Chýbať bude až 500-tisíc Slovákov: „Zachráň sa kto môžeš,“ varuje Mihál. V tomto roku môže nastať kolaps

Kto bude o pätnásť rokov pracovať, platiť odvody a financovať dôchodky, ak sa veková štruktúra Slovenska bude meniť tak rýchlo ako dnes? Demografické čísla už dávno nie sú len témou pre štatistikov. Dotknú sa trhu práce, firiem, zdravotníctva, dôchodkového systému aj každého, kto dnes premýšľa nad tým, z čoho bude raz žiť na dôchodku.

Slovensko totiž nesmeruje iba k nižšiemu počtu obyvateľov. Oveľa väčší problém môže byť v tom, koľko ľudí zostane v produktívnom veku a koľko ich bude odkázaných na dôchodkový a sociálny systém.

Práve tento nepomer môže v najbližších pätnástich rokoch zásadne zmeniť fungovanie našej krajiny. Preto si už dnes začíname klásť otázku: v ktorom roku sa dostaneme do bodu, keď bude náš dôchodkový systém len krôčik od úplného kolapsu?

V roku 2040 môže Slovensku chýbať takmer pol milióna ľudí 

Rozdiel medzi dneškom a Slovenskom o približne 15 rokov dobre ukazuje analýza ekonóma a bývalého ministra práce Jozefa Mihála. Vo svojej prognóze, ktorú postavil na scenári Eurostatu, porovnáva vekovú štruktúru Slovenska v rokoch 2010 a 2040.

Podľa jeho výpočtov by malo mať Slovensko v roku 2040 o 430-tisíc menej mladých ľudí do 24 rokov a o 445-tisíc menej ľudí vo veku od 25 do 64 rokov ako v súčasnosti. Na opačnej strane vekovej pyramídy má pribudnúť približne 606-tisíc ľudí vo veku 65 rokov a viac.

Nejde pritom iba o model vzdialenej budúcnosti. Mihál upozorňuje, že za posledných 15 rokov už na Slovensku pribudlo viac ako 350-tisíc ľudí vo veku nad 65 rokov.

Aj oficiálne európske prognózy počítajú s výrazným starnutím Slovenska a Slovákov. Eurostat svoje dlhodobé populačné projekcie zostavuje podľa veku a pohlavia až do roku 2100 a práve tieto údaje tvoria jeden zo základných vstupov pre Ageing Report Európskej komisie.

Z piatich ľudí na jedného dôchodcu môžu zostať dvaja

Najväčšiu zmenu preto nemusíme vidieť v samotnom počte obyvateľov, ale v ich vekovej štruktúre.

Mihál vo svojej analýze upozorňuje, že pomer ľudí v produktívnom a dôchodkovom veku sa môže posunúť približne z 5 : 1 na budúcich 2 : 1. Inými slovami, kým kedysi na jedného seniora pripadalo približne päť ľudí v produktívnom veku, v budúcnosti to môžu byť iba dvaja.

To je zásadná informácia najmä pre priebežný dôchodkový systém. Peniaze, ktoré dnes zamestnanec odvádza do Sociálnej poisťovne, neležia na jeho osobnom účte a nečakajú tam na jeho dôchodok. Z veľkej časti sa používajú na financovanie súčasných dôchodkov.

Ak teda počet dôchodcov rastie a počet ľudí v produktívnom veku priebežne klesá, štát bude musieť hľadať spôsob, ako rozdiel financovať. A nejde iba o dôchodky. Starnúca populácia ovplyvní aj zdravotníctvo, sociálne služby, verejné financie či dostupnosť pracovníkov.

Mihál poukazuje aj na súčasnú potrebu financovať Sociálnu poisťovňu zo štátneho rozpočtu a pre rok 2026 uvádza sumu približne 2,5 miliardy eur. 

O budúcnosti Slovenska sa rozhoduje už dnes

Slovensko pritom problém oficiálne aj pomenúva. V septembri 2026 vláda schválila dokument Vízia Slovensko 2040: Cesta ku kvalitnejšiemu životu, ktorý pod vedením Slovenskej akadémie vied pripravovali stovky odborníkov.

Medzi hlavné výzvy, na ktoré má krajina reagovať, patrí práve starnutie populácie. Na Víziu má nadviazať konkrétnejšia Stratégia 2040 s opatreniami, termínmi, zodpovednosťami a spôsobom financovania.

Pokles pôrodnosti pritom nemá len jedno jednoduché riešenie. Dostupnosť bývania, ekonomická situácia mladých ľudí, dostupné škôlky, podmienky pre rodičov, flexibilita práce či schopnosť krajiny udržať mladých ľudí doma však môžu ovplyvniť, či sa rozhodnú založiť rodinu a vychovávať deti práve na Slovensku.

Čísla z roku 2026 preto nie sú iba štatistikou o tom, koľko detí sa narodilo. Ukazujú, aké Slovensko budeme mať o dve desaťročia. Deti, ktoré sa dnes nenarodia, totiž v roku 2044 nenastúpia na vysoké školy a o niekoľko rokov neskôr ani do práce.

A práve v tom spočíva jeden z najväčších demografických problémov krajiny: kým počet seniorov už rastie, generácia, ktorá má o dve desaťročia tvoriť významnú časť pracovnej sily a financovať fungovanie štátu, je výrazne menšia už dnes.

Aj samotný exminister Mihál svojou citáciou vysiela jasný signál: „Zachráň sa kto môžeš, ľudia, šetrite, investujte, podnikajte … nepomôže vám nikto, pomôcť si musíte sami.“

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika

Zdroje: LinkedIn, Eurostat, SAV