Zomrela ikona slovenského vinárstva. Jeho víno preslávilo Slovensko, za fľašu ľudia ochotne dali aj 600 eur

Slovenské vinárstvo prišlo o jednu zo svojich najväčších osobností. V stredu ráno (26. augusta 2026) podľahol dlhej chorobe vinohradník a vinár Miroslav Petrech. Mal nedožitých 82 rokov. Informoval o tom denník Pravda.

Vo vinárskej komunite ho volali majster rizlingov. Sám s tým označením nesúhlasil, ale k tomu sa ešte dostaneme.

Z kraja slivovice do Modry

Petrech sa narodil v roku 1944 v Bošáci, teda v kraji, ktorý je známy predovšetkým slivkami a slivovicou. Mal sedem súrodencov a rodičia dopriali vzdelanie každému z nich.

Rodina z neho chcela mať ovocinára. Napokon ho však dostala do Modry, kde sa ako sedemnásťročný študent stretol s vínom natrvalo. Podľa Pravdy sa o to postarali tamojší pedagógovia, vinári do špiku kosti aj vinice obklopujúce mesto.

Vysokú školu absolvoval v Lednici na Morave, kde prednášal profesor Vilém Kraus, tvorca modernej československej vinárskej školy. Po škole nastúpil na družstvo v Mužli na juhu Slovenska.

Vinohrad, ktorý postavil od základu

V Mužli začínal ako inžinier vinohradník v prostredí, kde po slovensky hovoril len hlavný agronóm Rudolf Koňuch. Petrech si na neho neskôr spomínal s vďakou, keďže mu vedel poradiť, ale nikdy neprikazoval a vinohrady aj sady nechal na ňom.

V družstve prebudoval vinohrad od základu a v priebehu niekoľkých rokov tam vznikla moderná vinica s rozlohou 120 hektárov. Zároveň si budoval to, čo sa nedá kúpiť, teda autoritu medzi ľuďmi v obci.

Družstvo vtedy zlikvidovalo staré vinice pod dedinou, ktoré na jar často vymŕzali, a pomohlo ľuďom vysadiť nové na lepších miestach chotára s ušľachtilými odrodami. Keď vinič zarodil, volali Petrecha na ochutnávku pomaly do každej pivnice. Odmietnuť sa podľa neho nedalo, bola by to urážka.

Ako píše Pravda, po oberačke v roku 1981 mu poštárka prezradila, že po domoch v Mužli rozniesla za hrozno vyše tri milióny korún. Dodala k tomu, že veľmi pomohol dedine. V tej vete bolo povedané všetko.

„Verte, s vínom z Mužle prerazíme do celého sveta“

Po roku 1989 sa všetko obrátilo. Slovensko zalialo dovozové víno, ceny hrozna klesli na tretinu a pestovanie sa neoplácalo nikomu. Najradikálnejšie hlasy volali po vyklčovaní družstevného vinohradu.

Petrech vtedy so spoločníkom založil firmu Rivel a vinice si prenajal. Podielnikov družstva zaskočil sebavedomou požiadavkou.

„Dajte nám vinohrad do užívania na 20 rokov, nie na rok či dva, vinič predsa nie je pšenica. Verte, s vínom z mužlianskych vinohradov prerazíme do celého sveta,“ povedal im podľa Pravdy. Znelo to vtedy ako nereálny sľub, no o pár rokov ho splnil.

Séria náhod, z ktorej vznikla legenda

V neďalekej Belej sa medzitým objavili dediči pôvodných majiteľov barokového kaštieľa. Grófka Ilona von Krockow začala v roku 2000 financovať jeho obnovu.

A spolu s nimi prišiel aj Egon Müller, nemecká legenda svetových rizlingov, ktorého do Belej priviedla manželka, neter grófky. Keď grófka uvidela Petrechove dobre obrábané vinohrady, požiadala Müllera, aby posúdil ich potenciál.

Müller otestoval víno z úrody roku 2001 nielen vlastnými ústami, ale postaral sa aj o to, aby ho ochutnal Robert Parker. Ten mu udelil 94 bodov.

Bola to vôbec prvá zmienka o víne z bývalého Československa v uznávanom americkom periodiku. Petrechov rizling rýnsky získal na domácich aj medzinárodných súťažiach dovedna dvanásť medailí, no práve táto známka vošla do dejín moderného slovenského vína.

Dovtedy o Petrechovi ani o vinohradoch v Mužli, dedine na konci Novozámockého okresu, takmer nikto nevedel. Poznala ho len vinárska komunita.

Nepoznám vinára, ktorý by zo zlého hrozna spravil dobré víno

Petrech a Müller si napriek rozdielnym povahám sadli. Petrech bol energický a priamy, Müller na prvý pohľad uzavretý.

Nemec prišiel v roku 2009 osláviť päťdesiatku práve do Belej a pri porovnaní belianskeho a sárskeho rizlingu vysvetlil, v čom podľa neho spočíva veľkosť vína. Technológie síce zjednodušujú život a sú dôležité pri jednoduchých vínach, no charakter tých skutočne dobrých sa podľa Müllera tvorí vo vinohrade.

Petrech k tomu po rokoch dodal vetu, ktorá sa dnes cituje asi najčastejšie. „Nepoznám vinára, ktorý by spravil zo zlého hrozna dobré víno. Ale takých, čo vyrobia z dobrého hrozna zlé víno, sa nájde dosť…“

Za polstoročie tri naozaj veľké vína

Na otázku, ako sa rodí veľké víno, odpovedal triezvo. Za päťdesiat rokov práce sa podľa vlastných slov dočkal len troch skutočne výnimočných vín. Prvé vyrobil v roku 2001, druhé o päť rokov neskôr a tretie vzniklo v ročníku 2021.

A práve tu je jeho najznámejšie vyznanie: „Hovoria o mne, že som majster rizlingov, ja však vravím, že majstrom je príroda, to, čo ona vytvorí, môže vinár iba udržať, ale nie vylepšiť,“ povedal pre Pravdu. Najťažšie je podľa neho byť trpezlivý.

Držal sa pritom vety, ktorú hovorievala jeho mama, že po zlom počasí už horšie nemôže byť. Potvrdilo sa to. Po dažďoch sa vyjasnilo, na bobuliach sa pričinením ušľachtilej plesne vytvorili cibéby a vznikli prírodne sladké vína.

Fľaša za 600 eur a telefonát z Austrálie

Jeho vína sa dnes predávajú po celom svete a nájdeš ich v špičkových reštauráciách v Londýne, New Yorku aj Tokiu.

Nedávno mu z Austrálie telefonoval Slovák, ktorý mu povedal, že za fľašu jeho rizlingu neľutoval 180 dolárov. Slávny ročník 2001 sa pritom časom stával drahším a cena sa vyšplhala až k 600 eurám za fľašu.

To víno by dnes človek márne zháňal. Je vypité, uložené v spomienkach alebo v súkromných archívoch. Naposledy ho Petrech ochutnával s priateľmi na svojich sedemdesiatinách.

Prezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Vladimír Mrva vtedy podľa Pravdy povedal, že sa nazdával, že Riesling Château Belá 2001 je už iba legenda, no to víno má stále čo povedať.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska

Zdroje: Pravda, Falstaff, Château Belá