Rusko odhalilo zásadnú slabinu NATO. „Matematika nie je na strane Západu,“ varuje vrchný veliteľ Aliancie

Západ nedokáže čeliť masovým útokom iba pomocou drahých rakiet Patriot. Vrchný veliteľ NATO pre transformáciu admirál Pierre Vandier upozorňuje, že obranný priemysel musí zmeniť spôsob, akým zbrane navrhuje aj vyrába. Rusko sa podľa neho pritom dokáže skúsenostiam z Ukrajiny prispôsobovať každý týždeň.

Spojenci NATO sa na júlovom summite v Ankare zaviazali nakúpiť 900 ďalších rakiet pre systémy Patriot a počas nasledujúcich piatich rokov investovať viac ako 40 miliárd dolárov do obrany proti dronom. Ani takéto rozsiahle nákupy však podľa jedného z najvyšších predstaviteľov Aliancie neriešia základný problém západnej obrany.

„Dnes matematika nie je na strane Západu,“ vyhlásil vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO pre transformáciu admirál Pierre Vandier v rozhovore pre Fox News.

NATO nedokáže vyrobiť desaťtisíce rakiet Patriot

Vojna na Ukrajine ukázala, že západná protivzdušná obrana bola navrhnutá predovšetkým na zachytenie menšieho počtu lietadiel a rakiet. Rusko však dokáže počas jedinej noci vyslať proti ukrajinským mestám rozsiahle vlny dronov, striel s plochou dráhou letu a balistických rakiet.

Dopyt po najmodernejších zachytávacích raketách zároveň zvýšil konflikt medzi Spojenými štátmi a Iránom. Systémy Patriot a THAAD sú určené aj na ničenie balistických rakiet, ich munícia je však drahá a výrobné kapacity obmedzené.

„Nie je možné vyrábať 50-tisíc rakiet Patriot ročne. Nemáme na to dodávateľský reťazec a vzhľadom na cenu tejto zbrane sa to ani neoplatí,“ vysvetlil Vandier.

Admirál tým podľa kontextu nemyslel celé systémy Patriot, ale zachytávacie rakety, ktoré používajú. Jedna batéria totiž pozostáva z radarov, riadiacich prvkov, odpaľovacích zariadení a ďalšieho vybavenia.

Samotný nákup stoviek ďalších rakiet preto podľa neho nedokáže zabezpečiť ochranu Európy, ak by čelila útokom podobného rozsahu ako Ukrajina.

Ukrajina mieri k vlastnej výrobe rakiet do Patriotov: Licencia je len prvý krok, kedy zídu z pásu prvé kusy?

Drahé rakety sa nemajú míňať na lacné drony

NATO podľa Vandiera potrebuje viacvrstvovú protivzdušnú obranu. Jej základom majú byť lacné zbrane, ktoré možno vyrábať vo veľkých množstvách a používať proti masovým vlnám jednoduchých dronov.

Najmodernejšie a najdrahšie rakety by sa potom šetrili na ničenie balistických striel a ďalších náročných cieľov.

„Potrebujete ľahko nahraditeľné, lacné a sériovo vyrábané zbrane, ktoré zničia lacné zbrane prichádzajúce vo veľkých vlnách,“ povedal Vandier. Zároveň však podľa neho zostáva nevyhnutné zachovať pokročilé systémy proti najzložitejším hrozbám.

Rozdiel v nákladoch predstavuje jeden z najväčších problémov súčasnej protivzdušnej obrany. Použitie drahej zachytávacej rakety proti podstatne lacnejšiemu dronu môže byť vojensky nevyhnutné, z dlhodobého hľadiska je však ekonomicky neudržateľné.

NATO preto potrebuje kombinovať rakety s lacnejšími prostriedkami, medzi ktoré môžu patriť kanónové systémy, elektronický boj, rušičky či špecializované protidronové strely.

zdroj: TASR/Ján Krošlák

Západné zbrane vznikali pre priemysel, ktorý už neexistuje

Ako sme už informovali, americký prezident Donald Trump na summite podľa oznámil, že Spojené štáty poskytnú Ukrajine licenciu na výrobu zachytávacích rakiet pre systémy Patriot. Kyjev by tak mohol časom vyrábať časť munície, ktorú potrebuje proti ruským balistickým útokom.

Ani licenčná výroba však podľa Vandiera sama osebe neodstráni nedostatok komponentov a obmedzené výrobné kapacity.

„Dizajn sa musí zmeniť. Nachádzame sa v období, keď sa niektoré veci budú pod tlakom prepracovávať tak, aby sa dali vyrábať vo veľkom,“ povedal admirál.

Nie je zatiaľ známe, ktorú verziu rakiet Patriot by mohla vyrábať Ukrajina. Skúsenosti Japonska aj Nemecka však naznačujú, že vybudovanie výroby a spustenie sériových dodávok by trvalo niekoľko rokov.

Západné zbraňové systémy boli podľa neho navrhnuté pre priemyselnú základňu, ktorá už v súčasnej podobe neexistuje. Zbrane preto musia byť nielen technologicky vyspelé, ale aj jednoduchšie na výrobu, opravu a rýchle dopĺňanie.

Investíciu presahujúcu 40 miliárd dolárov do protidronových schopností potvrdilo aj samotné NATO. Peniaze majú spojenci vynaložiť počas piatich rokov.

Rusko sa podľa veliteľa prispôsobuje každý týždeň

Vandier upozornil aj na schopnosť Ruska rýchlo prenášať skúsenosti z bojiska do vývoja zbraní a vojenskej taktiky. Ako príklad uviedol ruské cvičenie s ostrou streľbou na Čudskom jazere medzi Ruskom a Estónskom.

Estónsky minister obrany vyhodnotil aktivitu ako možný nácvik obrany proti námorným dronom podobným tým, ktoré Ukrajina úspešne používa proti ruskej Čiernomorskej flotile.

Rusko podľa Vandiera dokáže nové poznatky vyhodnocovať a meniť svoje postupy „na týždennej báze“.

„Vo vojne platí, že ak sa neprispôsobíte, zomriete. Celé vaše uvažovanie sa sústreďuje na to, ako nepriateľa prekonať, predbehnúť a uniknúť mu. A Rusko v tom nie je až také zlé,“ skonštatoval.

Pre NATO je preto rozhodujúca rýchlosť, s akou dokáže reagovať na nové ruské technológie a taktiku. „Je to súboj myslí,“ dodal admirál.

Ukrajina začína udávať tempo Západu

Za pozitívny príklad Vandier označil ukrajinský obranný priemysel. Tamojšie spoločnosti dokážu nové systémy vyvinúť, nasadiť a následne upravovať podľa skúseností vojakov oveľa rýchlejšie než veľké západné zbrojárske podniky.

„Veľmi pružná a rýchlo sa rozvíjajúca priemyselná základňa na Ukrajine teraz udáva tempo európskemu a západnému priemyslu,“ povedal.

Ukrajinské bojisko sa tak stalo miestom nepretržitého technologického súboja. Úpravy dronov, komunikačných systémov a prostriedkov elektronického boja niekedy prichádzajú v priebehu týždňov či dokonca dní. Tradičný západný vývoj a obstarávanie zbraní pritom často trvajú celé roky.

Európa opäť vstupuje do raketových pretekov

Technologická súťaž sa netýka iba dronov a protivzdušnej obrany. Vandier upozornil, že zánik Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu, známej ako INF, opätovne otvoril preteky vo vývoji pozemných rakiet dlhšieho doletu v Európe.

Dohoda z roku 1987 zakazovala Spojeným štátom a Sovietskemu zväzu, neskôr Rusku, vlastniť pozemné rakety s doletom od 500 do 5 500 kilometrov.

Prvá administratíva Donalda Trumpa od zmluvy odstúpila v roku 2019. Washington tento krok zdôvodnil tým, že Rusko dohodu porušovalo vývojom a rozmiestnením zakázaného raketového systému. Moskva obvinenia odmietala.

Rusko aj  viaceré členské krajiny NATO sa odvtedy usilujú získať zbrane, ktoré dokážu zasiahnuť ciele hlboko v tyle protivníka. Spolu s rastúcim počtom dronov a balistických rakiet to vytvára tlak na obranu, ktorému podľa Vandiera Západ so súčasnými výrobnými kapacitami nedokáže dlhodobo čeliť.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska