Slováci patria medzi najpomalšie zarábajúcich v EÚ. Od zarobenia 880 eur nás delia desiatky hodín
- Slováci zarábajú pomalšie než Poliaci
- Na 880 eur musia pracovať takmer dva celé dni
Koľko hodín práce potrebuje človek na to, aby zarobil 880 eur? Odpoveď sa v jednotlivých krajinách výrazne líši. Kým v Luxembursku či na Islande stačí priemernému pracovníkovi približne 16 hodín, na Slovensku je to až 47 hodín.
Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní
Startitup, odkaz sa otvorí v novom okneVyplýva to z rebríčka, ktorý zverejnil Visual Capitalist. Analýza vychádza z údajov OECD o priemerných ročných mzdách a dát Our World in Data o počte odpracovaných hodín.
Výsledky sú upravené podľa parity kúpnej sily (PPP), ktorá zohľadňuje rozdiely v cenových hladinách medzi krajinami. Vďaka tomu sa dá lepšie porovnať, akú hodnotu má zarobený príjem v jednotlivých ekonomikách. Údaje zároveň nezohľadňujú dane.
Slovensko zaostáva za Poľskom
Slovensko sa v rebríčku umiestnilo na ôsmom mieste od konca. Priemerný pracovník potrebuje na získanie sumy zodpovedajúcej približne 880 eurám odpracovať 47 hodín.
Horšie dopadli napríklad Maďarsko a Čile, kde je potrebných približne 51 hodín. Naopak, naši susedia z Česka sú na tom lepšie. Český pracovník potrebuje na rovnakú sumu približne 48 hodín.
Poľsko je ešte vyššie, keďže tam priemerný pracovník potrebuje približne 43 hodín. V prvej polovici rebríčka sa nachádzajú aj Estónsko s 42 hodinami a Lotyšsko s 38 hodinami.
Rozdiely v odmeňovaní vidno aj pri pohľade na najhoršie platené profesie na Slovensku. Ako sme nedávno informovali, priemerná hrubá mzda sa v dvadsiatke najslabšie platených povolaní u nás pohybuje od 1 010 do 1 179 eur mesačne.
Na úplnom dne rebríčka sú strihači textilu, ktorí zarobia v priemere 1 010 eur. Nasledujú vrátnici a informátori s 1 024 eurami, upratovači s 1 032 eurami a pomocné sily v kuchyni s 1 036 eurami. Medzi slabo platené profesie patria aj poštoví doručovatelia, šičky, krajčíri či pracovníci v sociálnych službách.
Najväčší rozdiel je medzi Kolumbiou a Luxemburskom
Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú veľké. Na úplnom konci rebríčka skončila Kolumbia. Priemerný pracovník tam potrebuje približne 86 hodín práce, aby zarobil sumu zodpovedajúcu 1 000 dolárom podľa PPP, teda približne 880 eurám.
Nasleduje Mexiko so 78 hodinami. Grécko potrebuje 60 hodín a Kostarika 53 hodín. Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Luxembursko a Island. V oboch krajinách stačí na rovnakú sumu približne 16 hodín práce.
Medzi krajiny s najvyššou „rýchlosťou zarábania“ patria aj Švajčiarsko, Nórsko, Dánsko či Holandsko. Všetky sa dostali pod hranicu 20 hodín.
Rebríček krajín podľa počtu hodín potrebných na zarobenie približne 880 eur v PPP:
- Kolumbia – 86 hodín
- Mexiko – 78 hodín
- Grécko – 60 hodín
- Kostarika – 53 hodín
- Maďarsko – 51 hodín
- Čile – 51 hodín
- Česko – 48 hodín
- Slovensko – 47 hodín
- Portugalsko – 45 hodín
- Poľsko – 43 hodín
- Estónsko – 42 hodín
- Lotyšsko – 38 hodín
- Južná Kórea – 38 hodín
- Turecko – 37 hodín
- Izrael – 34 hodín
Prečo niektoré krajiny zarábajú výrazne rýchlejšie?
Podľa analýzy Our World in Data majú pracovníci v chudobnejších krajinách často dlhší pracovný čas, no zároveň vytvárajú nižší príjem na jednu odpracovanú hodinu. Dôvodmi môžu byť nižšia produktivita, väčší podiel neformálnej ekonomiky, horší prístup ku kapitálu či pomalší rast miezd.
Naopak, severské krajiny a Luxembursko kombinujú vysoké mzdy s produktívnou ekonomikou. Luxembursko navyše ťaží zo silného sektora finančných a profesionálnych služieb.
Parita kúpnej sily je pri podobnom porovnaní dôležitá. Bežný výmenný kurz totiž nemusí presne odrážať, koľko tovarov a služieb si človek za svoj príjem v danej krajine skutočne môže kúpiť.
Aj po zohľadnení rozdielnych cien však zostáva medzi krajinami obrovská priepasť. Priemerný pracovník v Kolumbii potrebuje na zarobenie porovnávanej sumy viac ako päťkrát toľko času ako človek v Luxembursku či na Islande.
Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní
Startitup, odkaz sa otvorí v novom okneČítaj viac z kategórie: Zo Slovenska
Zdroje: Visual Capitalist, Redakcia Startitup