Manažéri sú z nich zúfalí, no chyba je aj v šéfoch. Gen Z pri nástupe do práce prechádza krízou

Na pracovný trh prichádza generácia, ktorá vyrastala počas pandémie, ekonomických otrasov a nástupu umelej inteligencie. Firmy od nej očakávajú pripravenosť, no mladí ľudia zároveň tvrdia, že ich škola na realitu pracovného života dostatočne nepripravila.

Nový výskum ukazuje, že problém nemusí byť iba na strane mladých. Chýbajú im praktické pracovné zručnosti, no zároveň sa ukazuje, že ani samotní manažéri často nemajú dostatočné schopnosti na to, aby ich správne viedli.

Firmám chýba u mladých najmä odolnosť

Podľa výskumu Chartered Management Institute (CMI) je Spojené kráľovstvo v štrukturálnej kríze pri prechode mladých ľudí zo vzdelávania do zamestnania. Situácia sa netýka iba približne milióna ľudí vo veku 16 až 24 rokov, ktorí nie sú vo vzdelávaní, zamestnaní ani odbornej príprave, teda skupiny označovanej ako NEET.

Výskum vychádzal okrem iného z prieskumu YouGov medzi 514 mladými ľuďmi vo veku 18 až 24 rokov a z prieskumov medzi manažérmi v Spojenom kráľovstve.

Manažéri za najväčšiu slabinu mladých pracovníkov označili odolnosť. Spomenulo ju 63 percent z nich. Nasledovali profesionalita so 45 percentami, jasná komunikácia so 43 percentami a schopnosť prijať a využiť spätnú väzbu so 41 percentami.

Mladí sami seba hodnotia výrazne lepšie

Výskum CMI zároveň odhalil výrazný rozdiel medzi tým, ako svoje schopnosti vnímajú mladí ľudia a ako ich hodnotia manažéri.

Napríklad 45 percent mladých vo veku 18 až 24 rokov uviedlo, že pri nástupe na pracovný trh boli vo veľkej miere vybavení schopnosťou samostatne riadiť seba a svoju prácu. Z manažérov však iba 6 percent uviedlo, že podobnú úroveň tejto schopnosti pozorovali u pracovníkov vo veku 16 až 24 rokov.

Podľa CMI to môže poukazovať na rozdielne chápanie toho, čo jednotlivé zručnosti v reálnom pracovnom prostredí znamenajú. Až sedem z desiatich mladých ľudí zároveň verí, že zamestnávatelia majú voči ich generácii negatívne predsudky.

Ambície im nechýbajú

Napriek problémom výskum neukazuje mladých ľudí ako generáciu bez ambícií. Až 64 percent opýtaných chce v budúcnosti postúpiť do manažérskych alebo líderských pozícií. Za svoje hlavné potreby považujú najmä prekonanie pochybností o sebe, budovanie profesionálneho sebavedomia a získanie praktických pracovných zručností.

Problém vidia aj vo vzdelávaní. Až 78 percent mladých uviedlo, že ich vzdelávanie sa príliš sústredilo na akademickú teóriu namiesto praktických schopností potrebných na úspech v zamestnaní. Medzi slabé stránky ľudí, ktorí už pracujú, patrí podľa zistení napríklad komunikácia s kolegami, riešenie nezhôd či základná pracovná etiketa.

Digitálni domorodci majú medzery v technológiách

Hoci sa mladá generácia často označuje za digitálne zdatnú, CMI upozorňuje na rozdiel medzi používaním technológií v osobnom živote a v práci. Samotní mladí ľudia identifikovali nedostatky pri používaní profesionálnych nástrojov, napríklad tabuliek či e-mailu, ale aj pri chápaní požiadaviek týkajúcich sa bezpečnosti údajov.

Zároveň 83 percent mladých uviedlo, že by sa pri preberaní líderskej pozície cítili oveľa sebavedomejšie, keby mali formálneho mentora alebo podporu profesionálnej organizácie.

Problém nemusia byť iba mladí

Výskum upozorňuje aj na druhú stranu problému. Až 61 percent manažérov súhlasí s tým, že mladší pracovníci v ich organizácii častejšie postrádajú takzvané mäkké zručnosti než iné vekové skupiny. Až 91 percent manažérov zároveň tvrdí, že tento nedostatok základných líderských schopností negatívne ovplyvňuje výkon celej pracovnej sily.

Zodpovednosť však neleží iba na mladých. Až 86 percent zamestnaných mladých ľudí považuje za dôležité, aby ich nadriadený absolvoval školenie, ako správne podporovať človeka na začiatku kariéry.

CMI zároveň uvádza, že medzi manažérmi, ktorí školenie absolvovali, až 89 percent tvrdí, že im pomohlo lepšie podporovať a rozvíjať nových a mladších zamestnancov.

Pomôcť môže prax a mentoring

Podľa CMI vidí 69 percent manažérov ako najúčinnejšiu pomoc pre mladých školenie v oblasti základných pracovných nástrojov a profesionálnych zručností. Ďalších 50 percent poukazuje na potrebu špecializovaných programov na adaptáciu a pripravenosť na pracovisko.

Dôležité je podľa výskumu aj získavanie skúseností ešte pred nástupom do trvalého zamestnania. Až 64 percent manažérov považuje platenú pracovnú skúsenosť a stáže za účinný spôsob integrácie mladých do pracovného prostredia. Mentoring označilo za veľmi účinnú intervenciu 63 percent manažérov.

CMI preto zdôrazňuje, že riešenie nemôže spočívať iba v tom, že mladí sa musia lepšie pripraviť na prácu. Potrebné je zároveň vzdelávať manažérov, ponúknuť viac pracovných skúseností a vytvoriť užšiu spoluprácu medzi školami, firmami, odbornými organizáciami a štátom.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy

Zdroje: managers.org, managers.org.uk