Generál varuje Západ: Rusko vojnu neprehráva, rozhodne jediný faktor

Ukrajina síce Rusku spôsobuje čoraz väčšie škody hlbokými útokmi na logistiku, sklady či kritickú infraštruktúru, no hovoriť o porážke Moskvy je podľa bývalého hlavného veliteľa ukrajinskej armády a súčasného veľvyslanca Ukrajiny v Spojenom kráľovstve Valerija Zalužného predčasné.

V komentári pre britský denník The Telegraph upozorňuje, že vojna vstúpila do novej fázy, v ktorej už nerozhodujú jednotlivé úspechy na fronte, ale schopnosť vydržať dlhodobý konflikt.

„To je nebezpečné nesprávne čítanie vojny,“ píše Zalužnyj v reakcii na rastúci počet západných analytikov, ktorí tvrdia, že Rusko fakticky prehralo. Podľa neho sa mnohí stále pozerajú na konflikt optikou jednotlivých taktických víťazstiev, hoci moderná vojna funguje úplne inak.

Veľké ofenzívy už nerozhodujú

Podľa Zalužného už dnešné bojisko neumožňuje rýchle ofenzívy ani rozhodujúce prelomy. Masové nasadenie dronov, presných zbraní a nepretržitého prieskumu spôsobilo, že každé získané územie si vyžaduje obrovské straty.

„Toto už nie je vojna rýchlych manévrov. Je to opotrebovacia vojna,“ konštatuje.

Aj úspešné ukrajinské útoky na ruskú logistiku podľa neho prinášajú výsledky len za cenu veľkých nákladov. Navyše ide o schopnosť, ktorú má aj Moskva. „Rusko si zachováva schopnosť odpovedať rovnakou alebo ešte väčšou silou. Ani jedna strana sa nemôže spoliehať, že tento spôsob boja prinesie rozhodujúci strategický výsledok,“ upozorňuje.

zdroj: TASR//AP

Výsledkom je podľa neho stav, ktorý označuje za strategickú rovnováhu. „Rusko nemá vojenské kapacity na úplné dobytie Ukrajiny. Rovnako ani Ukrajina momentálne nemá prostriedky na oslobodenie všetkých okupovaných území len vojenskou silou.“

Rusko svoj cieľ nesplnilo, no neprehralo

Zalužnyj pripúšťa, že Kremeľ nedosiahol pôvodné politické ciele invázie z roku 2022. To však podľa neho automaticky neznamená porážku. „Ak je meradlom to, či Kremeľ dosiahol svoje pôvodné politické ciele, tak je jasné, že nie. Porážka však znamená viac než len nesplnenie pôvodných ambícií.“

Rusko podľa neho stále kontroluje rozsiahle okupované územia, pokračuje vo vojne a nejaví záujem konflikt ukončiť za podmienok, ktoré by znamenali priznanie porážky.

Podobne ani Ukrajina podľa neho zatiaľ nemôže hovoriť o úplnom víťazstve. Hoci zabránila pádu štátu a spôsobila Rusku vážne hospodárske aj vojenské škody, naďalej zostáva závislá od západnej vojenskej, technologickej a finančnej pomoci.

Moskva vsádza na vyčerpanie

Podľa Zalužného sa ruská stratégia postupne zmenila. Namiesto snahy o rýchly postup sa Moskva sústreďuje na ekonomické, vojenské a psychologické vyčerpávanie Ukrajiny. Zároveň má podľa neho v niektorých oblastiach stále významné výhody.

„Rusko má stále väčšie zásoby ľudskej sily a priemyselných kapacít v niekoľkých kritických sektoroch vrátane výroby balistických rakiet. Samotná protivzdušná obrana túto výhodu nedokáže úplne vykompenzovať.“

Rozhodne jediný faktor

Za skutočne rozhodujúci prvok vojny nepovažuje Zalužnyj pohyb frontovej línie, ale ochotu spojencov pokračovať v podpore Ukrajiny.

Varuje, že vo Washingtone aj v Európe sa objavujú politické zmeny a rastúce rozpory, ktoré môžu dlhodobú pomoc oslabiť. „Schopnosť Ukrajiny pokračovať vo vojne závisí vo veľkej miere od pokračujúcej podpory spojencov.“

Diplomatické summity či symbolické gestá solidarity podľa neho nestačia. „Majú symbolickú hodnotu. Nemusia sa však nevyhnutne premietnuť do dlhodobej politickej jednoty potrebnej na zdĺhavú konfrontáciu s Ruskom.“

Práve preto podľa Zalužného už vojnu nemožno hodnotiť len podľa toho, kto obsadí ďalšiu dedinu alebo zničí ďalší muničný sklad.

NATO musí podľa Zalužného urobiť zásadný krok

Zalužnyj záver svojho komentára venuje NATO. Aliancii poďakoval za pomoc Ukrajine, zároveň však tvrdí, že organizácia sa musí prispôsobiť realite moderných konfliktov.

Podľa neho NATO stále uvažuje spôsobom, ktorý vznikol počas studenej vojny, keď bolo hlavnou prioritou zabrániť eskalácii medzi jadrovými veľmocami.

„Aliancia bola vytvorená počas studenej vojny. Vyhýbanie sa eskalácii sa stalo jej základným princípom. Tento spôsob uvažovania je v nej hlboko zakorenený dodnes.“

Moderné vojny však podľa neho vyžadujú úplne iný prístup. „Technológie dronov, presné údery, kybernetická vojna a rýchlosť technologických inovácií si vyžadujú odlišný prístup k odstrašovaniu a kolektívnej obrane. Bezpečnostná architektúra, ktorá je postavená najmä na riadení kríz namiesto formovania ich výsledku, riskuje, že zaostane za realitou moderných konfliktov.“

Na záver dodáva, že budúca bezpečnosť Európy nebude závisieť len od štátov, ktoré sú pripravené brániť sa, ale aj od lídrov, ktorí dokážu vytvoriť novú strategickú víziu kontinentu. „Ukrajina ukázala, že je pripravená urobiť to prvé. Nezodpovedanou otázkou zostáva, kto je pripravený urobiť to druhé.“

Analytici ISW zatiaľ o porážke Ruska nehovoria

Podobne ako Zalužnyj, situáciu hodnotí aj americký think tank ISW. Ten upozorňuje, že ruská letná ofenzíva nepriniesla operačne významné výsledky, tempo postupu výrazne spomalilo a Moskva za malé územné zisky platí vysokými stratami. Zároveň však ISW nehovorí o ruskej porážke.

ISW upozorňuje, že Rusko si zachováva schopnosť pravidelne uskutočňovať rozsiahle raketové a dronové útoky. Tomu zodpovedajú aj odhady Institute for Science and International Security, podľa ktorých Moskva v roku 2026 výrazne rozširuje výrobu bezpilotných prostriedkov. 

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta