Vyspávanie v cez víkend ti môže zničiť celý týždeň: Odborníci odhalili, koľko hodín navyše je ešte bezpečných

Nedostatok spánku počas pracovného týždňa sa mnohí snažia vykompenzovať cez víkend. Dlhšie spanie môže podľa dostupných výskumov zmierniť časť následkov spánkového deficitu, nedokáže však vždy úplne nahradiť pravidelný odpočinok. Odborníci upozorňujú, že príliš dlhé vyspávanie môže zároveň narušiť biologické hodiny.

Ako rozumný kompromis sa pri väčšine ľudí javí približne jedna až dve hodiny spánku navyše, uvádza BBC. 

Víkendové dospávanie môže pomôcť, no má svoje limity

Spánkový deficit vzniká vtedy, keď človek pravidelne spí menej, než jeho organizmus potrebuje. Ak napríklad potrebuje osem hodín, no počas viacerých pracovných dní spí iba šesť, rozdiel sa postupne hromadí. Výsledkom môže byť únava, zhoršená pozornosť, nálada či pomalšie reakcie.

Dospelým sa vo všeobecnosti odporúča približne sedem až deväť hodín spánku. Väčšina dospievajúcich potrebuje osem až desať hodín. Reálny pracovný alebo školský režim však často vedie k tomu, že ľudia počas týždňa spia menej a snažia sa deficit vyrovnať cez voľné dni.

Výskumy naznačujú, že spánok navyše môže mať priaznivý účinok. V kontrolovaných experimentoch sa po predĺženom spánku zlepšili niektoré fyziologické ukazovatele, ktoré predtým narušil nedostatok odpočinku. Iné štúdie ukázali návrat niektorých parametrov metabolizmu alebo kognitívneho výkonu smerom k pôvodným hodnotám.

To však neznamená, že jeden dlhý víkend napraví týždne či mesiace nedostatočného spánku. Niektoré schopnosti, napríklad udržanie pozornosti alebo priestorová orientácia, môžu zostať ovplyvnené aj po dodatočnom odpočinku. Spánkový deficit preto nemožno vnímať ako jednoduchý účet, ktorý sa vždy dá vyrovnať jedným dlhším ránom v posteli, uvádza portál GQ.

Príliš dlhé vyspávanie môže rozhodiť biologický rytmus

Problémom víkendového dospávania môže byť jeho vplyv na prirodzený rytmus spánku. Organizmus pracuje s dvoma dôležitými mechanizmami. Prvým je spánkový tlak, ktorý rastie s dĺžkou bdenia. Druhým je cirkadiánny rytmus, teda vnútorné biologické hodiny reagujúce najmä na svetlo, tmu a pravidelnosť denného režimu.

Ak človek v nedeľu vstane výrazne neskôr, večer nemusí byť dostatočne ospalý. Zaspí neskôr, no pondelkový budík sa neposunie. Výsledkom môže byť ďalšia krátka noc a návrat do rovnakého cyklu.

Spánková psychologička Melynda Casement prirovnala podobné pravidelné posúvanie režimu k zmene časových pásiem každý týždeň. Práve preto odborníci neodporúčajú extrémne rozdiely medzi pracovnými dňami a víkendom.

Výskumy citované BBC naznačujú, že vhodným kompromisom môže byť približne jedna až dve hodiny dodatočného spánku. Takýto rozsah sa v niektorých štúdiách spájal s nižším rizikom depresie, menším zápalom a priaznivejšími výsledkami aj u mladších ľudí.

To však neplatí rovnako pre každého. Osoby s nespavosťou majú pri liečbe často odporúčané pravidelné časy vstávania a vyhýbanie sa výraznému posúvaniu spánku. V takom prípade môže skoršie líhanie alebo dlhé ranné vyspávanie problém ešte zhoršiť.

Na Slovensku má 1 330 eur mesačne v hrubom. Učiteľ v Luxembursku zarobí 100-tisíc eur ročne (REBRÍČEK)