25 miliónov eur skončilo v rukách štátu. Slováci prichádzajú o možnosť rozhodnúť, komu pripadne ich majetok

Byt, dom, pozemok alebo celoživotné úspory na účte. Majetok, ktorý si človek budoval desiatky rokov, nemusí po jeho smrti automaticky skončiť u rukách rodiny, ľudí alebo organizácií, na ktorých mu záležalo. Ak nemá dedičov a nezanechá závet, majetok môže pripadnúť štátu, informuje európsky portál elektronickej justície. 

Na Slovensku nejde iba o ojedinelé prípady. Podľa údajov Notárskej komory SR sa ročne skončí takzvanou odúmrťou približne 360 až 390 dedičských konaní. Predstavuje to približne 0,6 % všetkých dedičských konaní.

Za týmito číslami sa pritom skrýva majetok v hodnote miliónov eur. Podľa údajov Ministerstva financií SR získa štát týmto spôsobom ročne približne 700-tisíc až 1,5 milióna eur vo forme hotovosti a peňazí na bankových účtoch. Ďalšiu významnú časť tvoria nehnuteľnosti.

Ministerstvo vnútra SR prevezme do správy približne 250 až 400 nehnuteľností ročne. Najčastejšie ide o byty a pozemky po ľuďoch, ktorí žili osamelo. Najvyšší kontrolný úrad SR odhaduje priemernú trhovú hodnotu majetku v tejto správe štátu na 15 až 25 miliónov eur. Informácie vyplývajú z prieskumu postojov Slovákov k závetom: Focus pre neinvestičný fond Donio. 

Ak majetok nemá kto zdediť, pripadne štátu

Situáciu, pri ktorej po zosnulom nezostane žiadny dedič a majetok pripadne štátu, označuje právo ako odúmrť. Neznamená to teda, že sa človek počas života vedome rozhodol odkázať svoje úspory alebo nehnuteľnosť štátu. Takáto situácia môže vzniknúť práve vtedy, keď človek nemá dedičov a zároveň nezanechá závet.

Konečné údaje však treba čítať s časovým odstupom. Dedičské konanie a hľadanie prípadných dedičov môže trvať dlhšie. Medzi úmrtím poručiteľa a právoplatným prevzatím majetku štátom podľa § 462 Občianskeho zákonníka preto môže vzniknúť časový posun približne 12 až 24 mesiacov. Dáta ukazujú zaujímavý rozdiel medzi tým, čo si Slováci o odkazovaní majetku myslia, a tým, ako sa v skutočnosti správajú.

Závet má iba 4 % Slovákov

Reprezentatívny prieskum ukázal, že závet má napísaný iba malá časť populácie. Konkrétne ho majú len 4 % Slovákov a ďalších 10 % tvrdí, že ho plánuje. Naopak, 66 % populácie závet vôbec napísať neplánuje.

Postoj k dobročinnému odkazu je však výrazne pozitívnejší. Až 66 % Slovákov súhlasí s tým, že pre človeka bez blízkych príbuzných je príjemnejšou možnosťou odkázať svoj majetok dobročinnej organizácii, než ho nechať pripadnúť štátu. Viac ako polovica, konkrétne 53 %, považuje dar dobročinnej organizácii prostredníctvom závetu za správnu vec.

Reálna prax je však zatiaľ výrazne odlišná. Z 1 034 ľudí zapojených do prieskumu mali dobročinnú organizáciu vo svojom závete uvedenú iba štyria.

„Väčšina Slovákov chápe, že dobročinný odkaz je zmysluplná alternatíva k tomu, aby majetok pripadol štátu. Bariéra nie je v postoji. Je v znalostiach a v konverzácii. Väčšina ľudí si nikdy nesadla s notárom alebo právnikom porozprávať sa o tom, čo bude po ich smrti, a neziskový sektor s nimi túto konverzáciu doteraz systematicky nezačínal a chce to zmeniť,“ hovorí Eduard Marček zo Slovenského centra fundraisingu.

Od júla 2027 prídu nové možnosti

Ako sme informovali minulý rok, do dedenia má zasiahnuť aj pripravovaná veľká legislatívna zmena. Vláda Slovenskej republiky schválila nový Občiansky zákonník, ktorý má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2027. Ide o prvú reformu dedičského práva na Slovensku po šesťdesiatich rokoch. Pre dobročinné organizácie prináša niekoľko podstatných noviniek:

• Jednou z nich je takzvaný odkaz alebo legát. Poručiteľ vďaka nemu bude môcť konkrétnej organizácii odkázať určitú vec alebo finančnú sumu bez toho, aby sa táto organizácia stala dedičom a niesla zodpovednosť za dlhy poručiteľa.
• Zmeniť sa má aj povinný podiel detí. Súčasná právna úprava chráni plnoleté deti na úrovni polovice ich zákonného dedičského podielu, pričom po novom sa má tento podiel znížiť.
• Ďalšou novinkou má byť dedičská zmluva vo forme notárskej zápisnice. Uplatnenie môže nájsť napríklad pri organizáciách poskytujúcich sociálnu alebo hospicovú starostlivosť výmenou za odkaz.
• Štvrtou zmenou je príkaz. Ten má umožniť darcovi určiť, na aký účel sa má jeho majetok použiť.

Najväčšou bariérou môže byť vlastná rodina

Rozhodovanie o závete však nie je iba právnou otázkou. Prieskum Focusu ukázal, že 56 % Slovákov si myslí, že ich rodina by bola nahnevaná, ak by časť svojho majetku odkázali na dobročinnosť.

Práve obava z reakcie rodiny podľa výsledkov predstavuje najsilnejšiu psychologickú bariéru dobročinného odkazu. Prekonáva právnu neistotu aj nedostatok informácií.

Závet pritom nemusí znamenať, že človek zo svojho majetku úplne vynechá rodinu. Jednou z možností je ponechať väčšinu majetku príbuzným a menšiu časť alebo konkrétnu finančnú sumu odkázať organizácii, ktorej činnosť chce podporiť. Pri ľuďoch bez príbuzných môže závet zároveň zabrániť tomu, aby celý ich majetok po smrti pripadol štátu bez nimi určeného účelu.

Ako napísať závet, aby neskôr nevznikol problém

Z výsledkov prieskumu vyplýva aj pomerne veľká neistota Slovákov v samotnom postupe. Iba 36 % si myslí, že by vedelo napísať právne správny závet. Až 53 % priznáva, že nevie, ako na to. Pri závete preto treba myslieť na niekoľko základných pravidiel.

Ak chceš majetok odkázať konkrétnej organizácii, potrebuješ ju presne identifikovať. Uviesť treba jej oficiálny názov, adresu sídla a IČO. Údaje si môžeš overiť v Registri mimovládnych neziskových organizácií alebo priamo u danej organizácie.

Je potrebné dať pozor aj na neopomenuteľných dedičov. Podľa súčasných pravidiel musia maloleté deti dostať minimálne celý svoj zákonný dedičský podiel a plnoleté deti minimálne polovicu zákonného podielu. Výnimkou môže byť platné vydedenie. Od 1. júla 2027 sa majú tieto pravidlá zmeniť.

Dôležitá je aj samotná forma dokumentu. Ak píšeš závet vlastnou rukou, celý ho musíš vlastnoručne napísať, uviesť dátum a podpísať ho. Ak závet vytvoríš napríklad na počítači, po podpise autora sú potrebné aj podpisy dvoch svedkov.

Za najistejšiu možnosť tlačová správa označuje spísanie závetu u notára vo forme notárskej zápisnice. Znižuje sa tým riziko problémov pre formálne nedostatky či neskoršie spochybnenie.

Závet spísaný u notára sa zároveň automaticky eviduje v Notárskom centrálnom registri závetov. Po smrti poručiteľa príslušný notár register kontroluje, takže sa posledná vôľa nestratí.