Európu čaká návrat horúčav, udrú tridsiatky: Meteorológovia hodnotia aj vplyv El Niña

September už pomaly preberá jesennú úlohu, no počasie v Európe sa tým zatiaľ riadiť nechce. Nad kontinentom sa formuje výrazná tlaková výš a zároveň sa pozornosť meteorológov obracia aj k fenoménu, ktorý môže ovplyvniť štatistické vyhliadky na nadchádzajúcu zimu.

O aktuálnom vývoji počasia aj možnom vplyve El Niña na európsku zimu informoval web iMeteo.

Nad Európou sa vytvára mohutná tlaková výš

Meteorologické modely naznačujú, že druhá polovica septembra môže priniesť výrazný návrat teplého počasia. Nad Európou sa totiž rozširuje mohutná anticyklóna, teda oblasť vysokého tlaku vzduchu.

V jej strede vzduch klesá, pričom sa pri stláčaní zároveň otepľuje a vysušuje. Tento proces obmedzuje vznik oblačnosti a vytvára podmienky na stabilné, slnečné a suché počasie.

Najvýraznejší prejav sa očakáva v juhozápadnej a južnej Európe. Medzi 21. a 22. septembrom by sa podľa predpovedných modelov mohli teploty v juhozápadnom Francúzsku, na Pyrenejskom polostrove, Sicílii, Sardínii a v nižších polohách Grécka a Albánska dostať na +30 až +35 °C.

Takéto teploty môžu mať v kombinácii so suchým povrchom a intenzívnym slnečným žiarením vplyv aj na riziko lesných požiarov.

Slovensko horúčavy až do +35 °C nepocíti

Situácia v strednej Európe má byť miernejšia. Slovensko sa síce nachádza v oblasti stabilného počasia, no tropické teploty, ktoré môžu zasiahnuť juh kontinentu, sa k nám nedostanú.

Anticyklóna má odsunúť zrážkové a frontálne systémy smerom na východ. Na Slovensku by preto mali prevládať pokojné, slnečné a nadpriemerne teplé dni. Popoludňajšie maximá sa majú pohybovať približne medzi +20 a +25 °C, pričom lokálne môže teplota hranicu letných 25 °C aj prekonať.

Podľa dlhodobých výhľadov, ktoré uvádza iMeteo, by toto teplejšie obdobie mohlo vydržať až do konca septembra.

El Niño automaticky neznamená krutú zimu

Do pozornosti sa však dostáva aj ďalší meteorologický faktor – El Niño. Ako vysvetľuje iMeteo, ide o oceánsko-atmosférickú anomáliu spojenú s oteplením povrchových vôd v tropickej oblasti Tichého oceánu.

Jej vplyv sa následne môže prejaviť v globálnej cirkulácii vzduchu. Neznamená to však, že El Niño dokáže priamo predpovedať počasie v konkrétnej časti Európy.

Situáciu ovplyvňujú aj ďalšie faktory, medzi ktoré patria teploty okolitých morí, stav polárneho víru či fáza Severoatlantickej oscilácie. El Niño preto skôr mení pravdepodobnosť určitých scenárov, než aby o nich definitívne rozhodol.

Práve preto môže byť užitočným ukazovateľom pri dlhodobých sezónnych predpovediach, no nemožno ho chápať ako jednoznačný signál toho, aká bude zima.

Zima môže byť teplá, no jeden scenár zatiaľ nestačí

Aktuálne výhľady na zimu 2026/2027, ktoré iMeteo uvádza, počítajú s možnosťou nadpriemerne teplej zimy s minimom snehu v Európe. Zároveň však existuje aj opačný scenár. Ak by došlo ku kolapsu polárneho víru, vo februári by podľa tejto predpovede mohol do našich zemepisných šírok preniknúť výrazne chladnejší arktický vzduch.

Vývoj počasia preto zatiaľ nemožno zjednodušiť na tvrdenie, že nás čaká buď teplá, alebo mimoriadne studená zima. El Niño môže ovplyvniť štatistické šance jednotlivých scenárov, no sám osebe o charaktere zimy v Európe definitívne nerozhoduje.