Lekári ho predpisujú už 60 rokov: Milióny ľudí ho užívajú denne. Vedci odhaľujú skrytú silu známeho lieku

Niektoré lieky prídu, splnia svoju úlohu a postupne zmiznú z tvojej lekárničky aj medicínskeho obehu. Metformín predstavuje presný opak. Už viac ako 60 rokov patrí medzi základnú liečbu cukrovky 2. typu a dodnes ho lekári predpisujú miliónom ľudí po celom svete. Napriek tomu výskum neustále odhaľuje jeho ďalšie účinky – od vplyvu na mozog až po potenciálne využitie mimo diabetológie, upozorňuje portál Science Alert.

Začalo sa to pri rastline

Príbeh metformínu nezačal v laboratóriu, ale v prírode. Jeho základ pochádza z rastliny galega officinalis, známej aj ako francúzsky orgován. Už pred stáročiami ju ľudia používali pri príznakoch, ktoré dnes spájame s cukrovkou – napríklad nadmerným smädom či častým močením.

V 20. storočí vedci izolovali látky, ktoré znižujú hladinu cukru v krvi. Po rokoch vývoja vznikol metformín, ktorý sa začal používať koncom 50. rokov vo Veľkej Británii. Následné klinické štúdie potvrdili jeho účinnosť – nielen pri znižovaní glukózy, ale aj pri znižovaní komplikácií spojených s cukrovkou.

Ako metformín funguje v tele

Metformín patrí podľa PMC do skupiny liekov nazývaných biguanidy. Jeho hlavnou úlohou je pomáhať telu lepšie pracovať s inzulínom – hormónom, ktorý zabezpečuje presun cukru z krvi do buniek.

Zároveň znižuje tvorbu glukózy v pečeni, zlepšuje jej využitie vo svaloch a obmedzuje vstrebávanie cukru z potravy v črevách. Aktivuje aj enzým AMPK, ktorý funguje ako „senzor energie“ v bunkách. Keď sa aktivuje, telo efektívnejšie hospodári s energiou a znižuje nadbytočnú produkciu glukózy.

Na rozdiel od niektorých iných liekov metformín zvyčajne nespôsobuje priberanie a len zriedkavo vedie k nebezpečne nízkej hladine cukru v krvi.

zdroj: Reprofoto: Freepik/AI, Freepik

Vedci skúmajú aj ďalšie účinky

Silná pozícia metformínu v liečbe cukrovky viedla vedcov k otázke, či by mohol pomáhať aj inde. Jednou z oblastí je syndróm polycystických ovárií (PCOS), kde pomáha zlepšiť citlivosť na inzulín a môže podporiť pravidelnosť menštruačného cyklu.

Veľký záujem vzbudzuje aj jeho možný vplyv na starnutie. Niektoré štúdie naznačujú, že by mohol ovplyvniť procesy spojené s dlhovekosťou, no dôkazy zatiaľ nie sú jednoznačné a liek sa na tento účel nevyužíva.

Podobne sa skúma aj jeho vplyv na mozog. Niektoré výskumy poukazujú na tzv. neuroprotektívne účinky – teda schopnosť chrániť nervový systém. Vedci však upozorňujú, že výsledky sú zatiaľ nejednotné a potrebujú ďalšie dlhodobé štúdie, ktoré by potvrdili jeho úlohu pri prevencii demencie.

Metformín nie je bez rizík

Aj keď metformín patrí medzi dobre tolerované lieky, môže spôsobovať vedľajšie účinky. Najčastejšie ide o tráviace problémy – nevoľnosť, hnačku alebo bolesti brucha. Tie sa často zmiernia časom alebo po zmene formy lieku.

Dôležitým faktorom je aj nedostatok vitamínu B12, ktorý sa pri dlhodobom užívaní môže objaviť. Nízke hladiny tohto vitamínu môžu viesť k anémii alebo poškodeniu nervov.

Zriedkavým, no vážnym rizikom je laktátová acidóza – stav, pri ktorom sa v tele hromadí kyselina mliečna. Hrozí najmä u ľudí s ochorením obličiek alebo pečene, preto si liečba vyžaduje pravidelnú kontrolu.

Vedci prišli s revolučným objavom: Vyvinuli žuvačku, ktorá môže bojovať proti vírusom spojeným s rakovinou

Liečba sa mení, metformín zostáva

Aj keď medicína napreduje, metformín si stále drží svoje miesto. Najnovšie odporúčania z roku 2026 napríklad hovoria, že liečba cukrovky by mala byť intenzívnejšia už od začiatku a kombinovať viacero liekov – napríklad aj tzv. SGLT-2 inhibítory, ktoré pomáhajú telu zbavovať sa nadbytočného cukru močom.

To však neznamená, že metformín ustupuje. Naopak, zostáva základom liečby, ku ktorému sa pridávajú ďalšie možnosti podľa potrieb konkrétneho pacienta.

Metformín tak ukazuje, že aj „starý“ liek môže byť stále aktuálny. Medicína sa mení, prístupy sa vyvíjajú, no niektoré riešenia si svoju hodnotu držia desaťročia – a stále dokážu prekvapiť.