Musia sa antibiotiká vždy dobrať do konca? Štúdia tvrdí, že kratšia liečba môže byť pri mnohých infekciách rovnako účinná
- Pravidlo o dobratí celej dávky antibiotík poznáme všetci
- Nová analýza viac ako 120 štúdií však priniesla odlišné zistenia
Antibiotiká patria medzi najvýznamnejšie objavy modernej medicíny a desaťročia ich sprevádzalo jedno známe odporúčanie: vždy dobrať celé balenie liekov. Nová rozsiahla analýza však naznačuje, že pri niektorých bežných infekciách môže byť kratšia liečba rovnako účinná ako dlhšia.
Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní
Startitup, odkaz sa otvorí v novom okneDlhoročná rada sa dostáva pod drobnohľad
Ako informoval portál ScienceAlert, americkí odborníci z oblasti verejného zdravia analyzovali výsledky viac než 120 randomizovaných klinických štúdií, ktoré sa zaoberali dĺžkou antibiotickej liečby pri rôznych bakteriálnych infekciách.
Výsledky naznačujú, že pri viacerých bežných ochoreniach môžu kratšie antibiotické kúry dosahovať porovnateľnú účinnosť ako dlhšie liečebné režimy. Zároveň sa neukázalo, že by kratšia liečba zvyšovala riziko vzniku antibiotickej rezistencie.
Vedúci autor štúdie Alistair Thorpe z University of Utah upozornil, že medicína sa v tejto oblasti postupne posúva.
„Historicky existovalo veľmi silné odporúčanie od zdravotníckych organizácií a lekárov, že antibiotiká treba vždy dobrať do konca. Dnes však pribúda dôkazov, že to nemusí platiť vo všetkých prípadoch,“ uviedol.
Viac ako 120 štúdií prinieslo podobné závery
Podľa výskumníkov sa v posledných desaťročiach objavilo množstvo dôkazov, že kratšie antibiotické liečby pri niektorých bežných infekciách môžu byť rovnako bezpečné a účinné ako tradične dlhšie kúry.
Príkladom je zápal pľúc. Viaceré štúdie ukázali, že kratšie podávanie antibiotík môže účinne potlačiť infekciu bez zvýšenia rizika návratu ochorenia. Vedci zároveň pripomínajú, že nejde o univerzálne pravidlo. Niektoré závažné bakteriálne infekcie si naďalej vyžadujú dlhodobú liečbu.
Pri týchto ochoreniach býva potrebná dlhšia liečba:
tuberkulóza
niektoré stafylokokové infekcie
komplikované bakteriálne infekcie
infekcie vyžadujúce individuálne nastavenú terapiu
Pacienti stále veria, že dlhšie znamená lepšie
Výskumníci sa rozhodli zistiť aj to, ako antibiotiká vníma verejnosť. Oslovili 1 475 respondentov v USA a pýtali sa ich, akú dĺžku liečby by považovali za najvhodnejšiu pri bakteriálnej infekcii dýchacích ciest.
Väčšina opýtaných uprednostnila liečbu trvajúcu sedem dní alebo dlhšie. Len menšia časť respondentov sa cítila komfortne s kratšou troj- až päťdňovou kúrou.
Autori štúdie zistili, že tento postoj často súvisel s dlhoročným presvedčením, že dlhšia liečba automaticky prináša lepšie výsledky. Veľký vplyv mali aj predchádzajúce odporúčania zdravotníkov. Pozitívnym zistením však bolo, že viac ako 90 percent respondentov uviedlo, že dôveruje odporúčaniam svojho lekára.
Antibiotiká nie sú riešením na každé ochorenie
Odborníci zároveň upozorňujú, že jedným z najväčších problémov zostáva nadmerné užívanie antibiotík pri vírusových ochoreniach. Podľa informácií lekárnikov z TRIO Lekárne mnohí pacienti očakávajú recept aj pri nádche, chrípke alebo vírusovom zápale priedušiek. Antibiotiká však proti vírusom neúčinkujú.
Dôvod je jednoduchý. Antibiotiká ničia baktérie alebo bránia ich množeniu. Vírusy fungujú odlišným spôsobom a tieto lieky na ne nemajú účinok. Pri bežných vírusových infekciách preto odborníci odporúčajú najmä pokojový režim, dostatok tekutín a liečbu zameranú na zmiernenie príznakov.
Antibiotiká nepomáhajú pri
nádche
chrípke
väčšine zápalov priedušiek vírusového pôvodu
bežných respiračných vírusových infekciách
Rastúca hrozba rezistencie
Jedným z dôvodov, prečo odborníci venujú antibiotikám veľkú pozornosť, je narastajúca rezistencia baktérií na liečbu.
Podľa údajov citovaných portálom ScienceAlert spôsobujú baktérie odolné voči antibiotikám viac ako milión úmrtí ročne. Ide o problém, ktorý Svetová zdravotnícka organizácia považuje za jednu z najväčších zdravotných hrozieb súčasnosti.
Niektorí odborníci dokonca upozorňujú, že zbytočne dlhé vystavenie organizmu antibiotikám môže vytvárať ďalší tlak na vznik odolných baktérií. To však neznamená, že pacienti by mali liečbu ukončovať podľa vlastného uváženia.
O dĺžke liečby rozhoduje lekár
Autori štúdie zdôrazňujú, že nové poznatky nepredstavujú výzvu na svojvoľné vysadzovanie liekov po odznení príznakov. Každá infekcia je odlišná a optimálna dĺžka liečby závisí od konkrétneho ochorenia, zdravotného stavu pacienta aj typu baktérie.
„Porozprávajte sa so svojím lekárom o tom, aká dĺžka liečby je pre vás vhodná a kedy je správny čas antibiotiká vysadiť,“ odporúča Thorpe.
Nové výskumy tak naznačujú, že pohľad na antibiotickú liečbu sa postupne mení. Odborníci však zdôrazňujú, že rozhodovanie o dĺžke užívania liekov musí naďalej zostať v rukách zdravotníkov a nie pacientov samotných.
Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní
Startitup, odkaz sa otvorí v novom okneČítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy
Zdroje: sciencealert.com, triolekaren.sk, academic.oup.com