Čína siaha po ďalšom strategickom kove. EÚ varuje pred ohrozením európskeho priemyslu

Čína si za desaťročia vybudovala postavenie, vďaka ktorému bez jej surovín funguje svetový priemysel len ťažko. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry dominuje spracovaniu 19 z 20 sledovaných strategických nerastných surovín. Závisí od nich výroba čipov, batérií, zbraní aj moderných lietadiel. Európa teraz sleduje, ako skupina kontrolovaná čínskou štátnou spoločnosťou siaha po významných niklových aktívach v Brazílii.

Brusel sa obáva, že materiál potrebný pre európske oceliarne by po dokončení obchodu mohol namiesto Európy smerovať do Číny. Zasahuje preto skôr, než sa zopakuje problém, ktorý Západ podcenil pri ytriu.

Tento nenápadný kov sa využíva v polovodičoch, laseroch a najmä v tepelne odolných povlakoch, ktoré chránia motory moderných lietadiel pred extrémnymi teplotami. Takmer celú produkciu tohto kovu ovláda Peking a obmedzovaním jeho vývozu už dokázal narušiť výrobu v Spojených štátoch aj Japonsku, upozornila agentúra Reuters.

Brusel varuje pred presmerovaním dodávok

Európska komisia zaslala 16. septembra čínskym štátom kontrolovanej ťažobnej spoločnosti MMG formálne oznámenie o výhradách proti plánovanému prevzatiu brazílskeho niklového biznisu skupiny Anglo American. Ide o ďalšiu fázu hĺbkového vyšetrovania, ktoré Brusel otvoril ešte v novembri 2025.

Spor sa netýka všetkého niklu na svetovom trhu. V centre pozornosti je nízkouhlíkový feronikel – zliatina železa a niklu využívaná predovšetkým pri výrobe nehrdzavejúcej ocele. Podľa predbežných zistení Komisie je tento trh vysoko koncentrovaný, brazílske aktíva Anglo American na ňom majú výrazné postavenie a európski zákazníci majú len obmedzený počet alternatívnych dodávateľov.

Komisia sa obáva, že MMG by po dokončení transakcie mohla presmerovať dodávky nízkouhlíkového feroniklu od európskych výrobcov nehrdzavejúcej ocele k spriazneným čínskym oceliarňam. Európskym podnikom by tak zostalo menej možností, od koho surovinu nakupovať. Výsledkom by mohli byť vyššie ceny feroniklu aj samotnej výroby ocele.

Za MMG stojí čínsky štát

MMG sídli v austrálskom Melbourne a jej akcie sa obchodujú na hongkonskej burze. Väčšinovo ju však vlastní China Minmetals Corporation, ktorú kontroluje čínska Komisia pre dohľad a správu štátneho majetku, známa pod skratkou SASAC.

Rovnaká štátna inštitúcia kontroluje aj viacerých čínskych výrobcov nehrdzavejúcej ocele. Práve toto prepojenie podľa Európskej komisie vytvára riziko, že dodávky z Brazílie skončia prednostne v spriaznených čínskych podnikoch namiesto európskeho trhu.

Predávaný biznis zahŕňa dve fungujúce prevádzky a dva pripravované projekty v Brazílii. Jeho hlavným aktívom je komplex Barro Alto v štáte Goiás, ktorý pozostáva z povrchovej bane, taviacich zariadení a rafinérie. Súčasťou dohody sú tiež prevádzka Codemin a nerozvinuté projekty Jacaré a Morro Sem Boné.

MMG sa vo februári 2025 dohodla, že za tieto aktíva zaplatí najviac 500 miliónov dolárov. Ako uviedla spoločnosť Anglo American, pri dokončení obchodu mala dostať 350 miliónov dolárov. Ďalších najviac 100 miliónov závisí od budúcich výnosov a zostávajúcich 50 miliónov od investičných rozhodnutí pri rozvojových projektoch.

Firmy obavy odmietajú

Anglo American pre Reuters uviedla, že ju postoj Európskej komisie sklamal. Transakcia podľa firmy nezníži počet dodávateľov na trhu. Komisia navyše údajne nezohľadnila rozšírenie ponuky feroniklu počas uplynulého roka ani schopnosť európskych zákazníkov prechádzať medzi jednotlivými dodávateľmi.

MMG zase deklarovala ochotu garantovať európskym zákazníkom dlhodobé dodávky feroniklu. Opatrenia, ktoré spoločnosť ponúkla počas predbežného posudzovania obchodu, však podľa Reutersu nepostačovali na rozptýlenie obáv Bruselu.

Spoločnosť už pred formálnym oznámením výhrad tvrdila, že riziko odklonenia dodávok je prehnané. Podľa Financial Times argumentovala, že dostupné údaje nepreukazujú jej schopnosť ani ekonomickú motiváciu vytlačiť európskych zákazníkov z trhu.

Oznámenie výhrad ešte neznamená, že Brusel transakciu definitívne zablokuje. MMG môže na pripomienky odpovedať, nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a požiadať o ústne vypočutie. Komisia zároveň zdôrazňuje, že jej súčasné závery sú predbežné.

Nenápadný kov sa zmenil na politickú zbraň

Prípad niklu pripomína silu, ktorú Čína získala pri ytriu. Kov sa využíva v polovodičoch, laseroch a ochranných povlakoch leteckých motorov. Takmer celá jeho svetová produkcia pochádza z Číny.

Peking zaviedol kontroly vývozu ytria v apríli 2025. Dodávatelia odvtedy musia preukazovať jeho civilné využitie, vďaka čomu môže Čína ovplyvňovať množstvo aj konečných príjemcov vyvážaného kovu.

Nedostatok zastavil časť výroby v USA

Obmedzenie dodávok vo februári 2026 spôsobilo prerušenia výroby ochranných povlakov v Spojených štátoch. Čína neskôr vývoz čiastočne obnovila, podľa Reutersu však ytrium dávkovala tak, aby udržiavala tlak na americké dodávateľské reťazce.

Problém zasiahol aj Japonsko. Dodávky sa výrazne obmedzili po spore, ktorý vyvolali vyjadrenia premiérky Sanae Takaičiovej o možnej obrane Taiwanu. Japonské firmy následne upozorňovali na negatívny vplyv čínskych exportných kontrol na svoje podnikanie. 

Európa sa snaží zasiahnuť skôr

Otázne zostáva, či Čína využije ytrium ako nátlakový nástroj aj voči Európe. Podľa Reutersu eurokomisár Maroš Šefčovič žiada, aby Peking do októbra predstavil riešenie obchodnej nerovnováhy. Rokovať chce aj o čínskych kontrolách vývozu kritických minerálov, medzi ktorými bude pravdepodobne figurovať ytrium.