Po 40-tke tvoj mozog upadá do rutiny. Neurologička prezradila 5 nečakaných návykov, ktoré ho vytrhnú z letargie

Mnohí si myslia, že mozog začína starnúť až vo vyššom veku a že proti tomu veľa nezmôžeme. Neurologička však upozorňuje, že o zdraví mozgu rozhodujú najmä drobné každodenné návyky. Nejde pritom o drahé doplnky výživy ani zložité tréningové programy.

Oveľa väčší význam môže mať to, či sa učíš nové veci, ako často sa hýbeš, koľko času tráviš vonku alebo dokonca to, ktorou rukou si čistíš zuby. Práve takéto jednoduché činnosti pomáhajú vytvárať nové nervové spojenia, podporujú pamäť, koncentráciu aj schopnosť mozgu prispôsobovať sa zmenám.

Odborníčka Mina preto na svojom Instagrame odporúča 5 návykov, ktoré podľa nej dlhodobo prospievajú zdraviu mozgu a môže ich zaradiť do života takmer každý. Niektoré z nich ťa možno prekvapia, pretože na prvý pohľad s mozgom vôbec nesúvisia.

Neboj sa byť opäť začiatočníkom

Mnohí ľudia sa po štyridsiatke alebo päťdesiatke prestanú púšťať do nových vecí. Majú pocit, že na cudzí jazyk, hudobný nástroj či nový šport je už neskoro. Neurologička však odporúča presný opak. Mozog podľa nej profituje práve z aktivít, pri ktorých sa musí učiť niečo úplne nové a vystúpiť zo zaužívaných rutín.

Nezáleží pritom na tom, či sa rozhodneš začať hrať na klavíri, učiť sa taliančinu, objaviť čaro záhradkárčenia alebo si osvojiť nový šport. Dôležité je, že mozog dostáva nové podnety, vytvára nové nervové spojenia a musí riešiť úlohy, na ktoré nie je zvyknutý.

Tento pohľad podporuje aj systematický prehľad štúdií publikovaný portálom PubMed. Vedci zistili, že učenie cudzieho jazyka vo vyššom veku môže prispievať ku kognitívnej rezerve a podporovať neuroplasticitu, teda schopnosť mozgu prispôsobovať sa novým skúsenostiam.

Občas použi nedominantnú ruku, mozog sa ti poďakuje

Čistenie zubov druhou rukou, jedenie príborom opačnou rukou alebo písanie niekoľkých viet ľavou rukou, ak si pravák, môže pôsobiť ako drobnosť. Práve takéto jednoduché zmeny však podľa neurologičky nútia mozog opustiť zaužívané automatické vzorce a venovať bežným činnostiam viac pozornosti. Mozog musí intenzívnejšie koordinovať pohyby, plánovať jednotlivé úkony a zapájať oblasti, ktoré pri každodenných rutinách pracujú menej.

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by Dr. Mina | Neurologist (@migraineswithmina)

Choď každý deň von, mozog netreba trénovať len doma

Väčšina ľudí spája zdravie mozgu s krížovkami alebo tréningom pamäti. Neurologička však upozorňuje, že jednou z najjednoduchších vecí môže byť obyčajný pobyt vonku. Denné svetlo pomáha nastavovať vnútorné biologické hodiny, podporuje kvalitnejší spánok a spolu s pravidelným pohybom vplýva aj na náladu či schopnosť sústrediť sa. Ak sa k tomu pridá pobyt v prírode, mozog dostáva kombináciu podnetov, ktoré prospievajú psychickej aj fyzickej kondícii.

Tieto odporúčania podporuje aj rozsiahly prehľad publikovaný v Nature. Vedci analyzovali desiatky štúdií a dospeli k záveru, že pravidelný kontakt s prírodou súvisí s nižším výskytom depresie, úzkosti a chronického stresu. Objavili sa aj dôkazy o pozitívnom vplyve na pozornosť, pracovnú pamäť a celkové psychické zdravie. Vedci predpokladajú, že svoju úlohu zohráva kombinácia pohybu, denného svetla, čistejšieho ovzdušia aj nižšej hladiny stresových hormónov.

Zdravie zubov a mozgu má spojitosť

Čistenie zubov si väčšina z nás spája najmä s prevenciou kazov alebo návštevou zubára. V posledných rokoch však vedci čoraz viac skúmajú aj súvislosť medzi zdravím ústnej dutiny a mozgom. Práve chronické zápaly ďasien môžu zvyšovať zápalovú aktivitu v celom organizme, čo podľa odborníkov môže ovplyvňovať aj zdravie nervového systému.

Onkológovia sa zhodli na jednej ingrediencii. Jej pravidelná konzumácia môže znížiť riziko rakoviny o 31 %

Hýb sa podľa metódy 150 – 2

Na zdravie mozgu nemusíš športovať každý deň ani tráviť dlhé hodiny vo fitnescentre. Praktickou pomôckou môže byť metóda 150 – 2: aspoň 150 minút stredne intenzívneho pohybu týždenne a posilňovanie hlavných svalových skupín minimálne dvakrát do týždňa. Ide o jednoduché pomenovanie odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie, nie o samostatnú oficiálnu liečebnú metódu. Medzi vhodné aktivity patrí rýchla chôdza, bicykel, plávanie, tanec či práca v záhrade.

Nemáš počas pracovného týždňa čas? Dobrou správou je, že pohyb nemusíš rozdeliť rovnomerne. Štúdia publikovaná v časopise Nature Aging sledovala 75 629 ľudí a porovnala pravidelne aktívnych účastníkov s takzvanými víkendovými bojovníkmi.

Tí absolvovali aspoň 150 minút stredne až vysoko intenzívneho pohybu týždenne, pričom väčšinu sústredili do jedného alebo dvoch dní. Obe aktívne skupiny mali v porovnaní s neaktívnymi ľuďmi podobne nižšie riziko demencie, mozgovej príhody, Parkinsonovej choroby, depresie a úzkosti.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing