Genetika určuje len pätinu tvojho veku. Tieto prekvapivé zvyky rozhodujú o tom, ako rýchlo budeš starnúť

Starnutie nemusí byť len o čísle, ktoré máš v občianskom. Vedci čoraz viac sledujú aj takzvaný biologický vek, ktorý môže lepšie odrážať stav buniek a celkového zdravia organizmu.

Kým chronologický vek jednoducho počíta naše narodeniny, biologický vek súvisí s tým, v akom stave sa telo a bunky nachádzajú. A práve ten môže podľa odborníkov veľa napovedať o tom, ako dlho zostaneme zdraví.

Ako píše portál Science Focus, genetika podľa jednej zo štúdií vysvetľuje iba približne 15 až 20 percent rozdielov v dlhovekosti. Zvyšok výrazne ovplyvňuje životný štýl a prostredie.

Menej ľudí okolo seba nemusí byť vždy lepšie

Jedným z nich je napríklad sociálny život. Ak celý deň trávime so slúchadlami na ušiach a kontakt s okolím obmedzujeme na minimum, prichádzame o viac než len krátke rozhovory. Psychológ Amir Levine pre Science Focus upozorňuje, že sociálne kontakty môžu pomáhať znižovať stres a posilňovať pocit bezpečia. Veľká analýza údajov od viac ako 300-tisíc ľudí dokonca spojila silnejšie sociálne vzťahy s približne o polovicu nižším rizikom úmrtia.

Platí však aj opačná vec. Dlhodobo stresujúce a konfliktné vzťahy môžu telu škodiť. Podľa jedného výskumu môžu ľudia, ktorí nám pravidelne prinášajú problémy a stres, súvisieť s rýchlejším biologickým starnutím. Chronický stres zároveň podporuje zápal a môže sťažovať udržiavanie zdravého životného štýlu.

Svoje roky môžeš vnímať aj v hlave

Zaujímavú úlohu má aj subjektívny vek. Výskum z Heidelbergu z roku 2022 našiel súvislosť medzi tým, že sa človek cíti mladší. Prekvapivú úlohu môže mať aj to, ako vnímame vlastný vek. Ľudia, ktorí sa cítia mladší, než v skutočnosti sú, boli v jednom výskume spájaní s pomalším kognitívnym poklesom a nižšou úmrtnosťou.

Neznamená to, že stačí myslieť pozitívne a starnutie zmizne. Skôr ide o to, že človek, ktorý sa stále cíti aktívny a zvedavý, má väčšiu motiváciu hýbať sa, stretávať s ľuďmi a skúšať nové veci.

Aj umenie môže byť jednou z nich. Článok od Science Focus naznačil, že ľudia, ktorí sa aspoň raz týždenne venujú umeleckým alebo kultúrnym aktivitám, biologicky starnú pomalšie. Patrí sem spev, tanec, maľovanie či fotografovanie, ale aj návšteva výstav, múzeí alebo knižníc.

Pozor aj na zuby a večné maškrtenie

Vedci upozorňujú aj na význam zdravých ďasien, pričom ochorenia ďasien sú spájané s viacerými zdravotnými problémami. Problémom môže byť aj neustále maškrtenie medzi jedlami. Podľa odborníkov môže byť pre organizmus prospešné mať počas dňa aj obdobia bez jedla, keď tráviaci systém nemusí neustále spracúvať ďalšiu potravu.

Zaujímavým ukazovateľom starnutia je dokonca rovnováha. Výskum ukázal, že ľudia, ktorí nedokázali stáť na jednej nohe desať sekúnd, mali v nasledujúcom desaťročí výrazne vyššie riziko úmrtia. Rovnováha sa pritom s pribúdajúcim vekom zhoršuje, takže jej pravidelné precvičovanie môže byť užitočné.

Slovensko čaká výrazný nárast demencie

Téma zdravého starnutia nie je iba zahraničnou otázkou. Prvá epidemiologická štúdia demencií na Slovensku, ktorú pripravili odborníci zo Slovenskej akadémie vied v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva, ukázala, že počet liečených pacientov s demenciou u nás rastie.

V roku 2023 ich bolo 84 774, zatiaľ čo v roku 2016 ich bolo 78 906. Ak budú pokračovať súčasné demografické trendy, do roku 2040 môže počet nových prípadov za rok vzrásť o viac ako 65 percent, na takmer 24-tisíc. Počet liečených pacientov by mohol narásť približne o 84 percent, na takmer 156-tisíc.

Údaje SAV zároveň neznamenajú, že ide o presný počet všetkých ľudí s demenciou. Zachytávajú totiž liečených pacientov, pričom skutočný počet môže byť vyšší. Aj tieto čísla ukazujú, prečo sa pri starnutí čoraz viac hovorí nielen o tom, koľko rokov človek žije, ale aj o tom, v akej kondícii ich prežije.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti

Zdroje: Science Focus, Pubmed, NCBI, BJM