Analýza: Čína potichu zapĺňa priestor, ktorý USA strácajú. Mení rovnováhu moci v kľúčovom regióne

Návšteva čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Egypte tento týždeň na prvý pohľad vyzerá ako bežná návšteva, vďaka ktorej si obe krajiny môžu posilniť hospodárske a diplomatické vzťahy. Návšteva má však širší význam. Peking prehĺbuje spoluprácu s jedným z najdôležitejších partnerov Spojených štátov na Blízkom východe a postupne si upevňuje postavenie v celom regióne.

Spoľahlivý partner v období pochybností o USA

Si Ťin-pching sa snaží prezentovať Čínu ako stabilizujúcu moc v regióne a porovnať ju so Spojenými štátmi, ktoré sú tam už desaťročia vojensky zapletené – ich šesťmesačná vojna s Iránom je len najnovším príkladom, konštatuje Associated Press (AP). Peking pritom využíva predovšetkým obchod, investície, energetiku, infraštruktúru a diplomaciu.

„Pokles celkovej sily USA a ich obmedzovanie strategickej angažovanosti, obmedzené kapacity Ruska a klesajúci vplyv európskych krajín prinútili krajiny Blízkeho východu, aby sa obrátili ďalej na východ smerom k Číne,“ povedal pre Financial Times Ma Xiaolin, profesor na Univerzite medzinárodných štúdií Zhejiang.

Čína si na Blízkom východe nebuduje tradičný blok spojencov ani sa nesnaží okamžite nahradiť americké vojenské záruky. Vytvára sieť vzájomných ekonomických závislostí, v ktorej každej krajine ponúka niečo iné a zároveň získava prístup k rope, technológiám, trhom a strategickým dopravným trasám.

V Saudskej Arábii si Čína upevňuje vplyv prostredníctvom ropy, v Iráne nákupom sankcionovaných surovín, v Iraku investíciami do energetiky, v Emirátoch prostredníctvom obchodu a technológií a v Egypte prostredníctvom infraštruktúry a strategického Suezského prieplavu.

Egypt posilňuje vzťahy s Čínou, od USA sa však neodvracia

Si Ťin-pching pricestoval do Káhiry v utorok večer na trojdňovú návštevu. Ide o jeho prvú cestu do Egypta za desať rokov a prvú návštevu Blízkeho východu od roku 2022. Egyptský prezident Abd al-Fattáh Sísí medzitým navštívil Čínu opakovane, uvádza agentúra AP. 

Podľa viacerých analytikov Egypt vníma rozvíjanie vzťahov s Pekingom ako spôsob, ako diverzifikovať svoje strategické partnerstvá. Neznamená to úplné odvrátenie od Washingtonu – krajina naďalej zostáva dôležitým bezpečnostným partnerom Spojených štátov. Podľa agentúry Reuters však Káhira popri USA prehĺbuje vzťahy aj s Čínou, Ruskom a Európou.

Čína podľa údajov citovaných AP investovala v Egypte viac ako desať miliárd dolárov. Čínske spoločnosti sa podieľajú napríklad na budovaní obchodnej štvrte v novej administratívnej metropole východne od Káhiry a na výstavbe elektrifikovanej železničnej trate pre priemyselnú oblasť v delte Nílu. Investície smerujú aj do výroby, prístavov a zelenej energetiky, dopĺňa Reuters.

Ročný obchod medzi oboma krajinami dosahuje podľa vládnych údajov približne 20 miliárd dolárov. Pre porovnanie, hodnota obchodu medzi Egyptom a Spojenými štátmi predstavovala v roku 2025 približne 15,7 miliardy dolárov, uvádza AP.

Vzťahy majú aj technologický rozmer. Čínska spoločnosť Huawei sa v Egypte angažuje v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie, píše Financial Times.

Suezský prieplav získava ešte väčší význam

Strategická hodnota Egypta spočíva aj v jeho polohe. Krajina kontroluje Suezský prieplav, jednu z najdôležitejších tepien svetového obchodu, a prepája Stredozemné more s Červeným morom. Egypt zároveň zasahuje do diplomatického riešenia konfliktov v Izraeli, Sudáne a Líbyi, čo z neho  robí pre Čínu dôležitého regionálneho partnera.

Význam Suezského prieplavu narastá v čase, keď je doprava cez Hormuzský prieliv narušená vojnou s Iránom. Čína ako najväčší svetový dovozca ropy má preto dôvod posilňovať vzťahy s Egyptom, ktorý kontroluje jednu z najdôležitejších svetových obchodných tepien.

Odborník na Blízky východ Muhammad Zulfikar Rakhmat vidí za návštevou aj širšiu čínsku stratégiu. Si Ťin-pching podľa neho považuje Egypt za „základňu pre prístup k širšiemu arabskému a africkému svetu, keď majú USA menej priestoru venovať sa tomuto regiónu“, povedal pre AP.

Vojenské cvičenie

Spolupráca sa už neobmedzuje iba na ekonomiku. Čína a Egypt v auguste absolvovali niekoľkodňové letecké cvičenie na viacerých egyptských základniach. Zúčastnili sa na ňom čínske stíhačky J-16 a egyptské lietadlá Rafale francúzskej výroby. Podľa AP išlo o ich prvé spoločné bojové cvičenie tohto druhu.

Rozširovanie vojenských vzťahov však neznamená, že Peking preberá zodpovednosť za bezpečnosť regiónu. Izraelský Inštitút pre štúdie národnej bezpečnosti (INSS) na príklade útokov húsíov v Červenom mori upozorňuje na limity čínskeho vplyvu. Napriek významným hospodárskym väzbám a blízkemu vzťahu s Iránom nedokázala Čína zabezpečiť ochranu obchodných trás ani ukončenie útokov. Hlavným bezpečnostným aktérom v regióne preto naďalej zostávajú Spojené štáty.

Egypt napriek týmto limitom ponúka Pekingu kombináciu, ktorú poskytuje len málo krajín: kontrolu nad kľúčovou obchodnou trasou, prístup na africké a arabské trhy, regionálny politický vplyv a priestor na hospodársku, technologickú aj vojenskú spoluprácu.

Egypt však nie je jediným miestom, kde Peking rozširuje svoj dosah. Čína dokáže súčasne spolupracovať s navzájom súperiacimi štátmi a v každom z nich využíva iné nástroje – od nákupu ropy cez investície až po diplomaciu a technológie.

Irán drží nad vodou nákupom ropy

Najvýraznejšie sa čínska stratégia prejavuje v Iráne. Kým Spojené štáty sa snažia Teherán ekonomicky izolovať, Čína zostáva hlavným odberateľom jeho ropy. Podľa údajov spoločnosti Kpler odkúpila viac ako 80 percent iránskeho exportu za rok 2025.

Obchod prebieha najmä cez menšie čínske rafinérie prezývané „teapots“, tieňovú flotilu tankerov a platby mimo dolárového systému. Čína tak získava zlacnenú ropu, Iránu poskytuje kľúčový zdroj príjmov a zároveň vytvára obchodné mechanizmy odolnejšie voči americkým sankciám. Celý systém sme podrobnejšie rozobrali v staršom článku Startitup.

Irán je pre Čínu dôležitým regionálnym partnerom a dodávateľom ropy, nejde však o vojenské spojenectvo. Peking postupuje opatrne, aby si súčasne zachoval vzťahy so Saudskou Arábiou a ďalšími arabskými krajinami.

Saudská Arábia: ropa aj diplomatický úspech

Saudská Arábia patrí medzi najdôležitejších dodávateľov ropy do Číny. Spolupráca sa rozšírila aj na rafinérie, petrochemický priemysel, obnoviteľnú energetiku a technológie. Podľa Middle East Institute tým vzniká vzájomná závislosť – Peking získava stabilnejší prístup k surovinám a Rijád odbytisko aj čínske investície.

Politický význam vzťahov ukázala dohoda z roku 2023, ktorou Saudská Arábia a Irán za sprostredkovania Pekingu obnovili diplomatické styky. Čína tak podľa AP demonštrovala schopnosť rokovať súčasne s Teheránom aj s tradičným spojencom Spojených štátov. Neskoršie zhoršenie vzťahov medzi regionálnymi rivalmi však ukázalo aj limity čínskeho diplomatického vplyvu.

Izrael: ekonomické väzby narážajú na politiku

S Izraelom Čínu spája obchod, technologická spolupráca a záujem o infraštruktúrne projekty. Rozširovanie vzťahov však obmedzujú bezpečnostné obavy Spojených štátov, najmä pri čínskych investíciách do strategickej infraštruktúry a technológií s možným civilným aj vojenským využitím, upozorňuje INSS.

Vzťahy zaťažuje aj čínska podpora palestínskeho štátu, kritika izraelských vojenských operácií a partnerstvo Pekingu s Iránom. Čína sa síce prezentuje ako možný sprostredkovateľ, izraelská strana však pre jej väzby na Teherán neprejavuje o takúto úlohu väčší záujem, píše magazín Time. Izrael preto zostáva pre Peking významným obchodným a technologickým partnerom, nie však jeho pevnou politickou oporou.

Irak a Emiráty dopĺňajú čínsku sieť

Čína si súčasne upevňuje postavenie aj v ďalších štátoch. V Iraku investuje najmä do ťažby ropy, energetiky a infraštruktúry, zatiaľ čo Spojené arabské emiráty využíva ako obchodný, finančný a logistický uzol prepájajúci Áziu s Blízkym východom a Afrikou. Dlhodobé energetické partnerstvá Číny s Irakom, Emirátmi a ďalšími štátmi Perzského zálivu opisuje Middle East Institute.

Peking tak nevytvára tradičný blok spojencov. Namiesto toho buduje sieť rozdielnych vzťahov, v ktorej Irán zabezpečuje sankcionovanú ropu, Saudská Arábia stabilné energetické dodávky, Emiráty obchodné spojenia, Izrael technológie a Egypt prístup k Suezskému prieplavu, arabskému svetu aj Afrike.

Ekonomická prevaha Číny rastie, bezpečnosť zostáva USA

Čína už na Blízkom východe nie je iba budúcim vyzývateľom Spojených štátov. V obchode sa miestami dostala pred celý západný blok. Podľa správy Asia House dosiahol obchod medzi Čínou a krajinami Perzského zálivu v roku 2024 257 miliárd dolárov a prvýkrát prekonal ich obchod so Spojenými štátmi, Spojeným kráľovstvom a eurozónou dohromady. Podobný posun vidno v Egypte, ktorého obchod s Čínou dosahuje približne 20 miliárd dolárov, zatiaľ čo s USA predstavoval v roku 2025 približne 15,7 miliardy dolárov, uvádza AP.

Peking pritom nemusí budovať sieť vojenských základní ani formálnych spojenectiev. Stačia jej dodávky ropy, investície do prístavov, železníc a technologických sietí či dlhodobé kontrakty, ktoré vytvárajú trvalú hospodársku previazanosť. Dokáže zároveň obchodovať s Iránom, Saudskou Arábiou, Izraelom aj ich regionálnymi rivalmi bez toho, aby sa jednoznačne postavil na ktorúkoľvek stranu.

Spojené štáty tak naďalej nesú hlavnú zodpovednosť aj náklady za bezpečnosť regiónu, zatiaľ čo Čína premieňa nimi chránenú stabilitu na obchodný a politický vplyv. Washington má na Blízkom východe stále vojenskú prevahu. Peking však získava čoraz väčší vplyv na obchodné, energetické a technologické väzby, od ktorých závisí hospodárske fungovanie regiónu. USA región zatiaľ chránia, no ekonomicky z neho čoraz viac profituje Čína.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta

Zdroje: AP, Financial Times, Reuters, INSS, Asia House, Time