Minimálna mzda nestačí na dôstojný život. Odborári žiadajú zvýšenie až o 542 eur

  • Slováci v produktivite dobehli vyspelú Európu
  • Mzdové ohodnotenie však za výkonom zaostáva
  • Toto sú sumy, aké potrebuješ na dôstojný život v regiónoch
Slováci produkujú, ale zarábajú málo
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Slováci sa podľa analýzy Konfederácie odborových zväzov (KOZ) v podstate dostali produktivitou práce na európsku úroveň. Čo však vnímajú negatívne, je, že odmeňovanie zamestnancov tento vývoj nekopíruje. Produktivita Slovenska v parite kúpnej sily dosahuje 98 % priemeru sledovaných krajín Európskej únie.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Dôvod, prečo bijú odborári na poplach, spočíva v tom, že minimálna mzda predstavuje iba 75 % európskeho priemeru. Rozdiel poukazuje na pretrvávajúci nepomer medzi výkonom ekonomiky a príjmami pracujúcich.

Slováci pracujú rovnako, ale zarábajú menej

Publikácia odborovej organizácie Minimálna mzda 2026: primeranosť, konvergencia a ekonomické súvislosti upozorňuje, že hospodársky výkon Slovenska sa postupne približuje vyspelejším krajinám. Mzdová úroveň však zostáva výrazne nižšia.

Minimálna mzda v roku 2026 dosahuje 915 eur v hrubom, potvrdzuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. V porovnaní s rokom 2025, keď bola na úrovni 816 eur, sa zvýšila o 99 eur. Rast minimálnej mzdy je teda viditeľný, no podľa odborárov iba oneskorene dobieha predchádzajúci vývoj ekonomiky a životných nákladov.

Slováci s minimálnou mzdou
zdroj: KOZ

Štúdia poukazuje aj na nižšie jednotkové náklady práce oproti západným krajinám. Podľa KOZ SR to znamená, že slovenský hospodársky model zostáva do veľkej miery založený na lacnej pracovnej sile. Zamestnanci vytvárajú hodnotu porovnateľnú s európskym priemerom, no ich odmeňovanie tomu nezodpovedá.

Odborári odmietajú tvrdenie, že rýchlejší rast minimálnej mzdy automaticky ohrozuje zamestnanosť alebo konkurencieschopnosť podnikov. Vyššie mzdové náklady podľa nich môžu vytvárať tlak na inovácie, modernizáciu výroby a investície do technológií s vyššou pridanou hodnotou.

Súhlasíš s výsledkami tejto analýzy odborárov?

Vyššie príjmy nízkopríjmových zamestnancov sa zároveň vo väčšej miere vracajú do ekonomiky prostredníctvom spotreby. Podporujú tak domáci dopyt a príjmy miestnych obchodníkov či poskytovateľov služieb.

Minimálna mzda nepokrýva úroveň dôstojného príjmu

Rozdiel medzi výkonom ekonomiky a odmeňovaním ukazuje aj porovnanie minimálnej mzdy so životnými nákladmi. Podľa metodiky WageIndicator predstavuje dôstojná minimálna mzda na Slovensku v roku 2026 približne 1 344 eur mesačne. Slováci, ktorí dostávajú minimálnu mzdu, tak zarábajú podstatne menej, ako reálne potrebujú na dôstojný život. 

Slováci zarábajú menej, ako potrebujú
zdroj: KOZ

Oproti zákonnému minimu 915 eur rozdiel predstavuje 429 eur. V Bratislavskom kraji bola potrebná úroveň dôstojného príjmu vyčíslená na 1 457 eur. Rozdiel oproti minimálnej mzde tak dosahuje 542 eur. Ani v ekonomicky slabších regiónoch podľa štúdie potrebný príjem neklesá pod 1 250 eur.

Koncept dôstojnej mzdy zahŕňa príjem potrebný na potraviny, bývanie, energie a ďalšie základné potreby. Počíta tiež s možnosťou primerane sa zapájať do spoločenského života. Súčasná minimálna mzda tvorí 54,17 percenta priemernej mzdy. Podľa KOZ SR preto pre nízkopríjmové domácnosti predstavuje skôr existenčné minimum.

Sociálni partneri rokovali o minimálnej mzde na rok 2027 do 15. júla 2026, dohodu však nedosiahli. Ak sa na konkrétnej sume nedohodnú do 31. augusta, na určenie výšky minimálnej mzdy sa použije zákonný automat. Minimálna mzda bude stanovená na úrovni 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov.

Podľa vládnych prognóz by tak mala v roku 2027 dosiahnuť 972 eur a v roku 2028 by podľa v minulosti schváleného vzorca mohla vzrásť na 1 014 eur. Ani tieto sumy však podľa údajov zo štúdie nedosahujú úroveň príjmu potrebného na dôstojné pokrytie životných nákladov.

Kolektívne vyjednávanie zostáva slabé

Štúdia upozorňuje aj na nízke pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Na Slovensku dosahuje 27,6 %. V Dánsku je to 81,6 % a vo Švédsku 88 %.

Škandinávske krajiny síce nemajú jednotnú zákonnú minimálnu mzdu, jej úlohu však nahrádza rozsiahle kolektívne vyjednávanie. Pri nízkom pokrytí kolektívnymi zmluvami zostáva podľa odborárov zákonná minimálna mzda na Slovensku dôležitým nástrojom ochrany zamestnancov.

Vývoj ukazuje, že nominálna minimálna mzda postupne rastie. Jej zvyšovanie však nezodpovedá úrovni produktivity ani reálnym nákladom domácností.

Hlavným problémom preto nie je samotné tempo rastu minimálnej mzdy, ale dlhodobé zaostávanie celkovej mzdovej úrovne. Slovenská ekonomika sa podľa analýzy odborárov výkonom približuje Európe, príjmy veľkej časti zamestnancov však tento posun zatiaľ neodrážajú. Rast produktivity práce Slovákov potvrdila už skôr Národná banka Slovenska

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska

Zdroje: KOZ, KOZ, NBS, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

Najnovšie videá

Trendové videá