Spíš iba päť hodín alebo naopak desať? Vedci odhalili, ako ti dĺžka spánku mení biologický vek orgánov

Spíš päť hodín a hovoríš si, že už ide o zvyk? Alebo naopak potrebuješ pravidelne deväť či desať hodín? Nová rozsiahla štúdia ukazuje, že dĺžka spánku môže súvisieť nielen s tým, ako sa ráno cítiš, ale aj s biologickým vekom tvojich orgánov. A zaujímavé je, že problémom nemusí byť iba málo spánku.

Vedci z Columbia University a ďalších výskumných pracovísk sa pozreli na spánok z nezvyčajného pohľadu. Namiesto otázky, ako ovplyvňuje únavu či sústredenie, skúmali jeho súvislosť s biologickým starnutím organizmu. Výsledky publikoval v máji 2026 prestížny vedecký časopis Nature.

Tvoje orgány nemusia byť také staré ako ty

Chronologický vek poznáme všetci. Biologický vek však môže rozprávať trochu iný príbeh. Vedci ho používajú na opis toho, nakoľko určité znaky organizmu zodpovedajú typickým zmenám spojeným so starnutím.

Výskumný tím pracoval s rozsiahlymi údajmi z UK Biobank a vytvoril 23 biologických „hodín starnutia“ pre 17 orgánových systémov a tkanív. Využil pritom medicínske zobrazovanie, údaje o bielkovinách v krvnej plazme aj metabolické ukazovatele.

Vďaka tomu mohli vedci sledovať známky starnutia v rôznych častiach organizmu a následne ich porovnať s tým, koľko hodín ľudia uvádzali ako svoju bežnú dĺžku spánku.

Menej ako šesť hodín? Výsledky ukázali rozdiel

Vznikla zaujímavá krivka v tvare písmena U.

Spánok kratší ako šesť hodín aj spánok dlhší ako osem hodín sa spájal s vyšším biologickým vekom vo viacerých systémoch tela.

Najnižšie hodnoty biologického starnutia výskumníci pozorovali pri dĺžke spánku približne 6,4 až 7,8 hodiny denne. Konkrétna optimálna hodnota sa pritom líšila podľa orgánu aj pohlavia, informuje portál PubMed.

Neznamená to, že existuje jedno magické číslo, ktoré platí pre každého. Výsledky však naznačujú, že extrémy v oboch smeroch môžu byť zaujímavým ukazovateľom zdravotného stavu.

Prečo môže byť problémom aj príliš veľa spánku?

Pri nedostatku spánku nás výsledok možno veľmi neprekvapí. Zaujímavejšia je druhá strana krivky. Ak pravidelne spíš deväť či desať hodín, neznamená to automaticky, že si dlhým spánkom zrýchľuješ starnutie. Súvislosť môže fungovať aj opačne.

Za dlhším spánkom môže stáť napríklad ochorenie, depresia, nižšia fyzická aktivita alebo nekvalitný spánok, pre ktorý potrebuješ stráviť v posteli viac času. Samotná štúdia preto podľa PMC nedokazuje, že určitá dĺžka spánku spôsobuje rýchlejšie alebo pomalšie starnutie.

Spánok súvisel aj s viacerými ochoreniami

Výskumníci zároveň sledovali súvislosti medzi spánkom a zdravotnými problémami. Krátky spánok sa spájal napríklad s depresiou a úzkosťou, obezitou, cukrovkou 2. typu, vysokým krvným tlakom, ochoreniami srdca či poruchami srdcového rytmu. Pri krátkom aj dlhom spánku vedci zaznamenali súvislosti aj s niektorými ochoreniami dýchacieho a tráviaceho systému.

Zaujímavé výsledky prinieslo skúmanie depresie vo vyššom veku. Analýza naznačila, že krátky spánok môže mať s depresiou priamejšiu súvislosť, zatiaľ čo pri dlhom spánku môžu hrať úlohu odlišné procesy spojené s biologickým starnutím.

Sedem hodín teda nie je nový recept na mladosť

Hoci štúdia pracovala s mimoriadne rozsiahlymi dátami a sledovala viacero častí organizmu, má svoje limity. Účastníci napríklad sami uvádzali, ako dlho spávajú. Predovšetkým však ide o pozorované súvislosti, nie dôkaz príčiny a následku.

Výsledky preto nemožno preložiť do jednoduchej rady: „Spi sedem hodín a budeš starnúť pomalšie.“

Ukazujú však niečo iné. Spánok môže byť jedným zo signálov toho, čo sa deje v celom organizme. Ak sa dĺžka tvojho spánku výrazne a dlhodobo mení, najmä ak sa pridajú ďalšie ťažkosti, môže mať zmysel hľadať príčinu a poradiť sa s lekárom.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy

Zdroje: Nature, PubMed, PMC, Columbia University