„Môj žalúdok požiera sám seba,“ priznal Bryan Johnson. Signály neliečiteľnej choroby prehliadal celých 11 rokov

Bryan Johnson urobil z vlastného tela projekt, aký nemá vo svete obdobu. Vložil milióny dolárov do testov, lekárov, suplementov aj tréningov s jedinou ambíciou: poraziť starnutie. Teraz však čelí súperovi, s ktorým vôbec nepočítal.

Vo veku 48 rokov mu lekári diagnostikovali zriedkavé autoimunitné ochorenie, na ktoré doposiaľ neexistuje schválený liek. „Môj žalúdok požiera sám seba,“ priznal známy biohacker.

Keď telo zradí aj najmeranejšieho muža sveta

Bryan Johnson sa vo svojom príspevku vracia až do detstva a hľadá momenty, ktoré mohli predchádzať jeho dnešnej diagnóze. „Ako dieťa som jedol sladké cereálie, pil sladené limonády a hltal fast food,“ spomína.

Vo svojich dvadsiatich rokoch sa podľa vlastných slov cítil zdravo. Potom však prišli deti, budovanie firmy a roky neustáleho tlaku. V snahe zvládnuť pracovné tempo aj rodinné povinnosti odsunul vlastné zdravie na vedľajšiu koľaj.

Postupne pribral takmer 20 kilogramov a v priebehu niekoľkých rokov sa prepadol do hlbokej chronickej depresie. „Niekde v tomto období sa v mojom tele začal rozvíjať autoimunitný proces, ktorý zasiahol moju štítnu žľazu a potom aj sliznicu žalúdka,“ tvrdí Johnson.

Bad news #1:

I have an autoimmune disease. My stomach is eating itself.

Bad news #2:

2–5% of people have this, too. Likely more, because it hides.

Good news:

I’m going to try and solve it. Will share all.

As a kid, I ate sugar cereal, drank sugary soda, and gobbled down… pic.twitter.com/EbJ8a916uS

— Bryan Johnson (@bryan_johnson) June 30, 2026

Počas bežného odberu krvi mu lekári diagnostikovali hypotyreózu, teda poruchu, pri ktorej štítna žľaza nevytvára dostatok hormónov. Johnson podstúpil hormonálnu liečbu a navonok všetko vyzeralo v poriadku. „Netušil som však, že sa v mojom tele deje ešte niečo iné. Môj žalúdok začal napádať sám seba,“ opisuje.

Skutočný rozsah problému odhalil až tento rok. Johnson vymenil svoj medicínsky tím a postavil nový systém starostlivosti, ktorý tvorí základ programu Immortals Care s ročným rozpočtom približne milión dolárov. Namiesto bežnej kontroly prišla detailná diagnostika: kolonoskopia, endoskopia, špecializované krvné testy a biopsie žalúdočnej sliznice.

Kolonoskopia síce neukázala žiadne odchýlky, no krvné testy odhalili zvýšené hladiny protilátok proti parietálnym bunkám žalúdka. Biopsie následne potvrdili skoré štádium autoimunitnej gastritídy (AIG).

Čo je autoimunitná gastritída?

Portál Lekár opisuje autoimunitnú gastritídu ako zriedkavé chronické zápalové ochorenie žalúdka, ktoré vzniká pre chybnú reakciu imunity. Tá začne bunky žalúdočnej sliznice považovať za hrozbu a postupne ich ničí. Presný spúšťač lekári zatiaľ nepoznajú, avšak ochorenie sa v niektorých rodinách objavuje častejšie, čo naznačuje možnú genetickú náchylnosť.

Podľa Bryana Johnsona postihuje autoimunitná gastritída približne 2 až 5 % ľudí. Skutočné číslo však môže byť vyššie, pretože ochorenie sa často vyvíja roky bez výrazných príznakov. Problém vyjde najavo až vo chvíli, keď telo stráca schopnosť správne vstrebávať dôležité živiny.

„AIG spôsobuje nezvratné poškodenie: nutričné deficity, anémiu a z dlhodobého hľadiska zvýšené riziko rakoviny. Keď sa dnes AIG odhalí, štandardná medicínska starostlivosť v podstate priznáva porážku a tvrdí, že sa nedá robiť nič okrem manažovania stavu, bez ohľadu na to, aké hrozné alebo smrteľné môžu byť následky,“ opisuje biohacker.

Príznaky, ktoré prehliadal 11 rokov

Johnson si až teraz uvedomil, že mal varovania roky pred očami. „Keď sa spätne pozerám na posledné roky, vidím skoré signály, ktoré sme zachytávali v meraniach, ale nespojili sme si ich. Už 11 rokov som mal nízky feritín, bez anémie. Neustále sme sa snažili zvýšiť hladinu železa jedlom a suplementáciou, ale nič nefungovalo,“ opisuje v príspevku.

Feritín ukazuje, koľko železa má telo v zásobe, zatiaľ čo hemoglobín hovorí, koľko železa práve cirkuluje v krvi. „Keďže telo najprv vyčerpáva svoje zásoby, aby udržalo hemoglobín v norme, môžete mať plnohodnotný deficit železa aj pri úplne normálnom hemoglobíne a hematokrite,“ objasňuje Johnson.

„Práve preto sa môj nízky feritín stále prehliadal: hodnoty, ktoré definujú anémiu, vyzerali v poriadku, takže sa nikto nepýtal, prečo sa moje zásoby železa nedokážu doplniť,“ dodáva.

Až neskôr do seba zapadli tri časti jedného problému: nedostatok železa, autoimunitná gastritída, ktorá ho pravdepodobne poháňala, a autoimunitné ochorenie štítnej žľazy. „Železo a štítna žľaza sa navzájom ovplyvňujú oboma smermi: nízke železo zhoršuje premenu hormónu štítnej žľazy na jeho aktívnu formu a znížená funkcia štítnej žľazy zhoršuje to, ako telo využíva železo. Každý z týchto problémov sťažoval nápravu toho druhého,“ vysvetľuje Johnson.

Človek by sa teda nemal spoliehať iba na to, že ho nič nebolí. „Aj vy môžete mať skrytý zdravotný problém, ktorý nie je diagnostikovaný a ktorý sa v dôsledku nezdravých životných rozhodnutí môže zhoršovať bez toho, aby ste o tom vedeli. Neprítomnosť príznakov neznamená prítomnosť zdravia,“ hovorí.

Liečba neexistuje, no Johnson to chce zmeniť

Johnsonov tím chce teraz spojiť prísne sledovanie ochorenia s hľadaním nových možností liečby. V hre sú prístupy zamerané na imunitné bunky, ktoré útočia na žalúdok, aj protilátky navrhnuté pomocou umelej inteligencie.

Na autoimunitnú gastritídu v súčasnosti neexistuje schválený liek a väčšina Johnsonových plánov sa pohybuje v experimentálnej, predklinickej alebo zatiaľ iba teoretickej rovine. Otvorene však hovorí, že odmieta prijať rolu pacienta, ktorý len sleduje, ako choroba ďalej postupuje.

„Moderná medicína znormalizovala príliš veľa stavov, ktoré narúšajú naše zdravie, funkčnosť a komfort. Cieľ sa zmenšil na monitorovanie a manažment, zatiaľ čo snaha o liečbu býva zdriedkavá. Väčšina týchto verdiktov bola vynesená pred desaťročiami, v ére, ktorá predchádzala takmer všetkým našim súčasným technológiám a vede, a zostali do veľkej miery nespochybnené,“ hovorí Johnson.

Práve tu však vidí priestor na zmenu. „Vo veku umelej inteligencie, multiomiky a na mieru vytváranej DNA, proteínov a buniek by sa žiadne ochorenie nemalo považovať za nevyliečiteľné len preto, že sa ho zatiaľ nikto nepokúsil vyliečiť pomocou dnešného technologického balíka,“ uzatvára Johnson.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing