Viac ako 60-ročný liek užívajú milióny ľudí denne. Vedci odhalili jeho vplyv na mozog, hovoria o 6-ročnom omladení

Metf*rmín už desaťročia užívajú milióny ľudí s cukrovkou 2. typu. Vedci teraz zistili, že jeho účinok sa neobmedzuje iba na pečeň a črevá. Liek ovplyvňuje aj konkrétnu oblasť mozgu, ktorá riadi hladinu cukru v krvi, chuť do jedla a energetickú rovnováhu celého organizmu.

K tomuto záveru dospel tím vedený neurobiológom Makotom Fukudom z americkej Baylor College of Medicine. Výsledky publikoval v odbornom časopise Science Advances pod názvom Low-dose metfo*min requires brain Rap1 for its antidiabetic action, upozornil na to portál Science Alert. 

Vedci sa celé desaťročia sústredili najmä na pečeň

Výskum zatiaľ uskutočnili na myšiach. Odhalil však dosiaľ neznámy mechanizmus účinku jedného z najpoužívanejších liekov proti cukrovke. 

Met*ormín vedci prvýkrát syntetizovali v roku 1922 a od polovice 20. storočia sa široko používa pri liečbe cukrovky 2. typu. Pomáha znižovať hladinu glukózy v krvi a zlepšovať reakciu organizmu na inzulín.

Príbeh metfor*ínu nezačal v laboratóriu, ale v prírode. Jeho základ pochádza z rastliny galega officinalis, známej aj ako francúzsky orgován. Už pred stáročiami ju ľudia používali pri príznakoch, ktoré dnes spájame s cukrovkou – napríklad nadmerným smädom či častým močením.

V 20. storočí vedci izolovali látky, ktoré znižujú hladinu cukru v krvi. Po rokoch vývoja vznikol metf*rmín, ktorý sa začal používať koncom 50. rokov vo Veľkej Británii. Následné klinické štúdie potvrdili jeho účinnosť – nielen pri znižovaní glukózy, ale aj pri znižovaní komplikácií spojených s cukrovkou.

Lekári ho predpisujú už 60 rokov: Milióny ľudí ho užívajú denne. Vedci odhaľujú skrytú silu známeho lieku

Presný mechanizmus jeho fungovania ešte nie je objasnený

Dlho sa predpokladalo, že pôsobí predovšetkým v pečeni, kde obmedzuje tvorbu glukózy. Neskoršie výskumy ukázali aj jeho pôsobenie v črevách. Presný mechanizmus účinku však napriek desaťročiam používania stále nie je úplne objasnený.

„Všeobecne sa uznáva, že metfo*mín znižuje hladinu glukózy v krvi predovšetkým znížením produkcie glukózy v pečeni,“ povedal Fukuda pri predstavení výskumu. Vedci sa preto rozhodli preskúmať mozog, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri riadení metabolizmu celého tela.

„Skúmali sme, či a ako mozog prispieva k antidiabetickým účinkom metfo*mínu,“ vysvetlil Fukuda. 

Rozhodujúcu úlohu zohral malý proteín

Výskumníci sa zamerali na proteín Rap1 nachádzajúci sa vo ventromediálnom jadre hypotalamu, označovanom skratkou VMH. Ide o oblasť mozgu, ktorá sa podieľa na regulácii hladiny cukru, telesnej hmotnosti a energetickej rovnováhy.

Fukudovo laboratórium už v predchádzajúcom výskume ukázalo, že Rap1 vo VMH pomáha regulovať glukózu a energetický metabolizmus myší. Tentoraz chcel tím zistiť, či sa táto dráha podieľa aj na účinku met*ormínu.

Vedci použili geneticky upravené myši, ktorým v tejto časti mozgu chýbal Rap1. Zvieratá kŕmili stravou s vysokým obsahom tuku, aby u nich napodobnili metabolické poruchy spojené s cukrovkou 2. typu.

Keď myšiam podali nízku dávku metf*rmínu, liek u zvierat bez mozgového Rap1 nedokázal znížiť hladinu cukru. Na inzulín a agonisty receptora GLP-1 však reagovali naďalej. Podľa vedcov to naznačuje, že práve dráha Rap1 v jadre hypotalamu je pre antidiabetický účinok nízkych dávok metfo*mínu nevyhnutná.

„Tento objav mení náš pohľad na metfo*mín. Nefunguje len v pečeni alebo črevách, ale aj v mozgu,“ uviedol Fukuda.

zdroj: Unsplash/David Moruzzi

Mozog reagoval na niekoľkotisíckrát menšiu dávku

V ďalšej časti experimentu vedci aplikovali metfo*mín priamo do mozgu obéznych myší. Už jeden mikrogram lieku významne znížil hladinu glukózy v krvi.

Išlo o niekoľkotisíckrát menšie množstvo, než aké sa v pokusoch na hlodavcoch bežne podáva ústami alebo do periférnych častí tela. Výsledok podľa autorov naznačuje, že mozog môže byť na metfo*mín mimoriadne citlivý.

Nová štúdia teda neznamená, že všetky doterajšie predstavy o metf*rmíne boli nesprávne. Skôr ukazuje, že jeho účinok je komplexnejší: popri pečeni a črevách môže pri kontrole hladiny cukru pôsobiť aj mozog.

Výsledky môžu otvoriť cestu k novým liekom

Objavená dráha by sa v budúcnosti mohla stať cieľom nových spôsobov liečby cukrovky. Namiesto ovplyvňovania viacerých orgánov by sa liečba mohla presnejšie zamerať na mozgový mechanizmus regulujúci metabolizmus glukózy.

„Tieto zistenia otvárajú dvere k vývoju nových liečebných postupov na diabetes, ktoré sa priamo zameriavajú na túto dráhu v mozgu,“ povedal Fukuda.

Pred prípadným využitím v praxi však bude potrebné overiť, či rovnaký mechanizmus funguje aj u ľudí. Štúdia sa uskutočnila na myšiach a priame podávanie lieku do mozgu nemožno porovnávať s bežným užívaním tabliet.

Výsledky zároveň nedokazujú, že by ľudia mali metfo*mín užívať na ochranu mozgu, spomalenie starnutia alebo prevenciu demencie bez stanovenej diagnózy. Takéto použitie lieku zatiaľ nemá dostatočné potvrdenie z kvalitných klinických skúšok.

Met*ormín sa spája aj so starnutím mozgu

Fukudov tím chce ďalej skúmať, či mozgová dráha Rap1 nesúvisí aj s ďalšími účinkami pripisovanými metfor*ínu. Osobitne ho zaujíma možné spomaľovanie starnutia mozgu.

Pozornosť vyvolala najmä štúdia publikovaná v roku 2024 v časopise Cell. Vedci počas 40 mesiacov sledovali samce makakov jávskych, ktorým denne podávali metfo*mín. Zaznamenali u nich pomalšie pribúdanie niektorých biologických znakov starnutia a výrazné zmeny najmä v mozgu.

Autori výsledok opísali približne ako šesťročný posun ukazovateľov starnutia mozgu smerom k mladšiemu veku. Išlo však o experiment na primátoch, nie o dôkaz, že metfo*mín dokáže rovnakým spôsobom omladiť ľudský mozog.

Skorší výskum

Už skoršie výskumy naznačili, že metf*rmín nepôsobí iba v pečeni a črevách. Poľský tím vedený Kazimierzom Łabuzekom z Lekárskej univerzity v Sliezsku v štúdii Meranie metfor*ínu v mozgu, mozgovomiechovom moku a krvnej plazme potkanov ukázal, že liek preniká do mozgu. Práca bola publikovaná v roku 2010  v časopise Pharmacological Reports.

V roku 2012 následne Wen-Shan Lv a tím z nemocnice pridruženej k Qingdao Medical University v Číne spojili met*ormín aj s ovplyvňovaním chuti do jedla. Výsledky zverejnili v časopise Brain Research v štúdii Vplyv met*ormínu na príjem potravy a jeho možná úloha v regulácii hypotalamu.

Metf*rmín nie je bez rizík

Aj keď metf*rmín patrí medzi dobre tolerované lieky, môže spôsobovať vedľajšie účinky. Najčastejšie ide o tráviace problémy – nevoľnosť, hnačku alebo bolesti brucha. Tie sa často zmiernia časom alebo po zmene formy lieku.

Dôležitým faktorom je aj nedostatok vitamínu B12, ktorý sa pri dlhodobom užívaní môže objaviť. Nízke hladiny tohto vitamínu môžu viesť k anémii alebo poškodeniu nervov.

Zriedkavým, no vážnym rizikom je laktátová acidóza – stav, pri ktorom sa v tele hromadí kyselina mliečna. Hrozí najmä u ľudí s ochorením obličiek alebo pečene, preto si liečba vyžaduje pravidelnú kontrolu.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing