Slováci sa „varia“ v rozpálených autách a bytoch: Vedci vyvinuli spôsob, ako ochladiť povrch o 12,9 °C bez elektriny

Európa zažíva čoraz dlhšie a intenzívnejšie vlny horúčav, ktoré zvyšujú spotrebu elektriny na klimatizáciu. Španielski vedci teraz predstavili nanomateriál, ktorý dokáže ochladzovať povrchy bez elektriny. Pri skúškach bol takmer o 13 stupňov Celzia chladnejší než povrch bez špeciálnej vrstvy.

Tím z Inštitútu mikro- a nanotechnológií španielskej vedeckej rady CSIC vyvinul materiál schopný odvádzať teplo zo striech, fasád či vozidiel priamo do vesmíru. Technológia by v budúcnosti mohla obmedziť závislosť od klimatizácie a znížiť spotrebu energie aj emisie, informuje Euronews.

Teplo uniká priamo do vesmíru

Výskum vedený skupinou Functional Nanoscale Devices for Energy (FINDER) a publikovaný v odbornom časopise Nanophotonics využíva takzvané denné pasívne radiačné chladenie.

Princíp je založený na osobitnej vlastnosti zemskej atmosféry. V infračervenom spektre sa nachádza pásmo s vlnovou dĺžkou od ôsmich do 13 mikrometrov, cez ktoré môže teplo unikať priamo do vesmíru bez toho, aby ho atmosféra zachytila.

Ak materiál v tomto pásme účinne vyžaruje teplo a zároveň odráža väčšinu slnečného žiarenia, jeho povrch môže byť chladnejší než okolitý vzduch. Nepotrebuje pritom elektrinu, kompresor ani iné pohyblivé súčasti.

Rozhodla presná štruktúra materiálu

Vedci použili polyvinylidénfluorid, známy pod skratkou PVDF. Ide o polymér, ktorý dokáže účinne vyžarovať teplo v infračervenom spektre.

„Spája kombináciu vlastností,“ vysvetľuje vedúca projektu COOLed a výskumníčka inštitútu Cristina Vicenteová. Materiál podľa nej odoláva ultrafialovému žiareniu a poveternostným vplyvom. Zároveň odpudzuje vodu, vďaka čomu má samočistiaci účinok.

Samotný polymér však nie je hlavnou novinkou. Rozhodujúci je spôsob jeho spracovania. Výskumníci ho vložili do nanopórovitých šablón z anodizovaného oxidu hlinitého a vytvorili trojrozmerné štruktúry s presne riadenou vnútornou geometriou.

Takéto usporiadanie je dôležité, pretože schopnosť materiálu odrážať slnečné žiarenie a vyžarovať teplo závisí od jeho konštrukcie na úrovni nanometrov.

️Un equipo del @ImnCsic ha desarrollado un nanomaterial capaz de reducir hasta 12,9 °C la temperatura sin consumir electricidad

Un avance que podría ayudar a crear edificios y dispositivos más eficientes mediante refrigeración radiativa pasiva

➡️ https://t.co/qime2kK8p5 pic.twitter.com/ybFBTJZByE

— CSIC (@CSIC) August 11, 2026

Povrch bol chladnejší takmer o 13 stupňov

Optimalizovaná verzia materiálu odráža v priemere 82,4 percenta dopadajúceho slnečného žiarenia. Zároveň dokáže vyžiariť 96,7 percenta tepla v infračervenom pásme, cez ktoré energia uniká atmosférou.

Podľa výpočtov dosahuje chladiaci výkon 182,3 wattu na štvorcový meter pri intenzite slnečného žiarenia 1 000 wattov na štvorcový meter.

Vedci technológiu otestovali na streche výskumného centra v madridskom meste Tres Cantos. Maximálna intenzita slnečného žiarenia počas skúšky dosiahla 962 wattov na štvorcový meter.

Pred testovaním materiál ošetrili ultrafialovým svetlom, ktoré ho vybielilo a zvýšilo jeho schopnosť odrážať slnečné lúče. Počas najteplejších, najsuchších a najslnečnejších dní dosiahla vzorka s nanomateriálom teplotu až o 12,9 stupňa Celzia nižšiu než prázdny referenčný box.

Využitie na strechách, autách aj elektronike

Technológia je zatiaľ vo fáze vývoja. Výskumníci však zdôrazňujú, že výrobný proces je pomerne lacný a kompatibilný so súčasnými priemyselnými postupmi.

Nanomateriál by sa mohol používať na strechách a fasádach budov, karosériách vozidiel, elektronických zariadeniach či v osobných chladiacich systémoch. Cieľom je obmedziť prehrievanie povrchov bez ďalšieho zaťažovania elektrickej siete.

Materiál by klimatizácie pravdepodobne úplne nenahradil. Mohol by však znížiť teplotu budov ešte pred zapnutím aktívneho chladenia, a tým obmedziť množstvo energie potrebnej na udržanie príjemnej teploty v interiéri.

Európa čelí sérii horúčav

Výskum prichádza v období, keď sa význam chladenia budov v Európe prudko zvyšuje. Podľa údajov klimatickej služby Copernicus zažila západná Európa v roku 2026 najteplejšie obdobie od júna do júla v histórii meraní. Priemerná teplota dosiahla 21,62 stupňa Celzia, čo bolo o 2,79 stupňa viac než priemer rokov 1991 až 2020.

Mimoriadne teplo zasiahlo najmä Francúzsko, Španielsko, Anglicko a Írsko. Západná Európa pritom od mája prešla niekoľkými vlnami horúčav. Francúzsko zaznamenalo svoj najteplejší júl v histórii meraní.

Horúčavy sa nevyhýbajú ani Slovensku. SHMÚ vyhodnotil júl 2026 ako teplotne normálny na väčšine krajiny, na západe však ako silne nadnormálny. Aktuálna mesačná prognóza zároveň predpokladá, že obdobie od 17. augusta do 13. septembra bude ako celok teplotne nadnormálne a zrážkovo podnormálne. V druhej polovici augusta môžu denné teploty podľa predpovede miestami dosahovať až 35 stupňov Celzia.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti

Zdroje: Euronews, SHMÚ