Spracované neznamená nezdravé. Vedci z Harvardu ukázali, aká chyba na tanieri spúšťa cukrovku a choroby srdca 

Nie všetky potraviny, ktoré prešli spracovaním, musia byť automaticky nezdravé. Vedci teraz skúmali, čo má na dlhodobé zdravie väčší vplyv – samotný spôsob výroby jedla alebo jeho celková výživová hodnota. O výsledkoch informoval web MedicalXpress.com.

Nová rozsiahla štúdia naznačuje, že pri znižovaní rizika srdcových ochorení, cukrovky druhého typu či predčasného úmrtia zohráva významnejšiu úlohu celková kvalita jedálnička než to, či potraviny patria medzi ultra-spracované výrobky.

Výskum zahŕňal údaje od viac ako 200-tisíc ľudí a ukázal, že zdravšie stravovanie súviselo s nižším rizikom vážnych ochorení. Rozdiely medzi ultra-spracovanými a minimálne spracovanými potravinami však v rámci rovnakej kvality jedálnička neboli výrazné.

Spracovanie potravín nie je jediný ukazovateľ

„Hoci mnohé ultra-spracované potraviny majú nízku nutričnú kvalitu a vo všeobecnosti by mali byť obmedzené alebo vynechané, samotné spracovanie nie je zo svojej podstaty škodlivé,“ uviedla Xiaowen Wang, Ph.D., postdoktorandská výskumná pracovníčka na Katedre výživy Harvard T. H. Chan School of Public Health.

Podľa nej by sa ľudia nemali sústrediť iba na to, či je jedlo spracované, ale mali by sledovať celkový obraz svojej stravy. Zdravý rastlinný jedálniček založený na celozrnných obilninách, ovocí, zelenine, orechoch, strukovinách a kvalitných rastlinných olejoch môže byť prospešný aj v prípade, že obsahuje niektoré spracované potraviny.

zdroj: freepik

Vedci upozorňujú, že veľa ultra-spracovaných výrobkov obsahuje vysoké množstvo cukru, soli či rafinovaných sacharidov. Na druhej strane existujú aj spracované potraviny, ktoré môžu byť zdrojom vlákniny, vitamínov, antioxidantov a ďalších prospešných látok.

Vedci sledovali stravu tisícov ľudí

Výskumný tím analyzoval údaje z troch veľkých štúdií, ktoré sledovali viac ako 200-tisíc dospelých Američanov od 80. rokov až do súčasnosti. Vedci využili takzvaný index rastlinnej stravy, pomocou ktorého hodnotili podiel rastlinných potravín, ich kvalitu aj mieru spracovania.

Účastníkov následne rozdelili do štyroch skupín. Patrili medzi ne zdravé ultra-spracované jedlá, ako napríklad celozrnné raňajkové cereálie s obohateným rastlinným mliekom, zdravé minimálne spracované potraviny, napríklad ovsené vločky s ovocím a orechmi, nezdravé ultra-spracované jedlá, kam patrili fastfoodové jedlá, hranolky či sladené nápoje, a nezdravé minimálne spracované potraviny, medzi ktoré vedci zaradili napríklad bielu ryžu, ovocné džúsy alebo domáce sladkosti z rafinovanej múky a cukru.

zdroj: Pexels/Flo Dahm

Dôležitá je kvalita jedálnička

Približne polovica účastníkov počas sledovania zomrela alebo u nej vzniklo ochorenie srdca či cukrovka druhého typu. Riziko týchto problémov sa však menilo najmä podľa kvality stravy, nie podľa úrovne spracovania potravín.

Výsledky preto spochybňujú používanie samotného označenia „ultra-spracované“ ako hlavného ukazovateľa zdravého stravovania. Klasifikačný systém Nova totiž nezohľadňuje výživovú hodnotu potravín, a preto môže zaradiť zdravé potraviny medzi ultra-spracované, zatiaľ čo niektoré minimálne spracované jedlá môžu byť stále nutrične nevhodné.

zdroj: Freepik/kroshka__nastya

„Odporúčanie ľuďom, aby sa univerzálne vyhýbali ultra-spracovaným potravinám, môže viesť k nižšej kvalite stravy, pretože zdravé ultra-spracované potraviny môžu byť prospešné a nezdravé minimálne spracované potraviny môžu škodiť,“ vysvetlila Wang.

Vedkyňa zároveň uviedla, že stravovacie odporúčania by mali naďalej podporovať overené modely, ako je stredomorská alebo zdravá rastlinná strava. Pomôcť by podľa nej mohli aj výrobcovia potravín, ak by zlepšovali ich nutričné zloženie.

Strava založená na tradíciách

Dlhý a zdravý život nemusí byť výsledkom extrémnych diét ani moderných výživových trendov. Ako sme informovali v minulosti, takzvané Modré zóny ukazujú, že obyvatelia oblastí s vysokým počtom vitálnych seniorov sa spoliehajú najmä na jednoduché stravovacie návyky.

Medzi známe oblasti dlhovekosti patria napríklad grécky ostrov Ikaria, japonská Okinawa či talianska Sardínia. Ich obyvatelia často konzumujú veľké množstvo zeleniny, strukovín, celozrnných potravín a využívajú lokálne suroviny.

Na Ikarii dominujú bylinkové čaje, šošovica, olivový olej a domáci chlieb. Okinavčania zas stavajú na sladkých zemiakoch, tofu a pravidle „hara hachi bu“, podľa ktorého prestávajú jesť po dosiahnutí približne 80-percentnej sýtosti.

Menej mäsa, viac pohybu

V sardínskych regiónoch je bežná strava založená na strukovinách, zelenine či ovčích výrobkoch, pričom mäso sa konzumuje skôr výnimočne. Súčasťou života miestnych obyvateľov je aj prirodzený pohyb, napríklad každodenná chôdza či fyzická práca.

zdroj: Freepik

Tieto príklady ukazujú, že dlhovekosť nemusí súvisieť iba s jednou konkrétnou potravinou. Dôležitú úlohu zohráva kombinácia kvalitnej stravy, pohybu a spoločenských väzieb.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy