Majetok na obyvateľa 9 440 eur vs. 9 160 eur: Krajina, z ktorej sme sa smiali, je na tom už lepšie ako my

Keď Rumunsko v roku 2007 vstupovalo do Európskej únie, patrilo medzi jej najchudobnejších členov. Európa ho vnímala ako zdroj lacnej pracovnej sily, zaostalej infraštruktúry a masovej emigrácie. Dnes je však nepríjemná otázka úplne opačná: nepredbehlo už Rumunsko Slovensko?

Rumunsko nás dobehlo v ekonomickom výkone upravenom o rozdielne ceny, rumunské domácnosti majú porovnateľný finančný majetok a tamojšia minimálna mzda sa približuje slovenskej. Slovensko si však v niektorých oblastiach stále udržiava náskok. 

Rumunsko začínalo s prídelmi a trojcifernou infláciou

Rumunsko vstupovalo do deväťdesiatych rokov minulého storočia v horšej kondícii ako viaceré štáty východného bloku. Nicolae Ceaușescu sa rozhodol splatiť zahraničný dlh za každú cenu. Režim obmedzil dovoz a vyvážal potraviny, zatiaľ čo obyvatelia čelili prídelom paliva, nedostatku potravín a výpadkom elektriny. Do konca roka 1989 krajina síce splatila dlh približne 10,5 miliardy dolárov, jej hospodárstvo však zostalo vyčerpané.

Pád Ceaușescovho režimu v decembri 1989 nepriniesol okamžité zlepšenie. Euronews Romania pripomína obdobie, keď sa cena chleba menila aj niekoľkokrát denne a prudké zdražovanie znehodnocovalo úspory obyvateľov.

Slovensko tiež zažilo bolestivý prechod na trhovú ekonomiku, ceny však boli podstatne stabilnejšie. V roku 1993 dosahovala inflácia v Rumunsku takmer 300 %, kým na Slovensku približne 23 %. V roku 1997 predstavovala v Rumunsku ešte 151,4 %, zatiaľ čo na Slovensku iba 6,1 %.

Slovensko preto vstupovalo do nového tisícročia s výrazným náskokom. Rumunsko sa dostalo k jednocifernej inflácii až v roku 2005, odvtedy však začalo rozdiel rýchlo zmenšovať.

Rozdiel sa vytráca

Najnovší predbežný odhad Eurostatu za rok 2025 už zaraďuje Slovensko aj Rumunsko do rovnakej skupiny krajín, ktorých HDP na obyvateľa je približne o 30 % nižšie ako priemer EÚ. Rozdiel medzi krajinami sa teda prakticky zotrel.

To však automaticky neznamená, že priemerný Rumun zarába viac alebo žije lepšie než priemerný Slovák. HDP meria výkon ekonomiky, nie príjem domácností, kvalitu verejných služieb či rozdelenie bohatstva.

Ešte výraznejší náskok Rumunska naznačuje skutočná individuálna spotreba. Tento ukazovateľ nemeria výkon ekonomiky, ale materiálny blahobyt domácností – teda tovary a služby, ktoré ľudia využívajú bez ohľadu na to, či ich platia priamo alebo ich poskytuje štát.

Predbežné údaje Eurostatu za rok 2024 pripisovali Rumunsku hodnotu 88 % priemeru EÚ, zatiaľ čo Slovensku 78 %. Rumunsko sa tak dostalo aj pred Česko a Slovinsko.

Analytik INESS Radovan Ďurana však tento výsledok spochybnil. Na sociálnej sieti X sa ironicky pýtal, či si Rumuni skutočne môžu dovoliť viac ako Česi a Slovinci, ktorých Eurostat v tomto ukazovateli zaradil nižšie. Podľa neho môže porovnanie skresľovať metodika výpočtu parity kúpnej sily.

Na Slovensku máme vyššie mzdy

Pri pohľade na nominálne príjmy má Slovensko stále náskok. Minimálna mzda podľa Eurostatu dosahovala začiatkom roka 2026 na Slovensku 915 eur, zatiaľ čo v Rumunsku 795 eur. Rozdiel predstavoval 120 eur mesačne. 

Rumunsko je však stále výrazne lacnejšie. Podľa Eurostatu bola tamojšia cenová úroveň spotreby domácností v roku 2025 približne o 24 % nižšia než na Slovensku. Nižšie rumunské mzdy preto majú v domácej ekonomike vyššiu kúpnu silu, ako naznačuje ich jednoduché porovnanie v eurách.

Rumuni majú o niečo viac finančného majetku

Prekvapivé je aj porovnanie úspor a investícií. Podľa údajov Allianz citovaných portálom Ekonómia ľudskou rečou pripadal v roku 2024 na jedného obyvateľa Rumunska čistý finančný majetok 9 440 eur. Na Slovensku to bolo 9 160 eur.

Do čistého finančného majetku sa započítavajú vklady, investície a poistné produkty po odpočítaní záväzkov. Nehnuteľnosti doň nepatria.

Ako upozorňuje portál Ekonómia ľudskou rečou, po ich započítaní by preto Slováci aj Rumuni vyšli v porovnaní majetku lepšie. Rumunsko zároveň vyniká vysokým podielom vlastníkov bývania a miernejším rastom cien nehnuteľností. Od roku 2010 tam podľa portálu vzrástli o vyše 30 %, kým na Slovensku o viac ako 90 %.

Prečo Rumunsko rástlo rýchlejšie

Kým Slovensko sa k európskemu priemeru približovalo najmä po vstupe do EÚ, jeho dobiehanie vyspelejších štátov sa neskôr spomalilo. Rumunsko štartovalo z podstatne nižšej úrovne, počas posledných dvoch desaťročí však napredovalo rýchlejšie.

Pomohli mu trhové reformy, zahraničné investície, európske fondy, automobilový priemysel a rozvoj IT sektora. OECD označuje približovanie rumunských príjmov a produktivity k vyspelejším krajinám za pôsobivé.

Rumunsko teda Slovensko nedobehlo iba preto, že začínalo z nižšej úrovne. Investície dokázalo pretaviť do rastu výroby, exportu a postupne aj infraštruktúry.

Rumunsko zrýchlilo výstavbu diaľnic

Keď Slovensko v roku 2004 vstupovalo do Európskej únie, malo približne 322 kilometrov diaľnic a 78 kilometrov rýchlostných ciest, spolu okolo 400 kilometrov ciest najvyššej kategórie. Rumunsko malo pri svojom vstupe v roku 2007 približne 281 kilometrov diaľnic. Slovensko tak začínalo s výrazne hustejšou cestnou sieťou, hoci Rumunsko má takmer päťnásobne väčšiu rozlohu.

Odvtedy však Rumunsko výrazne pridalo. Na konci roka 2025 malo 1 268 kilometrov diaľnic a 138 kilometrov rýchlostných ciest, spolu viac ako 1 400 kilometrov. Slovensko evidovalo 559 kilometrov diaľnic a 347 kilometrov rýchlostných ciest, teda približne 906 kilometrov.

Rozdiel ukazuje aj súčasné tempo výstavby. Rumunsko v roku 2025 otvorilo približne 146 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, zatiaľ čo Slovensko odovzdalo motoristom necelých 43 kilometrov. Krajina, ktorá pri vstupe do EÚ výrazne zaostávala, dnes buduje cesty podstatne rýchlejšie ako my.

Rumunsko naďalej trápi vysoká chudoba

Rozdiel medzi krajinami ukazujú aj sociálne štatistiky. Podľa Eurostatu bolo v roku 2024 chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozených 27,9 %obyvateľov Rumunska. Na Slovensku dosahoval rovnaký ukazovateľ 18,3 %.

Rumunsko tak malo po Bulharsku druhý najvyšší podiel v celej Európskej únii. Slovensko sa nachádzalo pod priemerom EÚ, ktorý dosahoval 21 %.

Ešte väčší rozdiel vidieť pri závažnej materiálnej a sociálnej deprivácii, ktorá znamená, že si domácnosť nemôže dovoliť najmenej sedem z trinástich základných potrieb. V Rumunsku sa v roku 2024 týkala 17,2 % obyvateľov, na Slovensku 7,6 %. 

Dobiehanie narazilo na problémy

Po rokoch rýchleho rastu však rumunská ekonomika v súčasnosti výrazne spomaľuje. Európska komisia očakáva v roku 2026 rast iba o 0,1 %, teda prakticky stagnáciu. Spotrebu domácností oslabujú vysoká inflácia a rozpočtové škrty, zatiaľ čo hospodárstvo podporujú najmä investície do verejnej infraštruktúry financované z európskych fondov a čistý export.

Rumunsko zároveň zápasí s mimoriadne vysokým rozpočtovým deficitom. Podľa Európskej komisie dosiahol v roku 2025 až 7,9 % HDP. Vláda preto zvýšila dane, zmrazila platy vo verejnom sektore a dôchodky a obmedzila časť štátnych výdavkov.

Úsporné opatrenia však prehĺbili rozpory vo vládnej koalícii. Kabinet premiéra Ilieho Bolojana napokon v máji 2026 padol po hlasovaní o nedôvere. Euronews pripomína, že spory sa týkali práve zvyšovania daní, zmrazenia platov a dôchodkov či škrtov vo verejnej správe.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: Euronews Romania, X/@RadovanDurana, Eurostat, Eurostat, OECD, Eurstat, CBD, Eurostat, EK, Euronews