Koniec zvoneniu o ôsmej? Študenti volajú po konci starého systému, ministerstvo necháva rozhodnutie školám

Školy si v súčasnosti určujú začiatok školského vyučovania podľa svojich podmienok a potrieb žiactva. Ako pre agentúru SITA ozrejmili z odboru komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR, aktuálne určujú čas začiatku vyučovania riaditelia jednotlivých škôl po prerokovaní pedagogickou radou a radou školy.

Stanoviť ho môžu v rozmedzí od 7:00 do 9:00, umožňuje im to vyhláška ministerstva školstva o základnej škole. „Prax ukazuje, že jednotne stanovený čas začiatku ranného vyučovania pre všetky školy by nemusel byť najlepším riešením. Iné podmienky má škola vo veľkom meste, iné škola, do ktorej deti dochádzajú z viacerých obcí a začiatok vyučovania musí zohľadňovať napríklad aj možnosti verejnej dopravy či organizáciu života rodín,” vysvetľuje rezort školstva a dodáva, že preto považujú za efektívnejšie, aby o konkrétnom čase mohli rozhodovať školy spolu s ľuďmi, ktorí svoje miestne podmienky poznajú najlepšie.

Ministerstvo podotklo, že v súčasnosti ani neevidujú výraznejší dopyt škôl alebo rodičov po zmene tohto nastavenia. „Ak takýto podnet z praxe príde, ministerstvo sa ním bude zaoberať,” dodali.

Stanovisko Združenia základných škôl Slovenska

Združenie základných škôl Slovenska (ZZŠS) vníma podľa jeho prezidentky Evy Horníkovej otázku času začiatku vyučovania ako tému, pri ktorej je potrebné rešpektovať najmä konkrétne podmienky jednotlivých škôl a regiónov. „Z tohto dôvodu nepovažujeme plošné stanovenie začiatku vyučovania na 9:00 pre všetky základné školy na Slovensku za optimálne riešenie,” uviedla pre agentúru SITA.

Dodala, že sú presvedčení, že nastavenie organizácie vyučovania by malo ostať najmä v kompetencii školy a jej riaditeľa, a rozhodnutie o konkrétnom čase má byť výsledkom diskusie s pedagogickou radou a rodičmi, respektíve rodičovským združením na konkrétnej škole.

„Práve vedenie školy spolu s učiteľmi a rodičmi najlepšie pozná miestne podmienky a potreby svojich žiakov,” vraví. Poukázala pritom na to, že situácia sa výrazne líši v závislosti od toho, či ide o školu vo väčšom alebo menšom meste, alebo na vidieku.

„Do rozhodovania vstupuje dochádzka žiakov, cestovné poriadky verejnej a školskej dopravy, ranná dopravná situácia, možnosti rodičov dopraviť deti do školy, ich pracovný čas, fungovanie školského klubu detí, ale aj organizácia popoludňajšieho vyučovania a záujmových aktivít,” vymenovala Horníková konkrétne faktory.

Dôležitosť dochádzania a zdravotné hľadisko

Horníková obzvlášť poukázala na otázku dochádzania a jej dôležitosť, ktorá sa podľa nej môže ešte zvýšiť v budúcnosti, a to v súvislosti s racionalizáciou siete základných škôl. „Ak budú niektoré deti dochádzať do školy z väčšej vzdialenosti a budú odkázané na autobusové či iné dopravné spojenia, škola musí mať možnosť nastaviť svoj režim tak, aby zodpovedal reálnym podmienkam v danom území,” vraví.

Dodala však, že považujú za dôležité i to, aby sa pri určovaní začiatku vyučovania bralo do úvahy zdravotné hľadisko, spánkový režim detí, ich vek a výkonnosť v jednotlivých častiach dňa.

„Odborná diskusia o tom, aký režim je pre žiakov najvhodnejší, je preto určite namieste. Jej výsledkom by však podľa nás nemalo byť automatické zavedenie jedného času pre všetky školy, ale skôr odporúčania, z ktorých môžu školy pri svojom rozhodovaní vychádzať,” uviedla Horníková s tým, že ZZSŠ preto aktuálne neplánuje iniciovať diskusiu s cieľom presadiť plošný začiatok vyučovania o 9:00.

Za dôležitejšie považujú zachovať primeranú autonómiu škôl a možnosť prispôsobiť organizáciu vyučovania miestnym podmienkam. Sú ale pripravení zapojiť sa, ak by vznikla širšia odborná diskusia o organizácii školského dňa a jej vplyve na zdravie a vzdelávacie výsledky detí.

Údajmi o tom, o koľkej jednotlivé základné školy na Slovensku začínajú vyučovanie, ZZSŠ v súčasnosti nedisponuje vlastným reprezentatívnym zberom dát a nevie spoľahlivo určiť, ktorý konkrétny čas začiatku vyučovania je na Slovensku najčastejší.

Pohľad Študentskej rady stredných škôl

Študentská rada stredných škôl (ŠRSŠ) vníma myšlienku posunu začiatku vyučovania na 9:00 pozitívne. Ako vo vyjadrení pre agentúru SITA poukázala predsedníčka ŠRSŠ Vanesa Rumančíková, podobné nastavenie poznajú aj zo zahraničia, napríklad z britského prostredia. Zdôraznila ale, že je podľa nich potrebné pozerať sa na túto tému zo širšej perspektívy.

„Nemalo by ísť iba o jednoduché posunutie času o jednu hodinu. Zmena by mala byť spojená aj s diskusiou o spôsobe a organizácii samotného vyučovania, jeho efektivite a dennom režime študentov. Zároveň nemožno zabudnúť na veľmi dôležitú logistickú stránku, a to verejnú dopravu a nadväznosť autobusových či vlakových spojov, predovšetkým pre žiakov dochádzajúcich z menších obcí,” uviedla Rumančíková.

Podľa jej slov súčasný model skorého začiatku vyučovania pochádza z podstatne staršieho spôsobu organizácie školy a spoločnosti, ktorý vznikal ešte za čias Rakúsko – Uhorska, v iných podmienkach, než v akých dnes žijú študenti.

„Preto si myslíme, že posun začiatku vyučovania približne o hodinu neskôr môže byť rozumným a pozitívnym krokom, pokiaľ bude pripravený systémovo a nebude riešený izolovane,” uzavrela Rumančíková.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska