konflikt na Blízkom východe, ktorý zvyšuje neistotu aj ceny palív.

Ekonomiku však ťahá nadol najmä pokračujúca konsolidácia verejných financií, teda ozdravovanie štátneho rozpočtu cez vyššie dane a odvody a škrty vo výdavkoch.

Tretí konsolidačný balík v objeme 1,6 miliardy eur je podľa rady opäť výrazne protirastový a opiera sa najmä o vyššie zaťaženie práce. V praxi to znamená, že ľuďom aj firmám zostáva menej peňazí, čo tlmí spotrebu domácností aj investície.

Domácnostiam síce pomáhajú energodotácie, ktoré vláda zachovala pre približne 90 % z nich a ktoré znižujú infláciu asi o 1,4 percentuálneho bodu. Spotrebu však viac zasiahne stagnácia disponibilného príjmu, teda kombinácia pomalšieho rastu reálnych miezd, vyšších daní a odvodov a drahších palív.

K tomu sa pridáva slabší výkon priemyslu, ktorý trápi neistota okolo ciel USA, strata trhov v USA a Číne a pretrvávajúce problémy automobilového sektora, na ktorom slovenská ekonomika stojí.

Budúci rok pomôže Volvo, konsolidácia si dá pauzu

V roku 2027 by sa rast mohol zvýšiť na 1,4 %, čo rada stále označuje za neuspokojivé číslo. Ekonomike pomôže najmä nábeh výroby v novej automobilke Volvo pri Košiciach a technický predpoklad, že vo volebnom roku vláda neprijme žiadne nové konsolidačné opatrenia.

Rada dokonca ráta s tým, že sa pred voľbami doplatí valorizácia platov vo verejnom sektore a zvýšia niektoré sociálne dávky. Spotrebu domácností má povzbudiť aj rast reálnych miezd o 2,2 %.

Daňou za predvolebnú prestávku v šetrení však bude vyšší deficit, ktorý má v roku 2027 dosiahnuť 5,1 % HDP a drahšie požičiavanie. Riziková prirážka slovenských dlhopisov voči nemeckým sa má budúci rok vyšplhať nad 1 percentuálny bod, teda štát si bude požičiavať podstatne drahšie ako Nemecko.

RRZ odhaduje výšku inflácie na 2,7 %, a to najmä pre vyššie ceny potravín a regulovaných cien energií. Ak by sa konflikt na Blízkom východe skončil skoro a natrvalo, rast by sa mohol priblížiť k 1,7 % a inflácia by bola mierne nižšia.

Po voľbách príde ďalšie uťahovanie opaskov

Oddych od šetrenia má byť len dočasný. V rokoch 2028 až 2030 rada očakáva návrat konsolidácie s cieľom stlačiť deficit z 5,1 % HDP na približne 3 % do roku 2030. Najväčší balík úspor v objeme 1,25 % HDP predpokladá hneď v prvom roku novej vlády, v ďalších rokoch má tempo šetrenia zmierňovať.

Konsolidácia spolu s poklesom pracovnej sily bude ekonomiku opäť brzdiť, čo majú čiastočne kompenzovať eurofondy a rastúca výroba vo Volve. Rast sa má preto držať v rozmedzí 1,3 až 1,8 % a ekonomika zostane pod svojím potenciálom počas celého horizontu prognózy.

Zaujímavý je aj odhad k plánu obnovy, ktorého finálnym rokom je práve rok 2026. Rada odhaduje, že z celkovej alokácie zostane nevyčerpaných približne 500 miliónov eur, teda 8 %. Tento rok sa má z plánu preinvestovať ešte 2,4 miliardy eur.

Trh práce: Nezamestnanosť porastie

Ochladenie ekonomiky sa prelieva aj na trh práce. Nálada sa podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť postupne zhoršuje a miera nezamestnanosti má vzrásť na 5,9 %, kde sa udrží aj v ďalších rokoch.

K slabšiemu výhľadu prispeje znižovanie zamestnanosti vo verejnom sektore, riziko úbytku pracovných miest v súkromnom sektore aj vyššie zaťaženie práce. Nepriaznivý demografický vývoj má podľa rady čiastočne kompenzovať príchod menej kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín.

Tento trend potvrdzujú aj údaje Inštitútu finančnej politiky (IFP). Vo februári 2026 pracovalo na Slovensku už viac ako 146-tisíc zahraničných pracovníkov, ktorí tvoria takmer 6 % celej pracovnej sily. Bez nich by podľa analytikov mnohé odvetvia čelili vážnemu nedostatku zamestnancov.

Slovensko stráca dych. Prichádzame o to najvzácnejšie, čo máme – našich vlastných študentov, tvrdí Mikloš (ROZHOVOR)

Najväčšiu skupinu tvoria pracovníci z Ukrajiny, no rýchlo rastie aj počet ľudí z Indie, Vietnamu, Nepálu či Filipín. Práve občania tretích krajín dnes predstavujú viac ako 77 % všetkých zahraničných pracovníkov na Slovensku. Podľa analytičky IFP Moniky Pécsyovej migrácia pomáha zmierňovať nedostatok pracovnej sily, podporuje rast ekonomiky aj daňové príjmy a pri starnutí populácie sa bez nej Slovensko nezaobíde.

Zároveň však upozorňuje na významnú slabinu. Slovensko patrí podľa medzinárodného indexu MIPEX medzi krajiny s najslabšou integráciou cudzincov v Európskej únii. Problémom zostáva najmä prístup na trh práce, vzdelávanie či začlenenie migrantov do spoločnosti.

„Nestačí ľudí prilákať, musíme ich vedieť aj udržať a začleniť do spoločnosti,“ upozorňuje Pécsyová. Nominálne mzdy majú podľa prognózy RRZ v najbližšom období rásť tempom blízkym 5 %, neskôr sa ich rast spomalí pod 4 % ročne.

Riziká: Autá, konsolidácia a Blízky východ

Rada považuje riziká prognózy celkovo za vyvážené, no vymenúva ich hneď viacero. Na negatívnej strane je to najmä neistota okolo budúcej konsolidácie, teda aké úsporné opatrenia vlastne prídu a či budú udržateľné.

Ak by šetrenie bolo nedostatočné, hrozí ďalší rast rizikovej prirážky dlhopisov. Rastúcim rizikom je aj zhoršujúca sa pozícia automobilového priemyslu, výpadky vývozu do USA a Číny a náklady prechodu na elektromobilitu. Príchod Volva ich zmierni len čiastočne, pričom rada za ambiciózny označuje aj plán zvýšiť výrobu až na 250-tisíc vozidiel ročne.

Recesia je za dverami, varuje známy ekonóm. Experti hovoria, čo to môže znamenať pre Slovensko

Na pozitívnej strane by ekonomike najviac pomohlo trvalé ukončenie blízkovýchodného konfliktu, ktoré by mohlo pridať 0,2 až 0,3 percentuálneho bodu rastu ročne. Príležitosťou sú aj vyššie obranné investície v Európe vrátane nemeckého fiškálneho stimulu a nové obchodné dohody Únie.

Významným impulzom pre slovenských exportérov by mohla byť najmä dohoda s Indiou, ktorá by clá na autá znížila z približne 70 až 110 % na 10 % a pri strojárskych výrobkoch by ich prakticky odstránila.

Prognóza rozpočtovej rady kreslí obraz ekonomiky, ktorá sa ešte roky bude pohybovať hlboko pod svojimi možnosťami. Pre bežných ľudí to znamená pomalší rast miezd, vyššie dane a odvody a o niečo horšie vyhliadky na trhu práce.

Rada zároveň hodnotí prognózu ministerstva financií ako realistickú pre tento aj budúci rok, riziká vidí najmä v rokoch 2028 až 2030, keď bude musieť nová vláda opäť tvrdo šetriť. Ako presne, to zostáva otvorenou otázkou, o ktorej sa bude rozhodovať  až po voľbách.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy