El Niño je najsilnejšie za 1 000 rokov. Tohtoročná zima prekvapí aj Slovensko (PREDPOVEĎ)

V Tichom oceáne sa odohráva klimatická udalosť, akú moderné merania ešte nezaznamenali. El Niño, teda periodické otepľovanie východného Pacifiku, láme rekordy ešte niekoľko mesiacov pred svojím vrcholom. Americký úrad NOAA dnes dáva vyše 90-percentnú šancu, že pôjde o veľmi silnú epizódu, a 75-percentnú, že bude historicky najsilnejšia od roku 1950.

Vedci zároveň z koralov zistili, že El Niño je v posledných desaťročiach silnejšie než kedykoľvek za uplynulých 1 000 rokov. Čo z toho reálne pocíti Slovensko? 

Prečo je El Niño 2026 výnimočné

Podľa septembrovej analýzy amerického Úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) El Niño za posledný mesiac ďalej zosilnelo.

Vo východnej časti rovníkového Pacifiku prekročili odchýlky teploty morskej hladiny +3 °C. V hlavnej sledovanej oblasti Niño 3.4 dosiahla odchýlka +1,8 °C, v oblasti Niño 3 až +2,5 °C a pri pobreží Južnej Ameriky +3,4 °C.

Ešte výraznejšie je to pod hladinou. NOAA uvádza, že v hĺbke sú teplotné odchýlky miestami vyššie než +10 °C. Tento zásobník teplej vody sa ako takzvaná Kelvinova vlna presúva na východ a dodáva javu ďalšiu energiu.

Rekordy padajú aj v atmosfére. Ako informovalo Severe Weather Europe, v západnom a strednom Pacifiku namerali za júl a august najsilnejšiu odchýlku západného vetra za 86 rokov meraní.

Západný vietor oslabuje až obracia pasáty, ktoré bežne vejú opačným smerom.

„Taký absolútny rekord v 86-ročnom dátovom rade si vyžaduje zásadný kolaps pasátov,“ napísal meteorológ Andrej Flis. Takzvaný multivariačný index ENSO, ktorý okrem teploty oceánu sleduje aj tlak, vietor a oblačnosť, dosiahol za júl a august hodnotu 2,5. Podľa rovnakého zdroja ide o najvyššiu hodnotu v tomto období od začiatku časového radu v roku 1979, pričom na jar bol index ešte záporný.

Čo ukázali koraly: El Niño je silnejšie ako kedykoľvek za 1 000 rokov

Priame merania El Niña siahajú len asi 150 rokov dozadu. Aby vedci zistili, ako silné boli epizódy v minulosti, siahli po prírodnom archíve.

Štúdia publikovaná v auguste 2026 v prestížnom časopise Science použila vrty z fosílnych koralov na Galapágoch, ktoré si pamätajú teplotu morskej vody, a zrekonštruovala tak intenzitu El Niña za posledných 1 000 rokov.

Výsledok je znepokojujúci. Cykly El Niña boli od roku 1000 do roku 1850 pomerne stabilné, teda až do nástupu priemyselnej činnosti človeka.

„Zistili sme, že epizódy El Niño boli za posledných 40 rokov v priemere silnejšie než kedykoľvek za uplynulé tisícročie, s vyššími teplotami, ktoré vedú k silnejším dopadom na počasie,“ uviedla vedúca autorka štúdie Julie Cole z University of Michigan.

Dôležitá nuansa: štúdia neporovnáva priamo tohtoročnú epizódu, keďže tá ešte nevyvrcholila.

Ukazuje však, že silné El Niño dnes prichádza do teplejšieho sveta, než bolo zvykom celé tisícročie.

„Nikdy sme nezažili silné či veľmi silné El Niño v podmienkach, ktoré by boli globálne také teplé,“ upozornil už v máji klimatológ Daniel Swain z Kalifornskej univerzity.

Kedy vyvrcholí El Niño a aké silné bude

Rast sa ešte nekončí. Oficiálny výhľad NOAA, ktorý spája modely zo Severnej Ameriky aj zo sveta, počíta s ďalším zosilňovaním do konca roka. Na obdobie október až december 2026 dáva úrad 75-percentnú šancu na historickú epizódu, ktorá by prekonala všetky El Niño od roku 1950, teda na trojmesačnú odchýlku +2,5 °C alebo viac.

Európsky model ECMWF podľa analýzy Severe Weather Europe očakáva maximum v novembri a decembri, multimodelový výhľad mieri k decembrovému vrcholu. Priemer modelov pritom v hlavnej sledovanej oblasti prekračuje hranicu +3 °C. NOAA je pri samotnom rekorde opatrnejšia, no s ďalším zosilňovaním počíta. Ďalšiu oficiálnu analýzu zverejní 8. októbra.

„Na rozhraní rokov 2026 a 2027. To znamená v priebehu nasledujúcej zimy a potom v priebehu roka 2027,“ povedal pre TV Markíza klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Pavel Faško na otázku, kedy dôsledky pocítime najviac. Pritom ešte v máji bol opatrný, keďže pravdepodobnosť takzvaného super El Niña sa vtedy podľa neho odhadovala len na 25 %.

Rok 2027 môže byť najteplejší v histórii

El Niño zvyčajne najviac zohrieva planétu až v roku po svojom vrchole. Preto sa najväčšie globálne dôsledky tejto epizódy očakávajú v roku 2027. Svetová meteorologická organizácia podľa svojho dekádneho výhľadu, ako ho cituje portál Wikifarmer, dáva 86-percentnú šancu, že aspoň jeden rok v období 2026 až 2030 prekoná teplotný rekord, a 91-percentnú, že aspoň jeden prekročí hranicu 1,5 °C nad predindustriálnou úrovňou.

Dôsledky môžu byť aj priamo životu nebezpečné. Tím Climate Impact Lab odhaduje, že extrémne horúčavy spojené s El Niñom by do februára mohli vo svete stáť životy takmer pol milióna ľudí, najviac v Nigérii. Ide však o zatiaľ nerecenzovanú štúdiu, ktorú autori zverejnili skôr pre rýchle zosilňovanie javu.

Slovensko sa pritom otepľuje aj bez Pacifiku. Rok 2025 bol podľa SHMÚ ôsmym najteplejším od roku 1931 a toto leto prepisovalo domáce rekordy. El Niño sa k tomuto dlhodobému trendu len pridá.

Čo El Niño nedokáže predpovedať

Napriek historickej sile platí to, čo zdôrazňuje aj NOAA: silnejšie El Niño zvyšuje pravdepodobnosť typických dopadov, no nezaručuje ich. Pre strednú Európu z neho nevyplýva žiadne jednoduché pravidlo. Nemožno teda s istotou povedať, či bude u nás v januári mráz alebo odmäk, a sezónne predpovede sa budú ešte meniť.

Namiesto čakania na El Niño sa preto oplatí sledovať jeho sprostredkovateľov nad Atlantikom a pravidelné aktualizácie SHMÚ. Najistejšie, čo o dopade na Slovensko dnes vieme, je, že ho pocítime skôr pri pokladni než pri pohľade na teplomer.