Nádor zneužíva vlastnú obranu tela. Prelomový výskum ukázal, ako sa rakovina pľúc maskuje pred imunitou

Vedci objavili doteraz neznámu skupinu buniek, ktorá pomáha pľúcnym nádorom ukrývať sa pred imunitným systémom. Keď tento mechanizmus narušili u myší, aktivita protinádorových buniek sa zvýšila a nádorová záťaž klesla. Od novej liečby pre pacientov je však výskum ešte ďaleko.

Nádory nie sú iba zhlukom rakovinových buniek. Obklopuje ich komplikované prostredie tvorené cievami, imunitnými bunkami a spojivovým tkanivom. Práve v ňom vedci z Vagelos College of Physicians and Surgeons pri Kolumbijskej univerzite objavili skupinu buniek, ktorá vytvára okolo pľúcneho nádoru akýsi ochranný kruh.

Na výskume spolupracovali aj odborníci z Torontskej univerzity. Ako informuje odborný portál Ecancer, výsledky práce zverejnil časopis Nature Immunology. Experimenty na myšiach ukázali, že po narušení komunikácie medzi ochrannými bunkami a imunitným systémom sa obranyschopnosť organizmu proti nádoru zvýšila.

Zistenie zatiaľ nepredstavuje nový liek. Vedcom však poskytuje konkrétny mechanizmus, na ktorý by v budúcnosti mohli cieliť pripravované terapie.

Nádor si privolá bunky, ktoré zabrzdia imunitu

Novoobjavené bunky patria medzi fibroblasty, ktoré za bežných okolností vytvárajú a opravujú spojivové tkanivo. V blízkosti nádoru sa však môžu zmeniť a začať rakovine pomáhať.

Vedci túto doteraz neznámu skupinu pomenovali imCAF. Rozpoznať ju možno podľa proteínu CHL1 a bunky sa hromadia najmä na okrajoch pľúcnych nádorov.

Odtiaľ vysielajú chemický signál CXCL9, ktorým k nádoru priťahujú regulačné T bunky. Tie za normálnych okolností chránia telo pred prehnanou imunitnou reakciou.

Nádor však túto ich vlastnosť využíva vo svoj prospech. Regulačné T bunky utlmia ďalšie bunky imunity, ktoré by mohli rakovinu napadnúť. Okolo nádoru tak vznikne ochranné prostredie, v ktorom imunitný systém nedokáže účinne zasiahnuť

Po prerušení signálu nádory ustúpili

Výskumníci následne skúmali, čo sa stane, keď komunikáciu medzi bunkami prerušia. V jednom experimente geneticky odstránili receptor CXCR3 z regulačných T buniek. V druhom zabránili bunkám spojivového tkaniva produkovať molekulu CXCL9.

Oba zásahy viedli k podobnému výsledku. Do nádorov sa dostalo menej regulačných T buniek, protinádorové CD8 T bunky boli aktívnejšie a celková nádorová záťaž u myší sa znížila.

Experimenty tak naznačujú, že spojenie medzi CXCL9 a CXCR3 nie je iba sprievodným znakom rastúceho nádoru. Aspoň v skúmaných myších modeloch sa priamo podieľalo na potláčaní protinádorovej imunity.

Vedci však príslušné gény iba deaktivovali. Netestovali konkrétny liek, ktorý by bolo možné podať pacientom. Rovnako zatiaľ nevedia, či by sa rovnaký účinok ako pri genetickom zásahu podarilo dosiahnuť pomocou liečiva.

Podobné bunky našli aj u ľudí

Výskumníci hľadali rovnakú bunkovú skupinu aj v ľudských nádoroch. Analyzovali atlas obsahujúci 4 869 pľúcnych fibroblastov od 43 ľudí, ktorého údaje pochádzali zo šiestich samostatných štúdií.

Aj v ľudských nádoroch identifikovali fibroblasty s podobným génovým profilom. Vyššie zastúpenie znakov spojených s bunkami CHL1 zároveň súviselo so slabšou protinádorovou imunitnou aktivitou a kratším časom, počas ktorého sa ochorenie nezhoršovalo.

Takéto spojenie však ešte nedokazuje príčinu. Z údajov nemožno vyvodiť, že bunky s proteínom CHL1 priamo spôsobujú horšiu prognózu pacientov.

Výskumníci navyše podrobnejšie preskúmali tkanivové vzorky od šiestich ľudí s pľúcnym adenokarcinómom nesúcim špecifickú mutáciu KRAS. Jedna zo vzoriek sa pre vysoký obsah mucínu nedala spoľahlivo vyhodnotiť.

V zostávajúcich piatich sa CHL1-pozitívne fibroblasty nachádzali v tesnej blízkosti regulačných T buniek. Ide o dôležitú biologickú stopu, nie však o dostatočný dôkaz, podľa ktorého by lekári mohli meniť liečbu pacientov.

Od objavu k liečbe vedie dlhá cesta

Zablokovať tento mechanizmus v celom tele by mohlo byť nebezpečné. Regulačné T bunky totiž nechránia iba nádory, ale zároveň bránia nadmernému zápalu a útokom imunity proti zdravým tkanivám, upozorňujú  autori štúdie.

Prípadný liek by preto musel cieliť predovšetkým na bunky v okolí nádoru. Možnosťou sú fibroblasty s proteínom CHL1, ktoré sa podľa vedcov v zdravých pľúcach nevyskytujú.

Takýto liek však zatiaľ neexistuje. Výsledky treba najskôr potvrdiť na väčšom počte ľudských vzoriek a ďalšie testy musia preveriť bezpečnosť zásahu.

Objav preto zatiaľ nemožno označiť za novú liečbu. Vedci však pomenovali doteraz neznámu súčasť ochrany nádoru a našli mechanizmus, na ktorý by mohli cieliť budúce lieky alebo kombinované imunoterapie.

 

Kým nová štúdia skúma, ako narušiť ochranné prostredie pľúcnych nádorov, iný výskum, o ktorom sme ťa informovali, sa zameral na priame posilnenie imunitnej reakcie. Ako sme ťa v minulosti informovali, vedci z Univerzity v Southamptone vyvinuli upravené protilátky, ktoré dokážu silnejšie aktivovať protinádorové T bunky.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing

Zdroje: ecancer, Archív Startitup